Adrian Gubčo 17.09.2023 17:30

Nové kontroverzné dielo dokončené. Na Bratislavskom hrade pristála socha vierozvestcov, umelci majú výhrady

Bratislavský hrad dopĺňa nové umelecké dielo. Po sérii nových výtvarných zásahov, vrátane viacerých kontroverzných, bolo na východnej terase v susedstve prezentácie veľkomoravských nálezov umiestnené súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda. Spôsob, aký sa sem dostalo a ako bolo obstarané, sa však nepozdáva všetkým.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré bolo osadené na Hrade a v priebehu minulého týždňa ho požehnal štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin, je témou už vyše desaťročie. Už v roku 2012 ho katolícka cirkev zamýšľala umiestniť na Hurbanovom námestí, Hlavné mesto ale tento plán odmietlo. Pozitívnejšiu odozvu našla v roku 2021, keď sa so zámerom stotožnil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Keďže NR SR je správcom areálu Bratislavského hradu, išlo o ideálne riešenie – ešte v minulosti totiž pamiatkari navrhovali, aby bolo súsošie umiestnené práve tu. Videli totiž väzbu medzi témou, miestom a históriou lokality. Je totiž vysoko pravdepodobné, že sa na Hrade nachádzal významný kostol, ktorý sv. Cyril aj Metod navštívili. Menej nadšené bolo už Hlavné mesto.

Nové súsošie totiž nebolo výsledkom umeleckej súťaže, overenej Slovenskou komorou architektov. Jeho osadenie ani nebolo s mestom nijakým spôsobom komunikované. K umiestneniu sa vyjadrili len pamiatkari, ich úlohou ale nebolo posudzovať umeleckú stránku diela. Opakuje sa tak situácia z minulosti, kedy bolo v areáli Hradu alebo v jeho blízkosti umiestnené dielo či objekt bez náležitej verejnej diskusie.

Umelci, zastúpení občianskym združením Verejný podstavec, preto spôsob realizácie podrobili kritike. Ako informuje Denník SME, výhrady majú najmä k spôsobu, akým sa hradný kopec využíva, a k absencii verejnej diskusie. Verejný podstavec sa postavil už proti osadeniu sochy Svätopluka na Čestnom nádvorí hradu v roku 2010. Nové súsošie vierozvestcov je pokračovaním tradície, keď si politici nedajú poradiť a zneužívajú diela na sebaprezentáciu.

Martin Piaček, vedúci Ateliéru vizuálne-verbálne-verejné a pedagóg z Katedry intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a iniciátor protestu proti novému dielu, konštatuje, že zrealizované riešenie odráža kultúrnu úroveň predsedu Národnej rady. „Myslím, že by bolo veľmi čestné a poučené, keby predstaviteľ takejto dôležitej funkcie, pokiaľ teda nie je odborníkom na výtvarné umenie, oslovil relevantné inštitúcie a dal si poradiť. Vtedy by vznikli diela trvalejšej hodnoty,“ hovorí pre SME.

Autorom súsošia na Bratislavskom hrade je akademický sochár Anton Gábrik, žiak známeho sochára Jána Kulicha, autora Svätopluka, príp. sochy Vítanie pred vstupom do NR SR. Fakt, že na súsošie neprebehla súťaž ani diskusia, mu očividne neprekáža. „Som umelec, nezaujíma ma odborná diskusia. Som tvorca,“ vyjadril sa pre Denník N.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bez ohľadu na umelecké kvality nového prírastku na Hrade, treba pripustiť, že súčasný postup, keď sú sochy voľne umiestňované v areáli jednej z najvýznamnejších pamiatok v krajine, pričom ide o jej symbol aj nositeľa štátnej tradície, je neprípustný. Bratislavský hrad by mal byť miestom koncentrácie tej najvyššej kvality, čo sa týka umeleckého dotvorenia aj úrovne verejného priestoru. Dnes to, bohužiaľ, neplatí.

Príkladom správneho prístupu k riešeniu rozvoja Hradu je Česko, kde význam Pražského hradu umocňuje sídlo prezidenta. Dotváranie areálu hradu je už od čias prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka prestížnou záležitosťou, preto na úpravách a koncepcii rozvoja štandardne pracujú najlepší architekti (za TGM to bol legendárny slovinský architekt Jože Plečnik, neskôr Pavel Janák, Jaroslav Fragner, aktuálne sa uvažuje nad Josefom Pleskotom). Výsledkom je mimoriadna kvalita jednotlivých vstupov, ktoré dobovým, no citlivým jazykom nadväzujú na staršie vrstvy.

Pražský prístup je dedičstvom vysokej kultivovanosti a významu, ktorý bol kultúre, umeniu a architektúre prikladaný v minulosti. Na Slovensku táto vysoká civilizačná úroveň v posledných desaťročiach pri štátnych zákazkách vymizla. Nie je to prekvapivé, keďže väčšinu volených funkcií obsadili ľudia, ktorí sa s dobrým vkusom stretli len pri zahraničnej návšteve. Veľmi pomaly sa štát opäť učí využívať architektonické súťaže pri významných projektoch.

Nanešťastie, dôraz na vysokú kvalitu a kontextuálnosť sa nezriedka vylučuje s hlavným cieľom zámerov osádzania rozličných sôch a pamätníkov, teda robiť reklamu ľuďom, ktorí sa o ich osadenie pričinili. Tak to bolo v prípade Svätopluka, obrovského vlajkového stožiara v susedstve NR SR aj najnovšieho súsošia. V prípade projektov inde v meste to možno povedať najmä o zle umiestnenom Hrobe neznámeho vojaka na nábreží, ktorý si okoloidúci mýlia s preliezkou pre deti.

Jednotlivé diela nemožno vnímať ako snahu o vhodné dotvorenie priestoru, ale ako politické gesto. Aj preto boli jednotlivé objekty odhaľované strategicky pred blížiacimi sa voľbami. Príslušní politici majú možno pocit, že si vybudovaním takéhoto pochybného monumentu získajú podporu aj úctu verejnosti. V skutočnosti ide len o obmedzený záujem. Neskoršie generácie dotyčným venujú akurát výsmech. V ideálnom prípade realizácie presunú niekam, kde nebudú natoľko prekážať.

Areál Bratislavského hradu prešiel v posledných rokoch výraznými zlepšeniami. Obnovená bola jeho podoba z najslávnejšieho obdobia, teda z čias panovania kráľovnej a cisárovnej Márie Terézie, keď bol vznešeným imperiálnym palácom. Teraz ale prichádza doba, aby bol vhodne dotvorený aj vstupmi z druhej najslávnejšej éry – zo súčasnosti.

Tak ako kedysi, aj dnes je vhodné, aby sa na umelecké dotvorenie areálu kládol extrémny dôraz. Vzniknúť môžu nadčasové hodnoty, ktoré budú potomkovia obdivovať tak, ako dnes vnímame my vzácne diela z minulosti.

Fotografie z 10.9.2023. Pozrite si rekonštrukciu Bratislavského hradu vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.