zoradiť: podľa dátumu
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) patrí k významným častiam povoľovacích procesov väčších investičných zámerov. V horších prípadoch však vedia na roky zdržať prípravu projektov. Preto sa už dlho volá po zefektívnení procesov. NR SR avizuje, že vďaka zmene legislatívy sa posudzovanie čoskoro uľahčí.
V bratislavskom Podhradí pokračujú práce na výstavbe projektu Vydrica od Vydrica Development, ktorý si vyžiadal rozsiahle stabilizačné práce na Hradnom kopci. Podľa kritikov to neostalo bez následkov – v areáli Bratislavského hradu bolo zdokumentované poškodenie múru a chodníka. Niektorí naznačujú, že to má súvisí s výstavbou, developer ale tvrdí, že to je inak.
Bratislavský hrad dopĺňa nové umelecké dielo. Po sérii nových výtvarných zásahov, vrátane viacerých kontroverzných, bolo na východnej terase v susedstve prezentácie veľkomoravských nálezov umiestnené súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda. Spôsob, aký sa sem dostalo a ako bolo obstarané, sa však nepozdáva všetkým.
Pomalé povoľovanie výstavby patrí k významným faktorom, negatívne ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť Slovenska. Zmeniť to má nová legislatíva, ktorá vstupuje do platnosti od 1. apríla budúceho roka. Radikálne zmeny v legislatíve aj súvisiacich zákonoch však majú kritikov. Problémom je najmä vzťah povoľovania k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA).
Povoľovanie novej výstavby by malo byť na Slovensku čoskoro omnoho jednoduchšie. Poslanci Národnej rady SR totiž definitívne schválili novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Úpravy majú urýchliť povoľovanie nových stavieb, zároveň sú však kritizované ochranármi.
Súčasťou povoľovania každého väčšieho projektu alebo strategického materiálu je posudzovanie vplyvov na životné prostredie – EIA (v prípade projektov) alebo SEA (stratégií). Pre verejnosť predstavuje tento proces možnosť, ako sa k zámeru vyjadriť. Nezriedka sa však stalo, že boli tieto procesy zneužívané kariérnymi „aktivistami“, čo viedlo ku kontroverzne prijatej novele, zameranej na elimináciu obštrukcií.
V uplynulých dňoch sa primátor Hlavného mesta Matúš Vallo nechal počuť, že po najnovších vládnych zásahoch sa z Bratislavy stane druhé najchudobnejšie hlavné mesto v Európskej únii. Príčinou je daňový bonus, ktorý bude štát financovať z peňazí, pôvodne určených pre samosprávy. Toto rozhodnutie zapadá do kontextu dlhodobých politík, ktoré tlačia metropolu aj celý štát späť do minulosti.
ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Vyše tri štvrtiny obyvateľstva Slovenska odmietajú parkovanie na chodníkoch mimo vyznačených miest. Na základe prieskumu verejnej mienky to tvrdí občianske združenie Cyklokoalícia. Táto informácia prichádza v čase, kedy sa rozhoduje o budúcnosti minulý rok prijatého zákazu parkovania na chodníkoch. Proti tomuto plánu sa totiž postavili bratislavské samosprávy.
Bratislavský verejný priestor má mnoho problémov. Zanedbanosť, obrovský investičný dlh, bariérovosť, vizuálny smog, nízka úroveň estetiky a celkového štandardu či nedostatočné osvetlenie patria k veľmi zásadným. Aj tak však medzi nimi kraľuje jeho devastácia parkujúcimi autami, ktoré môžu nepochopiteľne parkovať na chodníkoch pre peších. Už onedlho by to mohla byť minulosť.
Revitalizácia areálu najvýraznejšej bratislavskej pamiatky, Bratislavského hradu, pokračuje vo svojej tretej fáze. Zrealizovaná už bola výrazná časť prác, najmä v návštevnícky atraktívnych častiach Východnej terasy či Leopoldovho nádvoria. Dnes sa obnovujú najmä objekty na Severných hradbách, ktoré budú v dôsledku unikátnych archeologických objavov dokončené neskôr.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac