Adrian Gubčo 02.02.2022 17:57

Verejnosť odmieta parkovanie na chodníku, napriek tomu sa jeho zákaz odsunie

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Vyše tri štvrtiny obyvateľstva Slovenska odmietajú parkovanie na chodníkoch mimo vyznačených miest. Na základe prieskumu verejnej mienky to tvrdí občianske združenie Cyklokoalícia. Táto informácia prichádza v čase, kedy sa rozhoduje o budúcnosti minulý rok prijatého zákazu parkovania na chodníkoch. Proti tomuto plánu sa totiž postavili bratislavské samosprávy.

Až 8 z 10 opýtaných v prieskume, realizovanom agentúrou NMS Slovakia, súhlasí s tvrdením, že autá parkujúce na chodníkoch predstavujú výraznú prekážku pre pohyb chodcov po meste či obci. „Zákaz parkovania na chodníku tak nie je len zosúladením slovenskej legislatívy s ostatnými európskymi krajinami a s vlastnými vládnymi stratégiami, ale tiež odráža reálne potreby občanov,“ hovorí Dan Kollár z Cyklokoalície.

Zákaz parkovania na chodníku, spoločne s inými opatreniami, zvyšujúcimi bezpečnosť cyklistov v premávke, schválila v novembri 2021 Národná rada SR v rámci novely Zákona o cestnej premávke. Zrušila tým výnimku pre parkovanie automobilov na chodníkoch mimo vyznačených parkovacích miest s platnosťou od 1. marca 2022. Okamžite to vyvolalo živú reakciu – kým mnohí ľudia sa potešili, najmä bratislavské samosprávy sa k novele postavili kriticky. Zanikli by totiž možno desaťtisíce „parkovacích miest“, pričom Hlavné mesto ani mestské časti nemajú pripravené alebo vyznačené náhradné kapacity.

Novela zákona navyše prichádza v čase tesne pred komunálnymi voľbami, čo je pre mnohých zastupiteľov problém. Vyžadovanie zákona by nepochybne viedlo k veľkému odporu ľudí, navyknutých parkovať na chodníkoch, prípadne takých, ktorí nemajú možnosť zaparkovať inde. Preto Hlavné mesto aj viaceré samosprávy vyžadovali posunutie účinnosti zákona na povolebný termín – alebo aj zrušenie. Najostrejšie sa vyjadrila starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová, ktorá legislatívnu zmenu označila za časovanú bombu, ktorá dopadne na samosprávy.  

Hlavné mesto však po prvej reakcii preverilo reálny stav a zistilo, že by to neprinieslo až také radikálne zmeny na ním spravovaných komunikáciách. Spoločne s mestskými časťami sa pokúsilo nájsť vhodný termín odsunu – odklad by mal platiť do apríla 2023. Mestské časti Ružinov a Karlova Ves údajne pôvodne žiadali odklad až do roku 2024 alebo zrušenie tohto ustanovenia zákona, nakoniec však pristúpili k mestom načrtnutému riešeniu.

To je dôležité, lebo na odpor samospráv medzičasom reagovali aj poslanci NR SR. Skupina poslancov na aktuálnu schôdzu parlamentu predložila návrh zákona, ktorým chce parkovanie na chodníku aj mimo vyznačených miest novým paragrafom opätovne umožniť, a to do 31. marca 2024. Hlavným predkladateľom návrhu je Peter Cmorej, ktorý zároveň zastáva funkciu poslanca bratislavského mestského zastupiteľstva. Bratislavské samosprávy po dosiahnutí dohody poslanca oslovili listom, či to však bude mať vplyv na úpravu termínu, v tejto chvíli nie je známe. V každom prípade, politické manévrovanie nie je prijímané s nadšením.

Negatívne sa k uvažovanému odkladu o dva roky postavila Cyklokoalícia, ktorá ho považuje za neprimeraný. Združenie zároveň upozorňuje na to, že ako dočasná úprava bolo umožnenie parkovania na chodníkoch komunikované už pred viac ako 10 rokmi a nezmenené zostalo dodnes. „Rozumieme samosprávam, ktoré potrebujú viac času na úpravu dopravného značenia na svojich komunikáciách v súvislosti s novelou zákona. To je však možné stihnúť za 6, maximálne 12 mesiacov. Je najvyšší čas scivilizovať naše ulice a prestať odkladať tento jasne nevyhnutný krok v podpore udržateľnej mobility,“ hovorí Kollár.

Ešte tvrdšie sa vyjadrilo združenie Znepokojené matky, ktoré úplne odmieta ďalšie úpravy zákona a odsúvanie jeho účinnosti. Organizácia argumentuje nielen potrebou zlepšiť úroveň verejného priestoru pre chodcov, vrátane kočíkujúcich rodičov, ale aj environmentálnymi vplyvmi. Do Národnej rady zaslali aktivistky otvorený list.

V tejto chvíli nie je vôbec známe, ako hlasovanie dopadne a aká je medzi poslancami nálada. V každom prípade, radosť z toho, že sa už počas tohto roka podarí eliminovať mor, ktorý devastuje kvalitu bratislavských ulíc aj úroveň životného prostredia, sa ukazuje ako predčasná. K hladkému priebehu novely nestačí ani fakt, že väčšina obyvateľov, no možno nie taká hlasná, ju podporuje.

