Adrian Gubčo 27.06.2022 12:20

Mestské zastupiteľstvo schválilo víziu Bratislava 2030, jej úspech je už teraz ohrozený

Hlavné mesto má schválenú rozvojovú víziu na roky 2022-2030. Poslanci mestského zastupiteľstva totiž schválili materiál Bratislava 2030, oficiálne Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (Program rozovja obce) na roky 2021-2030. Mesto ho popisuje ako výsledok historickej spolupráce expertov a sľubuje si od neho dramatický nárast kvality života, v praxi sa však už teraz ukazuje, že mnoho cieľov a plánov sa naplniť nemusí.

Bratislava chce byť do roku 2030 ešte starostlivejšie, dostupnejšie a odolnejšie mesto. Vzniknúť má 64 kilometrov nových cyklochodníkov naviazaných na centrum mesta, zrealizovať sa má modernizácia MHD, vysadí sa viac zelene v uliciach, a tiež majú pribudnú ďalšie nájomné byty. Toto sú niektoré z konkrétnych plánov, ktoré vyplývajú z materiálu Bratislava 2030. Na jeho príprave pracoval tri roky Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý si k spolupráci prizval veľký počet expertov na rozličné témy. Výsledkom má byť kvalitná vízia, ktorá prispeje k zásadnému posunu mesta.

Autori plánu tvrdia, že na konci tohto desaťročia bude Bratislava schopná lepšie reagovať na aktuálne výzvy, bude schopná v životnej úrovni konkurovať ostatným regionálnym metropolám a bude celkovo v lepšej kondícii. Konkrétne spomínajú zvýšenie dostupnosti bývania, lepšiu pripravenosť na zmeny klímy alebo zlepšenie dopravnej situácie. Na všetky konkrétne opatrenia má navyše vyčíslené náklady. PHSR totiž slúži aj ako strategický dokument za účelom čerpania externého financovania – eurofondov alebo zdrojov z Fondu obnovy.

Ide tak o základný kameň pre zlepšenie života obyvateľov mesta. „Program rozvoja mesta - Bratislava 2030 poskytuje odpovede na otázky, kam sa má Bratislava počas nasledujúcej dekády dostať. Na to, aby sme vedeli kam má mesto smerovať a ako sa má rozvíjať, je mimoriadne dôležité mať dobrú stratégiu,“ vysvetľuje primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Dokument vznikal interne, na úrovni mesta a nie cez externého dodávateľa, ako to bývalo v minulosti. Podieľali sa na ňom desiatky odborníkov, ale aj samotné obyvateľky a obyvatelia, čo ma mimoriadne teší. Dokument Bratislava 2030 preto vnímam ako zásadný pre lepší život v našom meste.“

Zostavovatelia PHSR sa zamerali na 11 hlavných tematických oblastí, ktoré bližšie rozpracovávali v kooperácii s príslušnými odborníkmi. Ide o životné prostredie, mobilitu, rozvoj inštitúcií mesta a digitalizáciu, mestský rozvoj a územné plánovanie, vzdelávanie, šport, ekonomický rozvoj, technickú infraštruktúru, kultúru, cestovný ruch a sociálne veci. V každom smere sú definované konkrétne opatrenia s merateľnými ukazovateľmi. To má umožniť efektívne merať posun mesta v jednotlivých smeroch.

Bratislava tak má byť v roku 2030 mestom krátkych vzdialeností s existenciou viacerých centier, dobre pripravená na následky klimatických zmien. O viac ako polovicu sa majú vo viacerých smeroch znížiť emisie skleníkových plynov, pribudnúť má 25-tisíc drevín (z toho 5-tisíc stromov) a budú k dispozícii lepšie dáta o znečistení. V oblasti verejnej dopravy sa má dokončiť výstavba električky do Petržalky a zmodernizovať sa majú všetky radiály. Okrem toho chce mesto urobiť z cyklodopravy reálnu alternatívu, na okraji mesta vzniknú P+R parkoviská pre 1.500 áut a zaregulovaných bude 50-tisíc parkovacích miest. Mesto má vlastniť takmer 2,5-tisíc nájomných bytov a chce nastaviť pravidlá rozvoja nábreží. Bratislava má mať aj nový Územný plán.

