Adrian Gubčo 12.12.2024 20:42

Menej peňazí a pesimistická budúcnosť. Bratislava má schválený rozpočet na rok 2025

Bratislavské mestské zastupiteľstvo na dnešnom rokovaní schválilo rozpočet na rok 2025. Podľa Magistrátu financovanie komplikuje potreba konsolidovania verejných financií, napriek tomu tvrdí, že sa rozvoj mesta nezastaví. Sústrediť sa chce najmä na dofinancovanie infraštruktúrnych projektov, a to bez zvyšovania záťaže na obyvateľstvo.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mestskí poslanci dnes schválili návrh rozpočtu Bratislavy na rok 2025 s výhľadom do roku 2027. Ako konštatuje Hlavné mesto, napriek pretrvávajúcej zložitej situácii a dopadom konsolidačného balíčka sa financovanie podarilo výhľadovo nastaviť na postupné znižovanie dlhu, a to bez dopadu na nastavený štandard údržby a služieb, ktoré najviac vplývajú na kvalitu života obyvateľov.

Tzv. konsolidačný balíček, ktorý vláda schválila v roku 2024, má na financovanie samospráv výrazný dopad. Podľa Magistrátu to bude predovšetkým zvýšená DPH a daň z finančných transakcií, ktoré budú mať priamy vplyv na ceny obstarávaných tovarov a služieb. Ďalšou novinkou je zmena prerozdelenia podielových daní. Podiel obcí na výnose daní z príjmu fyzických osôb zníži, t.j. štát poukáže obciam nižšie percento vybratých daní ako doposiaľ.

Magistrát konštatuje, že vysporiadanie sa s úpravami spôsobuje problémy všetkým slovenským samosprávam. Jeho cieľom je však minimalizácia dopadov na obyvateľov. Predložený rozpočet preto neráta so žiadnym zvýšením poplatkov a zvyšovať sa nebudú ani dane z nehnuteľnosti. Zároveň však mesto upozorňuje, že v prípade mestskej hromadnej dopravy ale bude potrebné zvýšiť cestovné.

Pôjde o koordinovaný krok spoločne s BSK aj ŽSSK, a preto sa v rámci integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja dospelo k dohode na zvýšení cien cestovného od 1. marca 2025. Ceny budú navýšené o zvýšenú DPH, transakčnú daň a infláciu.

Okrem toho je ale rozpočet nastavený na úsporný režim. Podľa mesta, až na malé výnimky dochádza k zníženiu výdavkov takmer na všetkých rozpočtovaných položkách. Kapitálové výdavky zohľadňujú a uprednostňujú hlavne pripravené projekty a projekty celomestského významu v oblasti verejnej a dopravnej infraštruktúry. Už tradične patrí medzi priority aj skvalitnenie verejného priestoru a podpora sociálnych a kultúrnych aktivít.

Celková hodnota rozpočtu pre rok 2025 je plánovaná vo výške 626,8 mil. eur. Bežné príjmy sú vo výške 535 mil. eur. Pri výdavkoch vo výške 532 mil. eur bude vytvorený prebytok na salde bežného rozpočtu vo výške 2,8 mil. eur. Uvedený prebytok spolu s úvermi a kapitálovými príjmami z predaja majetku, z grantov a fondov, bude slúžiť na krytie investičných potrieb mesta. Kapitálové výdavky predstavujú 79,7 miliónov eur.

Jedným z dlhodobých cieľov mesta je znižovanie dlhového zaťaženia, ktoré je pre rok 2025 plánované na úrovni 47,41%. Uvedené % plánuje mesto v ďalších rokoch naďalej znižovať (konkrétne pre rok 2026 na úroveň 45,08% a pre rok 2027 na úroveň 44,05%).

Výstavba električkovej trate v Petržalke pohltí najväčší objem kapitálových investícií. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bližší pohľad na kapitálové výdavky ukazuje, že najviac peňazí pôjde na verejnú infraštruktúru – až 65,7 milióna eur, čo je 82,6% všetkých kapitálových investícií. Za ňou bude nasledovať s obrovským rozdielom správa a nakladanie s majetkom mesta (4,7 milióna), mobilita a verejná doprava (3,9 milióna) či príspevkové organizácie, podpora služieb a cestovného ruchu (2,9 milióna).

V rámci kapitoly Verejná infraštruktúra sa nepredpokladajú žiadne investície nad rámec bežného rozpočtu, smerujúce do územného plánovania alebo činnosti hlavného architekta. Namiesto toho sa 10,5 milióna eur použije na infraštruktúru ciest, cyklotrás a parkovísk.

Pri bližšom pohľade sú bezmála štyri milióny určené na modernizáciu ciest a komunikácií (najmä projekty Mesto pre deti, Prestupné uzly, modernizácia ciest a chodníkov a nákup Bratislavskej dlažby) a modernizáciu ciest v spolupráci so Slovenským investičným holdingom. 1,55 milióna eur pôjde na opravu trojice mostov (vrátane mostu na Hradskej). Okrem toho chce mesto financovať cyklotrasy a chodníky popri Petržalskej radiále, opraviť vnútroblok na Pavlovej, obnoviť mimoúrovňové križovanie na Bojnickej, obnoviť chodník a priechod pre chodcov na Kremeľskej či svetelnú križovatku na styku Šancovej s Beskydskou a Ľadovou.

Na nové cyklotrasy pôjde v nasledujúcom roku 1,6 milióna eur, čo nie je veľa. V rámci bežného rozpočtu sa za milión obnovia existujúce trasy, z nových sa majú financovať najmä úseky na Hradskej, Mlynských nivách, v Petržalke od Prístavného mosta k Rusovskej ceste a určité zásahy sa majú robiť aj na Vajanského nábreží.

V rámci parkovacej politiky predstavujú kapitálové výsadby 1,65 milióna eur. Najväčšia časť tejto čiastky pôjde na parkomaty, rampové systémy a iné, alebo na parkovisko P+R v Janíkovom dvore. Pripravovať sa budú aj ďalšie parkovacie domy P+R na Zlatých pieskoch, pri ZOO a inde.

Najväčšiu časť tejto kapitoly však pokrýva financovanie nosného dopravného systému – na jeho budovanie je určených až 52,3 miliónov eur. Drvivá časť týchto peňazí bude použitá na dokončenie električkovej trate v Petržalke, časť peňazí pôjde aj na projektovú prípravu modernizácie ružinovskej radiály, jej predĺženia k TIOPu Ružinov alebo na majetkovú prípravu trate na Pribinovej a Košickej.

Pod danú kapitolu patria aj investície do mestskej zelene a verejných priestorov. Naplánovaná tak je výsadba v okolí Petržalskej radiály, revitalizácia okolia vozovne Krasňany, obnova Ulice Kataríny Brúderovej, obnova Kochovej záhrady, revitalizácia okolia Ružinovského jazera, milión eur pôjde na rekonštrukciu Námestia SNP, revitalizovať sa bude vnútroblok na Uzbeckej alebo opravovať okolie Domu služieb v Dúbravke.

V rámci kapitoly Poriadok a bezpečnosť sa bude investovať celkovo len 160-tisíc eur. Približne tretina pôjde na estetizáciu kontajnerových stanovíšť, zvyšok na automobily pre Mestskú políciu.

Program Príspevkové organizácie, podpora služieb a cestovného ruchu ráta s investíciami vo výške takmer troch miliónov eur. Do kultúry pôjde takmer 560-tisíc eur, z čoho sa bude pokračovať v obnove kina Zora, nakupovať vybavenie do Domu hudby, obnovovať Mirbachov palác a realizovať dynamická bariéra na hrade Devín. Bratislavský lesopark dostane na nové projekty takmer 190-tisíc, z čoho sa spraví lesná cestička pri Malom Draždiaku, upravia niektoré verejné priestory a nakúpi technika. O niečo nižšiu sumu dostane ZOO, ktorá bude realizovať nové chovné zariadenie pre makaky, magoty, supy a orlosupy.

Najviac, milión eur, dostane STaRZ, ktorý pokračuje v rekonštrukcii plavárne Pasienky a bude riešiť havarijný stav kúpaliska Rosnička. O čosi menej, 900-tisíc, dostane Komunálny podnik, ktorý dostane novú techniku a začne pripravovať rekonštrukciu areálu na Bazovej. Bratislavské centrum služieb dostane 60-tisíc na nákup IT vybavenia.

Na vzdelávanie a voľný čas nepôjde po nedávnych výrazných investíciách nič nad rámec bežných výdajov. Milión eur je alokovaných v programe Sociálna pomoc a sociálne služby, z čoho väčšina je určená na rekonštrukciu Domu tretieho veku. Domov seniorov Archa bude opravovať kuchyňu, centrá Gerium a Pri Kríži zrealizujú protipožiarne opatrenia.

V programe Efektívna a transparentná samospráva je alokovaný necelých 1,2 milióna eur. Za tieto peniaze by sa malo podariť zrealizovať debarierizáciu časti Magistrátu, kde dochádza ku kontaktu s občanmi, inštalovať klimatizáciu v budove Archívu mesta Bratislavy na Markovej, pripraviť zvýšenie energetickej odolnosti budov v správe Magistrátu a zlepšiť technologické a IT vybavenie úradu. Okrem toho sa zakúpi aj nová ortofotomapa mesta. Metropolitný inštitút využije kapitálový transfer na prípravu projektov rekonštrukcie budovy na Ventúrskej, plató Staromestská, seniorcentra na Hlaváčikovej, ihriska Znievska alebo revitalizácie Vrančovičovej.

Posledný program Správa a nakladanie s majetkom mesta má k dispozícii 4,7 milióna eur, z toho tri milióny pôjdu na správu bytového a nebytového fondu. Pokrýva to najmä vznik športovej haly na Pionierskej, obnovu areálu na Technickej 6, rekonštrukciu DPOH, rekonštrukciu ubytovne Fortuna a zvýšenie jej energetickej odolnosti, obnovu ubytovne v Kopčanoch a investície do zvýšenia kvality života v lokalite. Taktiež sa budú peniaze investovať do obnovy mestských bytoviek. Veľkú položku tvorí ešte dokončenie nájomnej bytovky na Muchovom námestí so susedným parkom, ako aj príprava projektov na Žitavskej a Terchovskej.

Mesto chce zlepšovať dostupnosť bývania, nemá ale z čoho. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mesto v úvode k rozpočtu tvrdí, že bude pokračovať v realizácii ambicióznych projektov, ktoré prispejú k zvyšovaniu kvality života a konkurencieschopnosti Bratislavy ako moderného európskeho hlavného mesta. Hoci sa skutočne pripravuje viacero mimoriadne pozitívnych zásahov, hovoriť v súvislosti s takýmto rozpočtom o konkurencieschopnosti Bratislavy je výsmech.

Ide o zúfalo nedostatočné peniaze, navyše podstatná časť kapitálových výdajov je daná externým financovaním, teda eurofondami. Bez ich dostupnosti by slovenská metropola absolútne stagnovala a nedokázala zlepšiť prakticky nič. Polmiliónové mesto hospodári s rozpočtom, ktorý umožňuje ledva základnú prevádzku. Pre porovnanie, rozpočet schválila aj Praha, výdaje má na úrovni 4,5 miliardy eur, pričom ide o investične najbohatší rok. Kompletná výška bratislavského rozpočtu ide len na investície do dopravy, celková výška kapitálového rozpočtu je 1,4 miliardy eur. 

Za daných okolností nemožno ani náhodou hovoriť o Bratislave, ktorá je schopná držať krok s inými obdobnými mestami. Vo výstavbe alebo príprave sú síce významné developerské projekty a na papieri existujú veľkorysé plány rozvoja verejnej dopravy, revitalizácie verejných priestorov či výstavby nájomných bytov, za existujúcej situácie však ostanú veľmi dlho len snami. To všetko sa deje v čase, keď iné mestá horúčkovito pracujú na lepšej kvalite života, aby pritiahli a udržali kvalifikovaných obyvateľov.

Bratislava v skutočnosti prestáva byť konkurencieschopná. Ak takým mestom má byť, musí pracovať s omnoho väčším rozpočtom – minimálne dvojnásobným, aby reálne prestala kumulovať investičný dlh. Na to však potrebuje, aby dobre hospodárila celá republika. Nanešťastie, podoba aktuálnej konsolidácie verejných financií, priority pri štátnom rozpočte aj miera ekonomického rastu dokazujú, že štát zlyháva.

Pre hlavné mesto to je veľký problém. Rok 2025, ale vysoko pravdepodobne aj ďalšie roky, sa tak bude niesť v znamení len veľmi opatrných zlepšení. Na prvý pohľad možno prekryjú fakt, že oproti blízkemu zahraničiu na sever či juh, nehovoriac o západe, začíname citeľne zaostávať. Zo strednodobého hľadiska sa to ale určite ukáže.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.