Na Veternicovej mal vzniknúť parkovací dom so zelenou strechou, občania ho odmietli. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Odsun účinnosti novely má byť podľa predkladateľov zmeny využitý na to, aby sa samosprávy pripravili, či už vyznačením nových miest na vhodných miestach, alebo výstavbou parkovacích kapacít. Znie to logicky, problémom však je, že s podobnou ambíciou sa v minulosti schválilo parkovanie na chodníkoch – ktoré malo byť dočasné do momentu, kým samosprávy nepripravia trvalé riešenie. Chýbala však k tomu akákoľvek motivácia a výsledkom je súčasný stav, kedy sú mnohé chodníky obparkované a priestor pre chodcov či cyklistov zablokovaný alebo zúžený.

Odpor samospráv by mohol ktosi označiť aj za prejav ich neschopnosti, keďže v Bratislave sa už dlhšie pripravuje parkovacia politika. Úlohou mestských častí bolo pasportizovať existujúce parkovacie miesta a mať dokonalý prehľad o schopnostiach zrealizovať potrebné zmeny, prípadne mať už aj predpripravené projekty. Parkovacia politika mala totiž priniesť, okrem iného, aj koniec parkovania na chodníkoch a účinnejšiu organizáciu parkovania. Túto domácu úlohu si splnila najmä Petržalka, pri ostatných mestských častiach také kvalitné výstupy neexistujú.

Čo sa týka výstavby nových parkovacích domov, tu sú výsledky ešte tragickejšie. V posledných rokoch verejné parkovacie domy nepribudli žiadne a s výnimkou kapacít, budovaných v rámci iných projektov, ich vzniklo minimum aj v réžii privátnych investorov. Tak developeri, ako aj samosprávy, narážajú na odpor verejnosti – čo niekedy súvisí s tým, že ľudia, parkujúci na chodníku, nie sú ochotní parkovať v (platenom) parkovacom dome. Boje proti vzniku nových kapacít prebiehajú v Starom Meste aj Petržalke.

Najnovší príklad, kedy snaha o vznik parkovacieho domu skončila fiaskom, pochádza z Karlovej Vsi – tej, ktorá najviac bojovala proti koncu parkovania na chodníku. Ako informujú Karloveské noviny, obyvatelia Veternicovej ulice a okolia odmietli výstavbu parkovacieho domu, pripravovaného Hlavným mestom v koordinácii s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Vyše polovica ľudí sa v miestnom hlasovaní postavila k zámeru negatívne, obávajúc sa zhoršenia statiky domov, zvýšenej dopravy, zhoršeného prístupu záchranných zložiek či výskytu ľudí bez domova. Mesto s MIBom tak na Veternicovej parkovací dom stavať nateraz nebudú.

Je to zauzlená situácia. Na jednej strane si teraz samosprávy vybojovali pravdepodobný odklad účinnosti zákona, čo im dáva čas na prípravu. Kroky, ktoré ale majú situáciu riešiť, občania odmietajú a v závislosti od stavu preferencií ich odmietajú aj lokálni politici. Nie je tak vylúčené, že v apríli 2023, alebo aj v roku 2024, nebudeme oveľa ďalej ako dnes. Prvotná snaha sa rozplynie v mori nekonečných diskusií a odpore najhlasnejších skupín, hoci väčšina azda podporuje užitočné riešenia.

Ako to býva nezriedka aj v zahraničí, najlepšia býva liečba šokom. Novela zákona, prijatá v novembri minulého roka, takou mohla byť. Nanešťastie, napriek tomu, že sa mnohí snažili najlepšie, ako sa dalo, dopadne to pravdepodobne ako vždy.

AKTUALIZÁCIA: Hlavné mesto doplnilo svoje stanovisko k zámeru odkladu účinnosti zákona. Zverejnené je v plnom znení: 

"Hlavné mesto podporuje a víta nedávnu novelu zákona o cestnej premávke, ktorá zakazuje parkovanie na chodníkoch, mimo vyznačených miest. Po dlhých rokoch, kedy Slovensko umožnením síce legálneho, ale de facto neregulovaného parkovania na chodníkoch, bolo dočasnou výnimkou medzi okolitými krajinami a vyspelými mestami, sa chodníky konečne znovu stanú bezpečnejším miestom pre chodcov.

Krátko po schválení novely sme zároveň upozorňovali, že nie je reálne, aby samosprávy do začiatku marca 2022 stihli vyznačiť všetky parkovacie miesta, ktoré budú vyhovovať novým pravidlám. Jedná sa o stovky parkovacích miest na desiatkach ulíc, v niektorých prípadoch bude nutné zjednosmerniť ulice, aby bol zachovaný dostatok parkovacích miest pre rezidentov. S aktuálnym návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR, podľa ktorého by sa plošný zákaz parkovania na chodníkoch odložil o viac ako dva roky, do apríla 2024, však tiež nemôžeme súhlasiť. 

V posledných týždňoch sme so starostami a starostkami mestských častí analyzovali rozsah potrebných zmien v doprave a značení a spoločne, aj s Úniou miest Slovenska, navrhujeme, aby zákaz parkovania na chodníkoch začal platiť najneskôr od 14.4.2023. Sme totiž presvedčení, že do apríla 2023 je dostatok času na zrealizovanie potrebných zmien na našich uliciach. Dlhší odklad platnosti nových pravidiel by už len zbytočne odďaľoval zmenu, ktorú Bratislava, jej ulice a hlavne obyvatelia jednoznačne potrebujú. Prípadné odloženie novely zakazujúcej parkovanie na chodníkoch na dobu neurčitú, resp. jej úplne zrušenie, by sme považovali za veľký krok späť - k chaosu na našich chodníkoch a uliciach."

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.