MIB pripomína, že už dnes sa na mnohých cieľoch Bratislavy 2030 pracuje. Inštitút bude priebežne zbierať dáta o postupe jednotlivých projektov, vyhodnocovať úspešnosť napĺňania jednotlivých opatrení, a tiež prehodnocovať jednotlivé ciele. Má ísť totiž o „živý nástroj“, ktorý bude reagovať na aktuálnu situáciu a výzvy.

Výsledná podoba Bratislavy 2030 podľa MIBu napokon do veľkej miery odráža názory expertov aj obyvateľov. Takmer finálna forma strategického plánu bola prezentovaná v máji tohto roku a následne bola pripomienkovaná. K riešeniu bolo zaslaných 120 pripomienok, ktoré boli vyhodnotené a prípadne aj zapracované.

Schválenie materiálu poslancami znamená, že z Bratislavy 2030 sa stáva oficiálny strategický dokument mesta. Všetky aktivity a kapitálové investície Magistrátu by mali byť v princípe v súlade s cieľmi vízie.

Bratislava by mala byť v roku 2030 zeleným mestom krátkych vzdialeností s lokálnymi centrami. Zdroj: Corwin

Bratislava 2030 má ďaleko od dokonalosti. Napriek bezprecedentnej spolupráci veľkého množstva odborníkov a odborníčok, relatívne dlhému obdobiu tvorby a veľkej marketingovej kampani existujú pochybnosti, či ide o natoľko kvalitný materiál ako sa prezentuje. Prístup k budúcej tvorbe mesta je diskutabilný, keďže žiadnu zásadnú zmenu neprináša – skôr opatrné vylepšovanie a okrášľovanie Bratislavy, ktorá akoby už mala svoje definitívne rámce určené.

Napriek týmto výhradám má ale dokument svoju hodnotu a prínos. Ak by sa ho Bratislava držala, skutočne sa v mnohých veciach posunie a na konci dekády bude na vyššej úrovni. Vo viacerých aspektoch môže pripomínať európsku metropolu – pravdepodobne bude mať kvalitnejšie verejné priestory, zvýši sa význam cyklodopravy, verejná doprava bude na vyššej úrovni, mesto bude disponovať nájomnými bytmi v projektoch s príťažlivou architektúrou, bude v istých ohľadoch inkluzívnejšie a viac dbať napríklad na kultúru. Zároveň platí, že PHSR neurčuje všetky aspekty mestského života, takže mnohé lokality sa budú transformovať aj napriek mestu a získajú atraktívnejší ráz.

Úspech mnohých cieľov však považujem za nereálny. Veľmi dôležitou časťou materiálu je podkapitola o rozpočtových dopadoch implementácie Bratislavy 2030. Podľa tohto prepočtu si bude realizácia jednotlivých cieľov vyžadovať 1,6-1,86 miliardy eur. Financované by mali byť z voľných prostriedkov mesta, z externého financovania (eurofondov, Nórskych fondov, Plánu obnovy a odolnosti a i.), zo zvýšených podielových daní a príjmov verejnej správy a z rozpočtov z predošlých rokov (čo platí pri už teraz rozbehnutých projektoch). Predložené sú štyri scenáre financovania, od najoptimistickejšieho po najpesimistickejší.

Do tohto plánovania však vstupuje vplyv štátu, ktorý môže výhľady mesta zlepšiť – alebo výrazne zhoršiť. Napokon, priznávajú tu aj autori materiálu. V poznámke pripomínajú, že v dôsledku nedávno schváleného daňového bonusu na dieťa sa mestu výrazne znížia príjmy z dane z príjmu. To bude znamenať ročný výpadok 30-35 miliónov eur v rozpočte mesta, čo prakticky eliminuje možnosť financovať rozvojové projekty z voľných prostriedkov. Takisto je otázne, nakoľko sa zvýšia podielové dane a príjmy z verejnej správy. Neistota panuje aj pri dostupnosti prostriedkov z externých zdrojov.

Nemožno sa tak veľmi čudovať nebývalo tvrdej reakcii bratislavského primátora na novú legislatívu. Tá sa podpíše najmä na samosprávach, z toho najviac na bratislavskej. Štát (predovšetkým ministerstvo financií) namiesto pomoci Bratislave, hlavnému mestu štátu, hlboko podfinancovanému a sponzorujúcemu rozvoj celej krajiny, ukázal zdvihnutý prst. Preto metropola nedokáže sama financovať akékoľvek významnejšie projekty, ak nechce zanedbať iné, dôležité oblasti. V Bratislave 2030 deklarovaná snaha vyrovnať sa okolitým veľkomestám tak môže skončiť ako zbožné želanie.

Minister financií Igor Matovič ukázal samosprávam, predovšetkým bratislavskej, zdvihnutý prst. Ten prostredný. Zdroj: Katedra komunikácie

Vyššie zmienená suma pôsobí ako vysoká, no po rozpočítaní na osem rokov nejde o tak šokujúce číslo. Štvrť miliardy eur navyše na rok k existujúcemu rozpočtu je stále omnoho menej, ako by si Bratislava zaslúžila. Slovenské hlavné mesto by sa tým vyrovnalo neďalekému Brnu. Keďže nejde o hlavné mesto, má oproti Bratislave horšiu pozíciu. Napriek tomu efektívne spolupracuje s lokálnymi univerzitami a firmami a svoje vyššie príjmy využíva na citeľné zlepšovanie úrovne mesta. Nebude trvať dlho, a Bratislava bude mať čo robiť, aby sa vyrovnala Brnu, nehovoriac o iných hráčoch.

To ale napokon nie je žiadna novinka. Na Slovensku vzniká množstvo rozličných stratégií, vízií, plánov a koncepčných materiálov s rozličnou mierou ambicióznosti. Nezriedka však narážajú na absolútnu iracionalitu pri finálnom rozhodovaní sa o pridelení financovania alebo technickej podpory. Zvlášť to platí pri Bratislave, ktorá od vzniku štátu pred troma desaťročiami nikdy nemala pozornosť, ktorú by si zasluhovala.

Aj preto si zostavovatelia Bratislavy 2030 možno nekládli za cieľ výrazne zmeniť mesto. Nepochybne to súvisí aj s ideovým nastavením súčasného vedenia metropoly, ktoré nemá o niečo také záujem, na druhej strane ale k tomu ani nemá tak veľa možností. Okrem veľkých myšlienok totiž treba aj peniaze na náročné projekty a na ľudí, ktorí ich budú schopní manažovať. Potrebné prostriedky sú však dnes nedostupné a je otázne, či sa to s ohľadom na aktuálny spoločenský vývoj vôbec do konca desaťročia výraznejšie zmení.

Preto sa bude Bratislava 20-tych rokov 21. storočia meniť hlavne navonok: v rámci možností sa opravia električkové trate, zmodernizuje sa vozidlová základňa verejnej dopravy, postaví sa niekoľko nájomných bytoviek a opravia sa niektoré verejné priestory. Takisto sa vysadia stromy alebo kríky a môžu sa zmodernizovať viaceré riadiace procesy na úrovni Magistrátu. V čase, kedy iné mestá budujú veľké kultúrne centrá, železničné trate a stanice, špičkové školské zariadenia a pripravujú rozsiahle územia na development, je to ale málo.

Bratislava môže opäť žiť v sebaklame o vlastnom fantastickom vývoji. Najmä jej obyvateľov by však nemal oklamať: môže to byť aj omnoho lepšie. To by k nej ale musel začať štát zodpovedne pristupovať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.