Revitalizácia areálu najvýraznejšej bratislavskej pamiatky, Bratislavského hradu, pokračuje vo svojej tretej fáze. Zrealizovaná už bola výrazná časť prác, najmä v návštevnícky atraktívnych častiach Východnej terasy či Leopoldovho nádvoria. Dnes sa obnovujú najmä objekty na Severných hradbách, ktoré budú v dôsledku unikátnych archeologických objavov dokončené neskôr.
Novodobá rekonštrukcia Bratislavského hradu prebieha s prestávkami od roku 2000, kedy sa rozhodlo o prinavrátení symbolu mesta do tzv. teraziánskej podoby. Za vlády kráľovnej Márie Terézie v 18. storočí sa totiž Bratislavský hrad stal kráľovskou rezidenciou a sama vladárka sa tu veľmi často zdržiavala. To viedlo k nákladnej prestavbe, po ktorej dosiahol Bratislavský hrad vchol svojej krásy a stavebného rozvoja.
Po roku 1811, teda po tragickom požiari, získal Hrad na takmer storočie a pol charakter ruiny. V 50-tych rokoch 20. storočia sa vďaka iniciatíve maliara Janka Alexyho a architekta Alfreda Piffla pristúpilo k funkčnej rekonštrukcii, ktorá objekt opäť oživila, areál ani veľká časť pôvodných prístavieb však originálnu podobu nezískal. Až na začiatku 21. storočia sa vlastník, Národná rada SR, rozhodol reagovať na zhoršujúci sa stav a dať celý Bratislavský hrad do reprezentatívneho stavu.
Ak nerátam akúsi nultú fázu, teda výstavbu objektu na Západnej terase, kde sú kancelárie poslancov NR SR, bola prvou fázou rekonštrukcia samotného hradného paláca s prístavbou Oranžérie. Hrad získal bielu farbu a archeologické vykopávky na nádvorí viedli k objavu vzácnej mozaikovej dlažby rímskeho pôvodu, no v keltskom prostredí. V druhej fáze bola opäť vybudovaná Zimná jazdiareň, Baroková záhrada a pod Severnou terasou vznikla podzemná garáž a technologické priestory. Archeologický prieskum dokázal prítomnosť významného keltsko-rímskeho hradiska, čo zároveň viedlo ku kontroverziám, týkajúcim sa styku nálezov s garážou.
Táto fáza bola ukončená v roku 2016, po ktorej nasledovala dvojročná pauza. V roku 2018 vyhlásila NR SR verejné obstarávanie na zhotoviteľa tretej fázy rekonštrukcie, ktorej cieľom je ukončiť revitalizáciu areálu rekonštrukciou budov na Severných hradbách, keďže ich stav bol už naozaj katastrofálny, dokončiť obnovu verejných priestranstiev, zrenovovať priestory na Východnej terase a verejnému využitiu otvoriť aj predtým nevyužívané objekty či Leopoldovo nádvorie.
Aktuálne je už Leopoldovo nádvorie zrekonštruované a trvalo otvorená je aj Leopoldova brána. Východná terasa je stále uzavretá, hoci NR SR pôvodne plánovala priestory sprístupniť na konci augusta. V tejto chvíli sa však finalizujú práce na obnove detského ihriska a jednotlivých plôch. Pozitívnou zmenou je zmena povrchu z dlažby na štrkodrvu, ktorá je lepšie vodopriepustná, alebo obnova predtým zanedbanej zelene. V priestore terasy najviac frekventovanej turistami pribudli nové dizajnové (azda primoderné) lavičky. Zrekonštruovaná je aj „stavba D“, teda administratíva Slovenského národného múzea.
Rekonštrukcia však ešte stále nie je ukončená pri budovách na Severných hradbách, kde sídli administratíva NR SR a po rekonštrukcii tu má byť parlamentná knižnica, reprezentatívne a kancelárske priestory či priestory pre výbory NR SR. Verejnosti majú slúžiť výstavné priestory, nové miesta pre občerstvenie či toalety. Práce sa už mali ukončovať, „komplikáciou“ sa však stali archeologické nálezy – pod prízemím objektu boli totiž objavené dobre zachované zvyšky drevozemného valu pravdepodobne z 11. storočia, teda z obdobia vlády Sv. Štefana. Unikátny nález sa vďaka dnes dostupným technológiám dá zakonzervovať a bude prezentovaný pred verejnosťou, čo si však vyžiadalo zmenu projektu a odklad jeho dokončenia.
Pôvodne sa predpokladalo, že celá tretia etapa rekonštrukcie Bratislavského hradu bude dokončená na začiatku roka 2021. Podľa posledných informácií z leta teraz NR SR dúfa, že všetky objekty bude schopná odovzdať do užívania a pre verejnosť do konca budúceho roka. Východná terasa by mohla byť, s ohľadom na stav prác, sprístupnená azda v horizonte niekoľkých týždňov. Autormi rekonštrukcie sú, ako aj v prípade ostatných fáz, Bouda Masár Architekti.
