Adrian Gubčo 19.09.2024 13:16

Unikátne spojenie histórie, kultúry i vzdelávania. Mesto dokončilo obnovu Georgievitsovho paláca, vznikol tu Dom hudby

Hlavné mesto má v správe množstvo vzácnych historických pamiatok. Patrí k ním aj Georgievitsov palác na Panenskej ulici 11, kultúrna pamiatka, slúžiaca ako sídlo Základnej umeleckej školy Miloša Ruppeldta. Výnimočná budova bola už výrazne schátraná. Bratislava preto zrealizovala komplexnú rekonštrukciu, po ktorej sa palác premenil na kultúrnu inštitúciu celomestského významu.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Palác, v ktorom sa rodí umenie

Takzvaná Evanjelická štvrť, nachádzajúca sa severozápadne od historického centra mesta vo väzbe na Panenskú ulicu, sa v priebehu 18. a 19. storočia vyformovala na významnú časť mesta. Sídlili tu mnohé bohaté a význačné rody, čo sa odzrkadľovalo na architektúre mestských domov a palácov. V rokoch 1890-1891 sa pre výstavbu obytného paláca rozhodla aj rodina podmaršala Georga Georgievits de Apadia.

Príťažlivý eklektický palác s neobarokovými a neorokokovými prvkami sa stal ikonickým sídlom, k čomu dopomáhala aj krásna záhrada s cudzokrajnými rastlinami. Po smrti investora sa ho jeho manželka snažila ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny predať. Nového majiteľa však palác našiel až po vzniku Československa, keď ho odkúpil židovský finančník Dionýz Trebitsch. V paláci žil s manželkou, tá ale zakrátko zomrela. Pripomenul si ju krásnym pomníkom a fontánou na nádvorí od Alojza Rigeleho.  

Trebitsch sa neskôr druhýkrát oženil a z Československa sa vysťahoval, palác tak poskytoval rozličným dobročinným spolkom. Po vypuknutí vojny sa sem nasťahovalo talianske veľvyslanectvo. V povojnovom období našiel palác dlhodobého nájomníka v podobe Bulharskej základnej školy Christa Boteva. Konečne na začiatku 90-tych rokov začala priestory využívať aj najstaršia základná umelecká škola v Bratislave. Od roku 2006 slúžia priestory výlučne nej.

Budova prešla odvtedy jednou menšou rekonštrukciou v roku 2009 a na nádvorí bol spätne osadený pomník Oľgy Trebitschovej, ktorý bol medzičasom presunutý do Sadu Janka Kráľa. Inak ale palác výrazne schátral. Jeho význam pre umelecké vzdelávanie je pritom mimoriadny – škola sa podieľa na výchove hudobníkov, či už detí, ale aj dospelých. 

Podľa Magistrátu boli mnohé priestory v tak zlom stave, že boli úplne nepoužiteľné a dlhé roky zatvorené. Týkalo sa to v podstate celého jedného krídla budovy. Objekt vykazoval vlhkosť, zastarané boli rozvody, vodovod či kúrenie. Degradovať začali aj umelecké a výzdobné prvky. Škola už fyzicky nepostačovala súčasným potrebám pre kvalitné vzdelávanie.

Mesto tak po dlhom procese prípravy (14 rokov) pristúpilo ku generálnej rekonštrukcii objektu. Jej cieľom malo byť nielen zlepšenie stavu budovy a zvýšenie kvality vzdelávania, ale aj rozšírenie možností pre organizáciu podujatí pre širokú verejnosť. To predpokladalo využitie či vytvorenie nových priestorov a dotvorenie objektu novými prvkami. Cieľom malo byť – ako to už názov napovedá – vytvorenie skutočného Domu hudby.

 

Budova je rozdelená na dve časti - školu a Dom hudby. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Nová koncertná hala aj moderné učebne

Palác má formu trojpodlažného objektu (od ulice dvojpodlažného) s trojkrídlovou dispozíciou, ktorý utvára s parcelačným múrom uzavreté nádvorie lichobežníkového pôdorysu. Po novom má celý novú podobu, ktorá bola výsledkom náročných rekonštrukčných aj reštaurátorských prác.

Ako približuje mesto, injektážou prízemia a suterénu bola odstránená problematická vlhkosť, kompletne sa vymenil strešný plášť a vybudovali sa nové kanalizačné rozvody či technická infraštruktúra. Zreštaurované boli interiérové prvky, zrepasovala sa pôvodná kamenná dlažba, a urobené boli bezbariérové úpravy. Rovnako sa opravili balkóny a obnovila uličná aj dvorová fasáda.

Z hľadiska úrovne výučby je rovnako dôležité, že sa zmodernizovali jednotlivé triedy, ktoré sú dotvorené akustickými panelmi či novým interiérovým zariadením. Vďaka rekonštrukcii sa počet učební ZUŠ zvýšil na 38, pričom súčasťou školy sú skúšobne či špeciálne učebne, napr. pre zbor a orchester a tiež pre bicie. To je predpokladom pre profesionalizáciu hudobného vzdelávania.

Pri podrobnejšom pohľade, v podzemných priestoroch vznikli skladové a technické priestory, čo je dôležité pri organizácii podujatí v exteriéri. Na prvom podlaží sú dva hlavné vstupy – do školy a do Domu hudby. Nové učebne sú v strednom trakte, v bočných krídlach je po päť tried. Dom hudby bude mať okrem samostatného foyer aj toaletu pre verejnosť či výťah, prepájajúci jednotlivé podlažia.

Druhé podlažie je prístupné reprezentatívnym schodiskom, vedúcim do hlavných priestorov paláca. Pre ZUŠ bude slúžiť jedenásť učební, dve koncertné sály a štyri kancelárie vrátane zborovne. Umiestnené tu bolo aj nové trojramenné schodisko, ktoré vedie k novej koncertnej sále s kapacitou 83-100 divákov na treťom podlaží. Táto je vďaka architektonickému riešeniu pomerne unikátna, keďže je na mieste povaly nad pôvodným svetlíkom, preto tu bola použitá pochôdzna presklená podlaha.

Tretie podlažie bolo možné pretvoriť vďaka výmene strechy, čo otvorilo priestor pre triedy. Umiestnených tu je osem učební v dvoch bočných krídlach. Na koncertnou sálou a schodiskom, ktoré sem vedie, je umiestnený svetlík. Časť povál bola v záujme autenticity ponechaná bez využitia. Inak tu pribudli sociálne zariadenia pre návštevníkov, vlastné priestory (šatne, hygiena) majú aj umelci. Priestor je prispôsobený aj na podujatia s vlastným cateringom.

Architektom projektu bol Matúš Ivanič s tímom, ktorý umne skombinoval historickú a súčasnú architektúru. Veľkou úlohou bolo otvorenie priestoru verejnosti, čo okrem programu v Dome hudby či prítomnosti seminárnej miestnosti a skúšobne podporí aj libresso (kaviareň) na prvom podlaží v Dome hudby. Predpokladaná je tu aj organizácia umeleckých výstav. Vo zvyšku interiéru bol použitý súčasný nábytok, ktorý bol ale vybratý tak, aby nekonkuroval historizujúcemu prostrediu.

Riešenie exteriéru je taktiež rovnako dôležité. Okrem vlastného umeleckého programu sa predpokladá jeho využitie aj v rámci podujatí ako Dobrý trh. Dom hudby získava do prenájmu Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS), čo je ďalším predpokladom pre oživenie budovy. Zaradí sa tak k existujúcim priestorom v podobe Koncertnej siene Klarisky, Bielej 6 a Kultúrnej scéne v Sade Janka Kráľa. Mesto tak v súvislosti s palácom hovorí nielen o národnej kultúrnej pamiatke, ale aj o „národnej kultúrnej budúcnosti". Dom hudby bude naplno fungovať v roku 2025.  

Celkové náklady na obnovu boli 5,9 miliónov eur. Jeden milión poskytlo Ministerstvo školstva SR, zvyšok išiel z mestského rozpočtu. Pôvodne sa hovorilo o 4,3 miliónoch. 

 

Nová koncertná sieň. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Súčasť veľkej modernizácie umeleckých škôl

Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta už začína priestory po prestávke opäť využívať. Hudobné vzdelávanie tak prebieha v nepomerne lepších podmienkach ako v minulosti, čo oceňuje aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Som rád, že naše deti, ale aj každý, kto sa zaujíma o umenie, môže opäť kultúrne rásť v tomto kvalitnom priestore s históriou,“ konštatuje. Doterajší stav považoval za absurdný.

„Základné umelecké školy, ale aj naše Centrum voľného času, sú nenahraditeľné,“ vysvetľuje. „Sú to miesta, kde vznikajú a rozvíjajú sa záujmy, talenty, nové kamarátstva, komunity. Napriek tomu boli dlhé roky zanedbávané. Zatekajúce strechy, plesnivé steny, narušená statika, zariadenie staršie ako ja. Nepochopiteľné.“

Preto mesto pristúpilo k rozsiahlej obnove viacerých základných umeleckých škôl aj centier voľného času. Obnova Georgievitsovho paláca bola v tomto smere jedným z najvýznamnejších projektov. Podľa riaditeľky školy Alexandry Pažickej sa realizáciou projektu vyriešil problém s priestormi, s ktorými sa zuš potýka prakticky od svojho vzniku pred 105 rokmi. 

V menšej miere k obnove objektu prispelo Staré Mesto, ktoré obnovilo časť verejného priestoru pred budovou. „Dobrá spolupráca a komunikácia medzi mestom a  mestskou časťou nás primäla zrekonštruovať časť chodníka vedúceho popred Dom hudby,“ približuje Matej Vagač, starosta Starého Mesta. „Po technickej a materiálovej stránke sme sa riadili štandardmi hlavného mesta, nájdete tu teda známu a kvalitnú dlažbu, s ktorou by sme chceli v zóne Panenská pokračovať,” dodáva starosta s tým, že samospráva nedávno obnovila Lýcejnú alebo časť Konventnej.

Čo sa týka ďalších projektov, Hlavné mesto má v zriaďovateľskej pôsobnosti 12 základných umeleckých škôl a jedno centralizované Centrum voľného času, ktoré má 9 vysunutých pracovísk. Celkovo ide o 25 budov v rozličnom stave a nachádzajúcich sa v rôznych mestských častiach. Väčšina pochádza z normalizačného obdobia a po desaťročiach už boli výrazne zastarané. 

Do rekonštrukcie alebo čiastočnej rekonštrukcie išlo až 20 budov. Ako sumarizuje mesto, ukončených je 10 rekonštrukcií, na štyroch miestach práve prebiehajú práce a k ďalším štyrom sa pripravuje alebo aktualizuje projektová dokumentácia, prípadne prebieha obstarávanie dodávateľa rekonštrukcií.

Najvýznamnejším z týchto projektov (okrem Georgievitsovho paláca) je prestavba budovy na Uránovej, kde sa mal vytvoriť úplne nový objekt pre ZUŠ Exnárova. Za 1,8 milióna eur sa mal v rámci rekonštrukcie vynoviť interiér aj exteriér celej budovy - teda fasády, strechy, rozvody, hydroizolácia, zateplenie, nová kotolňa a vykurovanie, prebehnúť mala kompletná výmena okien, dverí, sociálnych zariadení, učební, šatní a spoločných priestorov.

Ako však tvrdí viceprimátor Jakub Mrva, v rámci realizácie sa vyskytli komplikácie. „Počas výstavby sa ukázalo, že zhotoviteľ nie je schopný dodať práce v takej kvalite, ako sme očakávali," vysvetľuje. „Ukončili sme spoluprácu so zhotoviteľom a momentálne sa projekt jemne prepracúva. Hľadáme finančné zdroje, aby sme ho mohli dokončiť. Samosprávy teraz nemajú príliš veľa finančných zdrojov nazvyš," upozorňuje. Dodáva, že je veľký záujem o dokončenie, preto sa možno realizácia rozdelí - najprv sa dokončia dve tretiny projektu, neskôr zvyšok. 

Hlavné mesto tak robí zásadné kroky ku skvalitneniu umeleckého vzdelávania. Tento proces je spojený s obnovami moderných budov, ale aj historických pamiatok, ktoré nádherne dotvárajú mestské prostredie. Postupne tak dochádza nielen k okrášľovaniu metropoly, ale aj zvyšovaniu kultúrnosti a ruka v ruke s tým aj k zlepšovaniu kvality života. 

 

Fotografie z 18.9.2024. Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.