Postupná revitalizácia areálu najvýraznejšej pamiatky a dominanty mesta, Bratislavského hradu, napreduje a mení podobu niektorých jeho častí. Aktuálna tretia etapa prác sa zameriava na obnovu viacerých priestranstiev, napríklad Východnej terasy, v prvom rade ale prináša rekonštrukciu budov na severných hradbách. Práve tu sa podarilo odkryť nový pozoruhodný nález, ktorý opäť mení pohľad na históriu Hradu.
Tak ako predošlé etapy obnovy pamiatkového areálu, aj tieto prinavracajú Bratislavský hrad do podoby, akú mal na vrchole svojej slávy za vlády kráľovnej Márie Terézie. Vtedy išlo o reprezentačný palác, v ktorom počas návštev Uhorska sídlil monarcha a nastálo uhorský miestodržiteľ. Reprezentačné a vládne úlohy plní Hrad aj dnes, čo kladie vysoké nároky na stav Hradného paláca, súvisiacich budov aj ich okolia.
Nová éra Hradu nastala po roku 2000 (ak nerátam rekonštrukciu v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia), kedy sa postupne začal Hrad prinavracať do svojej pôvodnej podoby. Ako prvý bol vybudovaný objekt na Západnej terase, kde sú dnes kancelárie poslancov NR SR. Na sklonku prvej dekády 21. storočia bol obnovený aj Palác, ktorý získal bielu farbu a stal sa ešte výraznejšou dominantou Bratislavy. V rokoch 2014-2016 sa rozbehla druhá etapa rekonštrukcie, ktorá priniesla najmä obnovenie Zimnej jazdiarne a barokovej záhrady na Severnej terase, ako aj skvalitnenie zázemia a technickej infraštruktúry.
Dnes prebiehajúca tretia etapa sa sústredí na komplexnú obnovu predtým veľmi schátranej budovy na Severných hradbách, ako aj budovy nad Mikulášskou bránkou, dokončenie revitalizácie exteriérových plôch na severnej terase, zreštaurovanie Žigmundovej brány a spodnej Východnej terasy či obnovu Leopoldovho nádvoria a Leopoldovho bastiónu. Nový náter, korešpondujúci s podobou Paláca, získali aj objekty na Západnej terase. Projekt mal vyjsť na niečo vyše 16 miliónov eur.
V tejto chvíli je už časť prác zrealizovaná. Budova na Západnej terase má novú farbu, Leopoldovo nádvorie získava nové dláždenie, úpravami prechádza aj Východná terasa, kde vznikajú nové chodníky a skvalitňuje sa zeleň. Na Severných hradbách získavajú jednotlivé objekty novú podobu. Niektoré z obnovených častí areálu – spomínané nádvorie a Východná terasa – by mohli byť dokončené a sprístupnené už na konci augusta, hoci zelené plochy budú dotvorené o niečo neskôr.
Výraznejším meškaním prejde obnova budov na Severných hradbách. Dôvody sú však v tomto prípade nielen ospravedlniteľné, ale dá sa povedať, že aj pozitívne: pod prvým podlažím objektov totiž došlo k významnému archeologickému nálezu, ktorý opäť obohatí naše poznanie o histórii Bratislavského hradu.
Ako dnes vysvetlili zástupcovia NR SR, investora rekonštrukcie, počas prehlbovania priestorov pod prvým podlažím objektov z dôvodu uvažovaného umiestnenia technickej infraštruktúry pod podlahou sa podarilo archeológom odkryť zachované zvyšky drevozemného valu pravdepodobne z 11. storočia, teda z obdobia vlády Sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Unikátny nález sa vďaka dnes dostupným technológiám dá zakonzervovať a dokonca prezentovať pred verejnosťou.
Nejde o jediný drevozemný val na Hrade, podobný sa objavil v priestore Leopoldovej brány, po odhalení však degradoval, keďže v minulosti nebolo možné zabezpečiť ochranu drevených súčastí. Investor plánoval v bráne zrealizovať model v mierke 1:1, teraz však svoje plány prehodnocuje. Za oveľa vhodnejšiu totiž považuje prezentáciu originálu, čo si však bude vyžadovať výraznejšie stavebné úpravy. V prvom rade sa totiž musí prehodnotiť celý koncept riešenia prízemia budov na Severných hradbách.
Kým pôvodne sa tu uvažovalo o expozičných priestoroch, pod ktorými by boli uložené technológie, teraz by tu mala vzniknúť jedna veľká expozícia v rozsiahlejšom priestore. Prezentovaná bude len koruna valu v dĺžke niekoľkých desiatok metrov, inak ide o hlbšiu stavbu, stále však mimoriadne impresívnu. Opevnenie daného rozsahu potvrdzuje, že význam Hradu bol pre formujúce sa Uhorsko zásadný.
Krajský pamiatkový úrad prikázal stavbu rozšíriť a príprava nových podkladov nejakú dobu zaberie, takže pôvodný termín dokončenia (začiatok roka 2021) už neplatí. Zmena technologického a stavebného riešenia bude výzvou aj pre statikov a v konečnom dôsledku aj pre rozpočet, keďže si úpravy vyžiadajú viac financií. NR SR by každopádne rado ukončilo rekonštrukciu ideálne do konca roka 2021. Autormi dizajnu priestorov budú architekti z kancelárie Bouda Masár Architekti, ktorí stoja aj za ostatnými zásahmi na Hrade.
Novoodhalené artefakty sa pridajú k starším unikátnym objavom v podobe nálezov keltsko-rímskych architektúr na Severnej terase Hradu. Pravdepodobne v 1. stor. p.n.l. vznikla na Hradnom kopci veľkolepá akropola lokálnych keltských vládcov, no vybudovaná rímskymi architektmi a staviteľmi. V priebehu storočí podstatná časť objektov zanikla, najmä za žigmundovskej prestavby Hradu, kedy boli zvyšky stavieb rozobraté, vložené do novostavby a časť akropoly premenená na kameňolom, dnes však objavujeme nové informácie o ich charaktere a podobe.
Najlepšie zachovaná je trojica stavieb – tzv. Rím I, Rím II a Rím III, spoločne s rímskou mozaikovou dlažbou pod hradným nádvorím. Všetky objekty sú (alebo budú) prezentované in situ (v mieste nálezu) v krycích objektoch, ktoré sa pripravujú na výraznejšie sprístupnenie. Rím I sa nachádza pod podlahou Zimnej jazdiarne a pri jeho výskume sa podarilo objaviť poklad zlatých a strieborných mincí, Rím II je v krycom objekte, ktorého interiér bude vybavený 3D projekciou, a Rím VII je vo foyer k Zimnej jazdiarni, kde bude taktiež 3D projekcia. Rímska dlážka je prezentovaná už dlhšie.
Všetky nálezy budú súčasťou tzv. Keltskej cesty, prehliadkového okruhu, ktorá priblíži postupne sa odhaľujúcu históriu Hradu. Spustená by mala byť ku koncu roka, prístupná bude len za prítomnosti sprievodcu a SNM ju obohatí aj hnuteľnými nálezmi, ktorých celkový počet je približne 100-tisíc. Len na analýzu všetkých artefaktov budú potrebné desiatky rokov. Niektoré nálezy budú prezentované v rámci expozícií, niektoré však priamo v nálezových situáciách.
Rekonštrukcia Severnej terasy bola spojená s kontroverziami, podľa ktorých došlo k zničeniu keltsko-rímskych architektúr. Kritici argumentujú predovšetkým odstránením zvyškov niektorých rímskych stavieb. Nedodávajú však, že išlo o negatívy stavieb (v praxi inak otlačené podložie, svedčiace o tlaku z už neexistujúcich stavieb), ktoré po analýze a zákrese odstránili samotní archeológovia, ktorí pri výskume postupovali cez jednotlivé stratigrafické vrstvy smerom ku kamennému podložiu. To umožnilo objaviť predmety až z 13.-14. stor. p.n.l.
Jedinou „stratou“ tak bola veľkomoravská ľadová jama (chladná jama na uskladňovanie potravín), ktorej zachovanie by odporovalo celkovej koncepcii obnovy Hradu a jeho areálu. Svojskou požiadavkou bolo zachovanie žigmundovského kameňolomu, kvôli ktorému keltsko-rímske pamiatky zanikli. Investor ponechal jeho torzo a prezentuje ho v pôvodnom stave pod Zimnou jazdiarňou.
Rekonštrukcia Bratislavského hradu a súvisiace aktivity tak žiadnu skazu pamiatok nepriniesli, práve naopak. Bez tohto projektu by sa na unikáty, ktoré sa tu nachádzali, pravdepodobne nikdy neprišlo, keďže na rozsiahly a komplexný archeologický výskum by neboli peniaze. Namiesto nadšenia však zámer priniesol hnev, a to vďaka štvavej a politicky motivovanej kampani, do ktorej boli vmanipulovaní aj viacerí poprední experti. Jedným z jej dôsledkov bolo odstúpenie dlhoročného metodika obnovy Hradu, ktorý protestoval voči plánu prezentovať Rím VII s argumentom, že najlepšie by bolo ponechať nález pod zemou, kde by bol lepšie chránený.
Bez ohľadu na diletantskú kritiku však rekonštrukcia Hradu pokračuje a čoskoro prinesie ďalšie zatraktívnenie areálu pre návštevníkov. Na Leopoldovom nádvorí by mal vzniknúť priestor pre organizovanie kultúrnych podujatí a bude tu aj hľadisko, ktoré sa bude uskladňovať v interiéri brány. Nejaké využitie bude mať po zreštaurovaní a vyčistení fasády aj Žigmundova brána, hoci detaily nie sú známe. V jej blízkosti pribudlo nové moderné osvetlenie, ktoré nahradilo historicky nepodložené historizujúce osvetlenie.
Čo sa týka interiéru Hradu, ten je v správe SNM, ktorý tu v časti severného traktu na 1. poschodí paláca plánuje obnoviť expozíciu nábytku, vrátane originálnych kusov. Rozsiahlejšie zriadenie stálych expozícii však ostáva otázkou do budúcna. Doteraz neúspešná bola súťaž na vnútorný informačný systém, ktorého potrebu NR SR v súčinnosti so SNM vyhodnocuje.
Čo sa týka modernejších prvkov na Hrade a v jeho okolí, k najvýznamnejším uvažovaným zásahom patrí zámer výstavby výťahu z budúcej Vydrice na hradný kopec. NR SR sa na plán pozerá so záujmom. „Kancelária NR SR aktuálne čaká na kompletizáciou podkladov od spoločnosti Vydrica Development, ktorú oslovila s požiadavkou o ich doplnenie za účelom posudzovania predmetného návrhu,“ konštatuje NR SR. Hlavnou požiadavkou je citlivá architektúra prvku tak, aby nekonkuroval Hradu samotnému.
Iné témy ostávajú nateraz predmetom debát. Do budúcna sa nevylučuje obnova budovy, známej ako Belveder, ktorá ako jeden z posledných zvyškov pôvodnej zástavby donedávna stála pod budovou parlamentu. Dnes síce neexistuje žiaden konkrétny zámer, teoretická je jej výstavba v rámci projektu výťahu. Neexistuje zatiaľ ani dôvod rozvíjať úvahy o výstavbe Tereziána, zaniknutého paláca na východnej strane Hradu. Bez zmien ostane aj kontroverzná socha Svätopluka na Čestnom nádvorí alebo vlajkový stožiar pred vstupom do parlamentu.
Našťastie, na kľúčových plánoch NR SR, týkajúcich sa rekonštrukcie Bratislavského hradu, nič nezmenila ani výmena vlád. „Ústrednou myšlienkou celej rekonštrukcie NKP Bratislavský hrad je vytvoriť hodnotný kultúrny a voľnočasový priestor pre verejnosť na úrovni požadovaného štandardu pre národnú kultúrnu pamiatku,“ opakuje vo svojom stanovisku NR SR. Vedenie podporuje aj riešenie prezentácie nového nálezu.
To je mimoriadne dôležité, pretože si to bude vyžadovať dodatočné financovanie. Prostriedky na ostatné práce sú zabezpečené, v tomto prípade však požiadavka o navýšenie rozpočtu príde v komplikovanom období. Ide ale o potrebný projekt, ktorý prispeje k lepšiemu zachovaniu histórie aj chápaniu vývoja Bratislavského hradu.
Táto kľúčová bratislavská aj slovenská pamiatka sa tak blíži k dosiahnutiu špičkového stavu, zodpovedajúcemu jej významu. Hrad navonok pôsobí ako v časoch, kedy bol politickým a spoločenským centrom veľkej monarchie, vnútri však skrýva kvalitne prezentované a zachované odkazy aj na iné historické obdobia – predovšetkým na časy, kedy sa tu nachádzalo významné keltské hradisko. Okrem toho poskytuje aj dobré podmienky pre organizáciu spoločenských, kultúrnych či politických podujatí.
Pre Bratislavu ide o jeden zo zásadných projektov na jej ceste k metropole. Okrem kultúrneho a reprezentačného významu má totiž Bratislavský hrad aj dôležitý symbolický zmysel. Najlepšie časy zažíval vtedy, kedy sa najlepšie darilo aj mestu, čo sa potvrdzuje aj dnes: Bratislava zažíva jedno z najúspešnejších, ak nie najúspešnejšie obdobie vo svojich dejinách. Zo široka viditeľný a čoraz atraktívnejší Hrad je korunou tohto vývoja.
Fotografie z 25.7.2020. Pozrite si rekonštrukciu Bratislavského hradu a jeho areálu vo fotogalérii.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre