S rastúcou cenou pozemkov a ich nedostatkom sa čoraz častejšie objavujú rôzne inovatívne prístupy, ako možno na malej ploche dosiahnuť potrebný komfort bývania. Architekti pritom znovuobjavujú aj rôzne zabudnuté priestorové koncepty, ktoré v minulých storočiach umožňovali vznik výnimočných stavieb. Na jednom z nich je postavený aj projekt rodinného domu so siedmimi podlažiami.
Na prelome 19. a 20. storočia rakúsky architekt Adolf Loos navrhol jedinečný priestorový koncept s názvom Raumplan. Vychádzal pritom z úsilia vytvárať také priestory, ktoré reagujú na potrebné funkcie a životné štýly užívateľov jeho stavieb. Základný princíp Raumplanu spočíva v hierarchizácii priestoru a jeho trojrozmernom usporiadaní.
Na rozdiel od tradičného priestorového členenia, kde sa jednotlivé miestnosti organizujú do horizontálnych plôch (podlaží) oddelených rovnakou výškou stropov, Raumplan pracuje s rôznymi výškovými úrovňami. Táto variabilita vytvára plynulý prechod medzi jednotlivými časťami domu, pričom každá úroveň je navrhnutá tak, aby zodpovedala konkrétnej funkcii priestoru a jeho významu v rámci celku.
Loos pri tvorbe Raumplanu zdôrazňoval logickú organizáciu priestoru, v ktorej sú jednotlivé miestnosti navzájom prepojené bez zbytočných koridorov a stien. Výsledkom je dynamická priestorová skúsenosť, kde sa interiéry plynulo prelínajú a užívateľ ich objavuje postupne. Raumplan nie je len architektonickým riešením, ale aj filozofiou bývania, ktorá podporuje intuitívnu orientáciu v priestore a vytvára pocit domova.
Na podobnej filozofii vznikol aj interiér rodinného domu, ktorého podobu navrhlo štúdio Malý Chmel. Návrh a následná realizácia projektu s názvom Dom so siedmimi podlažiami prebiehala v rozmedzí rokov 2018 – 2023. V krátkom čase po dokončení stavby bol tento architektonický počin nominovaný na tri významné české ocenenia – Česká cena za architektúru 2024, Grand Prix Obce architektov 2024, v rámci ktorej postúpil medzi finalistov, a tiež na Cenu Rudolfa Eitelbergera 2023, kde sa takisto prebojoval až medzi finálne diela.
Úžitková plocha rodinného domu dosahuje 143 metrov štvorcových. Všetky miestnosti sa rozprestierajú na siedmich výškových úrovniach. Prízemie domu bolo vyčlenené pre dennú časť – nachádza sa tu kuchyňa, jedáleň a obývacia izba. Na úrovni druhého nadzemného podlažia je situovaná vstupná hala. Tretie a štvrté podlažie boli vyčlenené pre detské izby. Ďalej nasleduje kúpeľňa, pracovňa a nakoniec hlavná spálňa. Všetky miestnosti navzájom prepája atypické oceľové schodisko s trojuholníkovým pôdorysom.
„Dom je koncipovaný ako vertikálna jaskyňa svetla situovaná vo svahovitej záhrade. Je tvorený priestorom s rôznym charakterom – veľkosťou, výškou a denným osvetlením. Tie sú medzi sebou prepojené a vytvárajú jeden kontinuálny priestor,“ približujú hlavný koncept autori projektu. Zároveň dodávajú, že „tieto variabilné priestory ponúkajú rôzne svetelné podmienky, výhľady a úrovne intimity.“
Atypické riešenie vzišlo z daností pozemku, na ktorom dom stojí. Príliš malý pozemok neumožňoval vzniknúť klasickému rodinnému domu, ktorý by pokryl všetky potrebné funkčné náplne. „Pozemok je na rodinný dom pomerne malý, a teda aj zastavaná plocha domu je malá (63 metrov štvorcových), aby ostalo čo najviac pozemku pre záhradu. Aj napriek tomu činí úžitková plocha domu 143 metrov štvorcových,“ uvádzajú architekti.
Okrem atypického dispozičného riešenia sa dom vyznačuje aj svojím pôdorysom v tvare nepravidelného päťuholníka. Podľa autorov projektu tento tvar reaguje na topografiu pozemku a výhľady do krajiny. Rovnaká nepravidelnosť sa vďaka centrálnemu schodisku objavuje aj v interiéri. „Za každým rohom sa môžete pozrieť „jaskynným otvorom“ z jedného priestoru do druhého alebo do záhrady. Tento koncept vytvára väčší dom, než malý pozemok fyzicky dovoľuje.“
Z materiálového hľadiska je rodinný dom kombináciou betónovej konštrukcie stien a dosák na nižších podlažiach a keramických blokov v hornej časti domu. Hlavný konštrukčný materiál je priznaný aj v interiéri, a to v plnom rozsahu. Fotografie zverejné architektonický štúdiom odhaľujú len niektoré časti domu, no sľubujú minimalistický dizajn s niekoľkými výraznými solitérmi.
Použitie priestorového členenia vychádzajúceho z takzvaného Raumplanu je v našich končinách veľmi zriedkavé. Zo slovenských architektov sa ho rozhodlo využiť napríklad štúdio NOIZ pri návrhu rodinného domu Na rade, ktorý sa nachádza v Bratislave neďaleko Horského parku. Vnútorné priestory sú v tomto prípade rozdelené do štyroch atypických podlaží. Jedinečnosť tejto stavby potvrdilo aj jej víťazstvo v súťaži CE ZA AR 2023.
(Malý Chmel, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac