Adrian Gubčo 28.02.2023 18:44

Najdrahšia rekonštrukcia v dejinách Slovenska sa blíži k záveru. Areál Bratislavského hradu je obnovený

Nedávnu ukončená rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie bola pri otvorení označovaná za najvýznamnejšiu investíciu do slovenskej kultúry od vzniku nezávislého štátu. Môže ísť o pravdivé tvrdenie, ani zďaleka však nejde o najdrahší projekt. Tým je obnova Bratislavského hradu a jeho areálu, ktorá trvá – podobne ako SNG - už viac ako dve desaťročia.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislavský hrad je najvýznamnejšou pamiatkou Bratislavy a v podstate aj Slovenska. Ide o dominantu hlavného mesta, čo sa prejavuje v jeho urbanizme – viaceré kľúčové ulice sú nasmerované k Hradu, ktorý tvorí veľkolepé pozadie pri diaľkových pohľadoch. Jeho symbolický význam zdôrazňuje stvárnenie na eurominciach, čím Slovensko komunikuje jeho dôležitosť aj navonok.

Je preto pochopiteľné, že štát vyvíja veľké úsilie, smerujúce k revitalizácii Bratislavského hradu aj priľahlého areálu. Hradná ruina bola zrekonštruovaná v 50-60-tych rokoch minulého storočia, išlo však len o čiastočnú obnovu. V rámci možností staronovú podobu získal hradný palác či objekty na severných hradbách, čo je zásluhou výnimočných osobností – architekta Alfréda Piffla či maliara Janka Alexyho. Ani zďaleka sa však Bratislavský hrad nevrátil do stavu, kedy bol na vrchole slávy, teda za vlády Márie Terézie.

Až v roku 2000 sa začala situácia meniť – postupne sa začala realizovať rekonštrukcia celého hradného areálu. Ako prvý bol dokončený objekt na Západnej terase hradu, kde vznikli kancelárie poslancov a poslankýň Národnej rady SR. Jeho výstavbu možno označiť za akúsi nultú etapu obnovy. Po niekoľkoročnej prestávke sa začalo s najvýznamnejšou časťou - rekonštrukciou samotného hradného paláca s prístavbou Oranžérie. Hrad získal bielu farbu a archeologické vykopávky na nádvorí viedli k objavu vzácnej mozaikovej dlažby rímskeho pôvodu, no v keltskom prostredí. To viedlo k dohadom o ešte zaujímavejších nálezoch inde v areáli.

Tieto sa potvrdili v rámci druhej etapy rekonštrukcie. Opätovne bola vybudovaná Zimná jazdiareň, Baroková záhrada a pod Severnou terasou vznikla podzemná garáž a technologické priestory. Archeologický prieskum dokázal prítomnosť významného keltsko-rímskeho hradiska, čo zároveň viedlo ku kontroverziám, týkajúcim sa styku nálezov s garážou. Časť verejnosti sa obávala deštrukcie vzácnych pamiatok, tieto obavy sa však nepotvrdili.

Druhá etapa bola ukončená v roku 2016. O dva roky neskôr napokon vyhlásila NR SR verejné obstarávanie na zhotoviteľa tretej fázy rekonštrukcie. Jej súčasťou je obnova budov na Severných hradbách, ktorých stav bol už naozaj katastrofálny, ukončenie obnovy verejných priestranstiev, renovácia priestorov na Východnej terase a otvorenie predtým nevyužívaných objektov či Leopoldovho nádvoria verejnému využitiu.

Tretia fáza obnovy je dnes v podstate na konci. Hrad aj areál sú v najlepšom stave za posledné dve storočia. S jej dokončením má pribudnúť nová vybavenosť, vďaka čomu bude pamiatka ešte atraktívnejšia a lepšie vybavená pre návštevníkov, ale aj ľudí, ktorí v areáli Bratislavského hradu pracujú.

Objekt na Severných hradbách - stavba A. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Aké zmeny nastali

NR SR vysvetľovalo potrebu rekonštrukcie zostávajúcich stavieb nutnosťou zlepšiť mimoriadne zlý stav objektov, v ktorých sa pracovalo – sídlili tu administratívne priestory Slovenského národného múzea. Tretia etapa však bola rozdelená na viac stavieb (8), ktoré umožňujú ešte vo väčšej miere otvoriť Hrad verejnosti.

Prvé tri stavby (A, C, D) sa týkajú obnovy budov na Severných hradbách, pri Mikulášskej bráne a verejných priestorov v susedstve. Kľúčová stavba A má obsahovať priestory parlamentnej knižnice, administratívne priestory Kancelárie národnej rady, reprezentačné priestory aj priestory pre parlamentné výbory. Pre verejnosť tu majú byť umiestnené priestory pre občasné výstavby, rýchle občerstvenie a toalety, čo určite ocenia mnohí návštevníci.

Rekonštrukcia budov mala byť pôvodne dokončená v roku 2021, ukončenie prác však odsunul významný archeologický nález v podobe dobre zachovaných zvyškov drevozemného valu pravdepodobne z 11. storočia, teda z obdobia vlády Sv. Štefana. Unikátny nález sa vďaka dnes dostupným technológiám dá zakonzervovať a má byť prezentovaný pred verejnosťou, čo si však vyžiadalo zmenu projektu a odklad jeho dokončenia.

V priebehu minulého roka boli dokončené práce aj na stavbách I a E. Prvá z nich sa týkala rekonštrukcie Východnej terasy, teda verejných priestorov. Pôvodnú dlažbu napríklad nahradili vodopriepustné plochy z mlatu, pribudla aj nová výsadba. Úpravou prešlo aj populárne detské ihrisko. Citeľne sa skvalitnil verejný priestor v susedstve Žigmundovej brány (stavba E), ktorá bola zreštaurovaná a má byť sprístupnená verejnosti.

Vzájomne prepojené sú aj stavby B a J, ktoré zahŕňajú rekonštrukciu bastiónu Leopoldovej brány a obnovu Leopoldovho nádvoria. Vnútri bastiónu sa nachádzajú zvyšky veľkomoravského opevnenia, ktoré by sa mali prezentovať, kým nádvorie má byť využívané na kultúrne predstavenia. Posledná stavba (X) predstavovala obnovu fasády budov na Západnej terase. Výzorovo sa tak zjednotili s Hradným palácom.

K týmto úpravám možno ešte pripočítať ukončenie revitalizácie priestoru medzi Barokovou záhradou a opevnením západne od záhrady. Nachádza sa tu chodník, smerujúci ku kryciemu objektu pri Severozápadnom bastióne. Pod ním sa nachádza prezentácia jedného z nálezov keltsko-rímskych architektúr, ale aj foyer a zázemie k objektu Zimnej jazdiarne. Tá je využívaná pre organizáciu rozličných podujatí, vrátane kultúrnych predstavení, konferencií, prezentácií či stretnutí.

Autormi rekonštrukcie jednotlivých etáp sú architekti Bouda Masár Architekti, považovaní za expertov na obnovu pamiatok. Hradu sa s prestávkami venujú už od 80-tych rokov minulého storočia. 

Zreštaurovaná Žigmundova brána. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Hrad ani areál nie sú využívané naplno

Hoci Bratislavský hrad s priľahlým okolím vyzerajú teraz vynikajúco, možno konštatovať, že stále je to ďaleko od toho, ako by sa dal využiť. Návštevnosť je dnes (resp. v turisticky silných mesiacoch) decentná, napriek tomu sa nedarí vo výraznejšej miere verejnosti sprostredkovať fascinujúce nálezy či historický význam Bratislavského hradu. Jeho znovuobjavených hodnôt si nie je vedomá ani veľká časť bratislavskej verejnosti.

Dôkazom je fakt, že u mnohých dodnes vládne presvedčenie, že sa „kvôli garážam zničili pamiatky“, čo nie je pravda. Najvzácnejšie nálezy sa aj naďalej nachádzajú nepoškodené v areáli, pričom viaceré sú chránené v krycích objektoch alebo miestnostiach, umožňujúcich si nálezy prehliadnuť. „Keltskú cestu“ môže navštíviť hocikto, ide však o návštevu so sprievodcom na objednávku – o čom mnohí nevedia.

Ide o príklad nedostatočnej úrovne informovania, čo je najmä problémom NR SR. YIM.BA opakovane žiadala Kanceláriu NR SR o odpovede na otázky o prevádzke Bratislavského hradu aj o ďalších plánoch na revitalizáciu, odpovede sa však nedočkala. Nie je tak známe, kedy sa odhalia verejnosti ranouhorské nálezy v stavbe A, rovnako ako avizovaná toaleta, gastronomická prevádzka alebo kaviareň v krycom objekte v Severozápadnom bastióne.

Bez informácií nie je možné návštevníkov nalákať do týchto častí areálu. Väčšina ľudí tak navštívi akurát Čestné nádvorie či Východnú terasu, odkiaľ sú krásne výhľady na meniacu sa Bratislavu. Menšiu návštevnosť má aj Baroková záhrada, keďže dostatočnú kvalitu nemá ani orientačný systém. V minulosti sa hľadal jeho dodávateľ, no neúspešne.

Na druhej strane, slabá informovanosť je niekedy „výhodou“. Najmä zahraniční návštevníci chodia aj na prehliadky samotného Hradu. Okrem nestálych výstav je však palác z veľkej časti prázdny a chýba mu vybavenie nábytkom. Výsledkom je sklamanie mnohých turistov. NR SR nanešťastie neodpovedalo ani na otázku, keby by sa mala táto situácia vyriešiť.

V krajinách s vyspelým cestovným ruchom by bola pamiatka kalibru a kvality Bratislavského hradu prezentovaná a využitá nepochybne omnoho lepšie. Priestory by boli nepochybne vybavené tak, aby sa dal v areáli stráviť celý deň. Zároveň by mal dostatočnú návštevnosť na to, aby uživil aj prevádzku hneď niekoľkých reštaurácií či kaviarní. Perspektívu Hradu ešte môže zlepšiť otvorenie Žigmundovej brány a najmä uvažované bezbariérové spojenie s Vydricou lanovkou či výťahom. Ani to ale nebude všeliekom, pokiaľ bude zlyhávať manažment a správa Bratislavského hradu.

Hlavné mesto získalo za nie menej ako 115 miliónov eur precízne zrekonštruovanú dominantu. Od čias Márie Terézie nebol Bratislavský hrad v takom dobrom stave a nemal taký veľký spoločenský význam. Ešte stále však je možné hrad posunúť. Teraz je to už ale v menšej miere o peniazoch a vo väčšej miere o ľuďoch, poverených zabezpečovaním fungovania areálu – vrátane politikov.  

Fotografie zo 17.1.2023. Pozrite si rekonštrukciu Bratislavského hradu vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.