Rekonštrukcia Bratislavského hradu patrí k najdôležitejším projektom v metropole z hľadiska obnovy historického a kultúrneho dedičstva, budovania reprezentatívneho obrazu mesta, ako aj rozvoja jeho turistického potenciálu. Hradný areál je jednou z najdôležitejších atrakcií Bratislavy, vyhliadkovým bodom a vzácnym zeleným priestranstvom. Slovenské národné múzeum zas uchováva vzácne zbierky a organizuje príťažlivé výstavy, zamerané na históriu Slovenska, ale aj zahraničia.
Ide tak o nesmierne dôležitý projekt, ktorý už priniesol mimoriadne benefity. Okrem samotného zlepšenia podoby areálu sa vďaka rekonštrukcii objavili unikátne nálezy, ktoré prispeli k obrovskej zmene nášho chápania významu Bratislavy v minulosti. Objav rímsko-keltských architektúr je dôkazom bohatstva aj politického významu osídlenia (oppida), ktoré sa tu v prvom storočí pred našim letopočtom nachádzalo. O dôležitosti Bratislavy svedčia aj aktuálne nálezy drevozemného valu, ktoré potvrdzujú, že pre vznikajúce Uhorsko išlo o kľúčový oporný bod.
Po ukončení rekonštrukcie vznikne z Hradu zaujímavá kombinácia reprezentatívno-spoločenského priestoru s vysokou úrovňou a so silnými odkazmi na minulosť. Najstaršia história mesta bude sprostredkovaná vďaka novým krycím stavbám nad nálezmi, ktoré moderným spôsom odprezentujú ich význam. Park a záhrada na Bratislavskom hrade sa zas stávajú dôležitou súčasťou siete mestskej zelene, kým verejný priestor Hradu, dnes už vo forme pešej zóny, je bezpečným miestom pre rekreáciu a prechádzky. Pamiatka je tak v najlepšom stave od čias Márie Terézie.
Ide o adekvátnu pozornosť, s ohľadom na symbolický aj turistický význam Bratislavského hradu. V tomto prípade štát zvládol svoju úlohu dobre a ospravedlniteľné sú aj nemalé prostriedky, ktoré si rekonštrukcia vyžiadala – len tretia etapa vyšla na približne 13,9 milióna eur pred navýšením v dôsledku zmien projektu. Verejné inštitúcie, zvlášť Úrad vlády SR, ministerstvá a ďalšie by teraz mali pokračovať reprezentatívnymi rekonštrukciami svojich sídiel a objektov.
Prvým krokom by napríklad mohlo byť otvorenie záhradu Úradu vlády SR pre verejnosť. Obrovská zelená plocha v centre mesta, bývalá Lippayova záhrada, ostáva desaťročia skrytá pred zrakmi bežných občanov, hoci susedná Prezidentská záhrada je populárnym miestom pre vychádzky. Iným príkladom je kaštieľ v Rusovciach, o ktorom od poslednej tlačovej konferencie, podľa ktorej sa preverujú ďalšie možnosti rekonštrukcie, nepočuť.
K iným zanedbaným objektom, patriacim kľúčovým verejným inštitúciám, patrí sídlo Generálnej prokuratúry SR, kde by do výklenku nad vstupom mohla byť konečne osadená pôvodne uvažovaná socha, alebo Najvyšší súd SR. Ten sídli v mohutnej budove na Župnom námestí od architekta Vladimíra Dedečka, táto je však pre danú funkciu pomerne problematická. Za diskusiu by možno stála jej asanácia a nahradenie reprezentatívnou stavbou, ktorá bude výsledkom architektonickej súťaže.
Tento aspekt budovania svojho imidžu vo forme dôležitých verejných stavieb na vysokej úrovni bohužiaľ Slovenská republika od svojho vzniku do veľkej miery ignorovala (so svetlými výnimkami NBS a SNG). Rovnako zlyháva aj ich údržba, prípadne údržba okolitých verejných priestranstiev (napríklad priestor pred Úradom vlády je v desivom stave, nehovoriac o vstupe do Najvyššieho súdu).
Príklad Bratislavského hradu by mohol byť inšpiráciou – ak chce krajina a jej inštitúcie vyvolávať rešpekt a budiť dojem dôveryhodnosti, nie je to len o jej každodennom správaní (resp. správaní jej vedúcich osobností), ale aj o signáloch, ktoré vysielajú budovy, ktoré ju reprezentujú. Dnes je tento obraz naozaj zlý – a pritom obnoviť budovu a verejný priestor je mnoho jednoduchšie, ako zmeniť celkové správanie a nastavenie verejného sektoru.
Fotografie z 21.11.2020. Pozrite si rekonštrukciu Bratislavského hradu a jeho areálu vo fotogalérii.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre