Súčasťou povoľovania každého väčšieho projektu alebo strategického materiálu je posudzovanie vplyvov na životné prostredie – EIA (v prípade projektov) alebo SEA (stratégií). Pre verejnosť predstavuje tento proces možnosť, ako sa k zámeru vyjadriť. Nezriedka sa však stalo, že boli tieto procesy zneužívané kariérnymi „aktivistami“, čo viedlo ku kontroverzne prijatej novele, zameranej na elimináciu obštrukcií.
Parlament 20. decembra 2022 schválil novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Predkladatelia novely, poslanci Milan Kuriak (OĽANO) a Peter Kremský (OĽANO), veria, že zúži priestor pre šikanovanie a zdržovanie stavebníkov. „Takéto aktivity totiž predlžujú prípravu a výstavbu a napokon predražujú jednotlivé stavby,“ hovorí jeden z iniciátorov novely, predseda hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský.
Podobný názor vyjadril aj Kuriak. „Verím, že nové znenie zákona klepne po prstoch zdanlivým zástancom verejnosti, ktorí však často zneužívajú pripomienkovanie na šikanovanie,“ hovorí Kuriak (OĽANO). „Sám som bol svedkom takéhoto prípadu pri rekonštrukcii mosta na Orave. Aj preto som sa zasadil za túto úpravu.“
V zákone sa napríklad podarilo obmedziť vyjadrovanie verejnosti ku kolaudácii objektu, ak pri výstavbe nedošlo k zmenám. Tiež už nebude možné vznášať znovu tie isté pripomienky v rôznych fázach povoľovania, orgány ich budú môcť odmietnuť. Skracujú sa aj niektoré lehoty na vyjadrenie úradov, či rušia niektoré možnosti na prerušenie konania. To teraz často predlžuje a zdržuje povoľovanie. Orgány dostali aj presné lehoty, dokedy majú pripomienky vyriešiť. Rieši sa aj postup v prípade, ak sa investor nedohodne so znalcom, ktorý vypracuje odborný posudok.
Kremský upozorňuje, že na znení novely sa dohodli s Ministerstvom životného prostredia, ktoré zmeny avizovalo už dlhodobo. „Som rád, že sa nám po niekoľkých mesiacoch rokovaní podarilo dosiahnuť dohodu s ministerstvom životného prostredia na znení novely bez toho, aby sme reálne obmedzili možnosti verejnosti pripomienkovať novú výstavbu,“ vysvetľuje. „Podarilo sa nám čiastočne zjednodušiť a skrátiť povoľovanie väčších stavieb, čo môže podporiť novú výstavbu a rast ekonomiky.“
Novela má skutočne potenciál urýchliť posudzovanie nových projektov. Zníži sa tak priestor pre aktivistov typu Marcel Slávik, ktorý prostredníctvom svojho Združenia domových samospráv pripomienkuje zámery na celom Slovensku. Bez ohľadu na jeho podobu pritom zasiela rovnaký súbor pripomienok, z ktorých sú mnohé úplne nezmyselné (napríklad sochy a fontány v priemyselných parkoch). Cieľom je spomaliť investorov, prípadne ich presvedčiť, aby vstúpili do združenia – a zaplatili pritom nemalý členský poplatok. Paradoxom je, že to je úplne legálny postup. Presvedčil sa o tom aj bývalý minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý chcel Slávikovi „klepnúť po prstoch“ – neúspešne.
Napriek tomu sa ozvala aj kritika zo strany serióznejších organizácií. Ich pripomienky našli napokon odozvu.
Slovenský ochranársky snem a ďalšie environmentálne organizácie odmietli novelu zákona. Novelu považujú za neprijateľnú a v rozpore s Aarhuským dohovorom, najmä v oblasti zapojenia sa verejnosti do rozhodovacích procesov týkajúcich sa životného prostredia. Vyjadril sa tak riaditeľ občianskeho združenia Chceme zdravú krajinu Michal Daniška.
Ochranári sa obávajú, že novela môže viesť k zvýšenému formalizmu a zníženiu kvality rozhodovacích procesov. Podľa ochranárov môže napríklad skomplikovať podávanie oprávnených pripomienok, keďže skracuje efektívny časový priestor na vyjadrenie v rámci EIA konaní. Upozorňujú, že lehoty na pripomienkovanie môžu byť nedostačujúce, a to najmä v prípade väčších a zložitejších projektov. Pripomínajú, že aj po uplynutí lehoty sa môžu zistiť podstatné informácie, ktoré neboli uvedené v zámere. Namietajú aj obmedzenie rozsahu možného vyjadrenia dotknutého orgánu.
Ochranári kritizujú aj samotný spôsob prijatia novely, keď bol obsah zákona „od základu zmenený" dvoma pozmeňovacími návrhmi krátko pred schválením. „Takýto postup nielenže zvyšuje legislatívny chaos, ale zároveň verejnosti uprel možnosť efektívne sa zúčastniť prípravy a pripomienkovania legislatívy, ktorá explicitne upravuje zapojenie verejnosti do konaní v oblasti ochrany životného prostredia,“ píšu v spoločnom stanovisku.
Aktivisti požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zvážila možnosť vrátiť ju do parlamentu. Tá to urobila - novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vetovala. Prezidentka navrhuje, aby Národná rada (NR) SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Novela podľa nej obsahuje viacero ustanovení, ktoré vykazujú znaky nesúladu s ústavnými a medzinárodnoprávnymi požiadavkami i s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie.
Podotkla, že akákoľvek právna úprava obmedzujúca zaručené práva a slobody musí byť predmetom riadneho legislatívneho procesu. „Je zrejmé, že legislatívny proces pri schválenom zákone tieto požiadavky nesplnil a výsledkom je právna úprava, ktorá môže mať za následok výrazné obmedzenie práva účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch v záležitostiach životného prostredia,“ uviedla prezidentka.
V odôvodnení svojho veta konštatuje, že po prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý prišiel krátko pred hlasovaním, sa zmenil celý obsah pôvodného poslaneckého návrhu zákona. „Inými slovami možno takúto prax označiť za obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu,“ píše sa v odôvodnení.
Kremský a Kuriak tvrdia, že veria v opätovnú podporu novely vetovanej prezidentkou. Zmeny sú podľa nich v prospech občanov a odôvodnenie prezidentky odmietajú. Argumenty hlavy štátu sú podľa Kuriaka ľahko vyvrátiteľné. „Novela zákona o EIA jednoznačne prináša spresnenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu. Zároveň obmedzuje subjekty, ktoré sa vyhlasujú za 'zástupcov verejnosti', v skutočnosti však možnosti pripomienkovania zneužívajú na osobný prospech," uviedol.
Ešte tvrdšie sa vyjadril Peter Kremský. „Žiaľ, výpalníci v bielych golieroch majú teraz dôvod na úsmev. Vyjadrenie prezidentky je plné ideologických a nezmyselných argumentov," tvrdí. Novela podľa neho sleduje len to, aby sa zbytočne nenaťahovala, nepredražovala a nekomplikovala výstavba ciest či tovární a bytoviek pre "špekulantov".
Nemyslí si, že obmedzuje ústavné právo na priaznivé životné prostredie ani na informácie o ňom. „Okrem nich je súčasťou ústavy aj právo na spravodlivé konanie, čoho súčasťou je konanie bez zbytočných prieťahov. Veríme, že všetky tieto práva treba udržiavať vo vzájomnom súlade a vyváženosti, čo nás aj viedlo k návrhu tohto zákona,“ dodal.
Ak sa poslancom podarí parlament presvedčiť o opätovnej podpore novely, prezidentka bude už nútená zákon podpísať. To je však v tejto chvíli otázka niekoľkých mesiacov. To vytvára dostatok priestoru pre verejnú diskusiu, ktorá bola v tomto prípade nepochybne zanedbaná.
Faktom ostáva, že povoľovacie procesy sú jednoznačne zneužívané určitými jednotlivcami. Pripúšťa to napríklad aj organizácia VIA IURIS, ktorá sa veľmi hlasno ozývala už počas procesov, smerujúcich k prijatiu Zákona o výstavbe a Zákona o územnom plánovaní. „Je všeobecne známe, že na Slovensku pôsobí minimálne jeden subjekt, ktorý zneužíva práva verejnosti zapájať sa do EIA a iných povoľovacích konaní a uplatňuje ich šikanóznym spôsobom,“ píše vo svojom stanovisku. „VIA IURIS takéto praktiky dlhodobo odsudzuje, považuje ich za extrémne škodlivé a opakovane zdôrazňuje, že zneužívanie práva nemá mať garantovanú právnu ochranu.“
Inak však považuje zmenu zákona za hanebnú. Novela EIA ešte spred niekoľkých mesiacov podľa organizácie obmedzuje práva verejnosti a neprimerane zvýhodňuje investorov. „Porazenými budú tí, ktorí konzistentne a dlhodobo chránia životné prostredie a nedajú sa nijako kúpiť. Práve oni sú dnes najväčšou prekážkou pre neserióznych developerov,“ vysvetľuje organizácia. Navyše, špekulantov to nezastaví, keďže títo budú môcť do projektov zasahovať v ďalších stupňoch povoľovania.
To je však pravda len čiastočne. Po procese EIA dnes ešte nasleduje územné, stavebné či kolaudačné konanie, už onedlho bude ale všetko inak. Vďaka prijatiu nového Zákona o výstavbe sa jednotlivé stupne konania zúžia na jedno (okrem kolaudácie), takže sa obmedzí aj možnosť vstupovať do procesov a predlžovať ich. Aby boli špekulanti úplne vytlačení, bolo nutné prijať aj takúto novelu.
Je bez diskusie, že spôsob, akým bola novela predložená a prijatá, je neštandardný a nevhodný, zvlášť s prihliadnutím na jej význam. Prax, kedy sa zásadné zmeny dejú na základe pozmeňovacích návrhov, je neprijateľná. Je správne, že prezidentka na to upozornila a novelu vetovala. Čo sa však týka obsahu pozmeňovacieho návrhu, tento až taký problematický byť nemusí.
Kritika aktivistov či VIA IURIS vychádza zo slovenskej praxe, kedy sa vyskytujú prípady, v ktorých musia proti najväčším stavebným excesom bojovať ľudia a organizácie. Nová legislatíva, ktorá vstúpi do praxe v najbližších rokoch, však mimoriadne zvyšuje význam územných plánov. Práve tie majú byť silným nástrojom, ktoré budú brániť tomu, aby dochádzalo ku vzniku nevhodných a škodlivých zámerov. Ak takéto plány nie sú k dispozícii, potom nie sú (takým) vinníkom investori, ale samosprávy – tie, ktoré mali povinnosť územné plány obstarať.
Ak v horizonte niekoľkých mesiacov skutočne dôjde k zmene pravidiel pri posudzovaní EIA, opäť sa zvýši tlak na mestá aj obce (niektoré dokonca územný plán nemajú vôbec!). Je čas urýchlene pristúpiť k príprave nových plánov a regulácií. V opačnom prípade môžu vzniknúť aj problematické projekty – z hľadiska zákona však budú v súlade s verejným záujmom.
(TASR, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre