Kristína Liďáková 12.10.2024 19:21

Bratislava sa v posledných rokoch posunula k lepšiemu. Bratislavské rožky skúmajú dejiny mesta, podpora úradov im chýba

Bratislava je mesto plné nepoznaných príbehov a historických zaujímavostí, ktoré si zaslúžia pozornosť. Jednou z organizácií, ktorá sa venuje ich odkrývaniu a prezentácii verejnosti, je Občianske združenie Bratislavské rožky. Vďaka ich zanieteniu a dlhoročnej práci sa darí uchovávať dôležité čriepky z bratislavskej histórie. Ich aktivity mapujú nielen dejinné udalosti a priestory, ale aj výzvy, ktorým čelí metropola pri revitalizácii kultúrneho dedičstva.

Autori: Daniela Bičanovská, Nino Belovič / YIMBA

Nápad a motivácia založiť Občianske združenie Bratislavské rožky vznikol v roku 2010. Založili ho Eva Bolemant a Sándor Papp ml., ktorí spolu pracovali v Slovenskom národnom múzeu s cieľom priblížiť bohatú históriu Bratislavy jej obyvateľom. Názov odvodili od populárneho tradičného pečiva Bratislavy. V súčasnosti okrem tvorby internetového magazínu organizuje združenie vedené prechádzky mestom, prednášky, výstavy a prevádzkuje vydavateľstvo.

Historické dedičstvo Bratislavy má podľa Petra Janovičeka, člena predsedníctva OZ Bratislavské rožky, skôr okrajový vplyv na súčasný urbanizmus a architektúru mesta. Dôležitejší je v tomto kontexte význam uchovávania dedičstva pre budúce generácie. „Z môjho pohľadu si súčasné developerské projekty maximálne vypožičiavajú historický, často nemecký alebo maďarský názov lokality, podľa ktorého svoj projekt pomenujú,” upresňuje.

V porovnaní s minulými érami však je podľa Janovičeka zmena citeľná. „Architektúra Bratislavy v období komunizmu nijako nerešpektovala jej dejiny a tradície. Išlo o budovanie nového mesta, na pozostatkoch toho starého. Divoké deväťdesiate roky na minulosť hľadeli ako na niečo prežité a nezaujímavé,” vysvetľuje. Až posledné desaťročie sa objavujú odkazy na históriu, hoci zatiaľ len v komunikácii. „Starý Prešporok pripomínajú už iba historické názvy a viacjazyčnosť,” dodáva.

 

Budova Reduty. Zdroj: OZ Bratislavské rožky

 

Prepojenie medzi ochranou historických pamiatok a súčasnými architektonickými trendmi v Bratislave v posledných rokoch ale predsa len naberá na intenzite. Obnovujú a zachovávajú sa priemyselné budovy ako Jurkovičova tepláreň v Sky Parku alebo Pradiareň 1900 v rámci projektu Zwirn. Spomenúť možno aj revitalizáciu niekdajšej chemickej školy na Račianskej, kde vzniká Nová Cvernovka. Zachované objekty dotvárajú podobu mesta a odkazujú na minulosť lokality. 

Peter Janoviček vidí spojenie najmä v kontexte Pradiarne, keďže si spomína na bývalú podobu cvernovej továrne pred rekonštrukciou. Počas rekonštrukcie historických budov Univerzitnej knižnice v centre tu mala umiestnenú veľkú časť svojich knižných fondov. „Dnes je z tých istých zanedbaných priestorov krásny a luxusný priestor. Treba však podotknúť, že funkcia priestoru bola zmenená. Aby sa takáto nákladná rekonštrukcia investorovi vyplatila, urobil z nich komerčný priestor. Daňou za obnovené historické pamiatky teda môže byť, že bežný človek na nich viac nedosiahne,” upozorňuje na úskalia developmentu.

Samotná rekonštrukcia areálov ich však v konečnom dôsledku chráni pred zánikom. Zároveň prispieva k príťažlivejšej podobe mesta, lepšej občianskej vybavenosti a rozvoju kultúrno-spoločenského života. Špecifické sú v tomto smere zaniknuté historické štvrte, ktoré sa menia prostredníctvom nových projektov - aktuálne najmä Vydrica.  

Zánik pôvodných štruktúr, napríklad na mieste, kde je dnes Staromestská, hodnotí Janovíček tiezvo. „Nemá dnes zmysel riešiť, prečo sa to stalo a či sa tomu dalo predísť. To málo, čo nám ostalo, je dnes dostatočne chránené,” myslí si. V súčasnosti je angažovanosť obyvateľov Bratislavy na vysokej úrovni a každý zásah do jej historickej stavebnej štruktúry je dôsledne vnímaný. 

 

Vydrica. Autor: Adrian Gubčo / YIMBA

 

Prínos združenia sa výrazne odráža vo vzťahu Bratislavčanov k mestu budovaním povedomia o skrytých zákutiach metropoly a aktívnom edukovaní o jej histórii prostredníctvom výstav, článkov, prednášok, ale aj komentovaných prehliadok. Vďaka popularizačným aktivitám majú ľudia lepší prehľad o dejinách mesta ako pred niekoľkými rokmi.

Združenie sa zapája do obnovy architektonického dedičstva prevažne zbieraním informácií o histórii Bratislavy a výskumom jej architektonických pamiatok, ktoré následne sprístupňujú verejnosti. Zároveň tak inšpirujú ďalšie organizácie aj médiá, ktoré z týchto zdrojov čerpajú. „Na tvorbu článkov sme vždy oslovovali fundovaných odborníkov, ktorí kvôli práci na svojich príspevkoch strávili veľa času odborným výskumom,” upozorňuje člen predsedníctva združenia.

Bratislavské rožky tak vedia zhodnotiť, ktoré historické budovy alebo lokality Bratislavy potrebujú najväčšiu pozornosť, hoci v meste nastalo v posledných rokoch aj množstvo zmien k lepšiemu. Doteraz sú ale citeľné následky nedbalosti k pamiatkam počas minulého režimu. Viditeľné to je napríklad na Kapitulskej, i keď Peter Janoviček vyzdvihuje súčasnú premenu ulice a plánovanú obnovu Esterházyho paláca. „Osud paláca je obrovská hanba. Dúfam, že sa konečne naplnia sľuby investora o jeho obnove a záchrane. Fakt je, že sme budovu nechali natoľko schátrať, že výsledná podoba komplexu už viac nebude historická,” konštatuje. Dopĺňa, že združenie bude sledovať vplyv projektu na okolie vrátane hradieb. 

Janoviček združenia vidí potenciál na zlepšenie už aj tak pozitívneho prístupu k Lekárni u Salvátora, ktorá je ikonou mesta a venuje sa jej dostatočná mediálna pozornosť. „Napriek tomu je samotná budova v zlom stave. Toto je pre mňa úplne nepochopiteľný jav, lebo niečo podobné by napríklad v Prahe nebolo možné,” konštatuje. Spomína však aj prípady zániku moderných stavieb. „Zbúranie Istropolisu by nám malo byť odstrašujúcim príkladom v tom, ako sme ochranu ikonickej a jedinečnej architektúry zanedbali,” uvádza. 

 

Lekáreň u Salvátora. Zdroj: Adrian Gubčo / YIMBA, OZ Bratislavské rožky

 

Aktuálne Peter Janoviček s tímom sledujú aj prípady Novej tržnice a bývalého Hotela Kyjev. Tržnica je už kultúrnou pamiatkou, ale združeniu chýba jasnejší plán a vízia do budúcna, ako s touto stavbou mesto naloží. „Hodnotu architektúry Hotela Kyjev obyvatelia mesta a jeho okolia niekedy podhodnocujú, pritom sa jedná naozaj o ikonu moderny,” pripomína. OD Prior a Hotel Kyjev sú najväčším komplexom postaveným v centre mesta po 2. svetovej vojne. Jeho podobu navrhol Ivan Matušík a je príkladom oživenia modernej architektúry v 60. a 70. rokoch. Adekvátnu pozornosť zo strany verejnosti však unikátny súbor budov získava až posledné roky.

Záchrana a rekonštrukcia pamiatok často vedie k rozporuplným diskusiám či dokonca k polarizácii spoločnosti. Rovnako náročná dokáže byť spolupráca s verejným sektorom pri ochrane kultúrneho dedičstva. „Napriek tomu, že naše združenie odvádza množstvo práce pri výskume dejín mesta, ich popularizácii a tiež pri propagácii pred zahraničnými turistami, oficiálne mestské a štátne štruktúry to takmer úplne ignorujú. Náš webový magazín, z ktorého čerpajú aj odborníci a médiá, nedostal opakovanie podporu od štátu,” priznáva Janovíček. Vhodná spolupráca tak v súčasnosti nefunguje.

Za najväčšiu výzvu v rámci pamiatkovej ochrany v meniacom sa mestskom prostredí považuje vytváranie miest pre ľudí. Uprednostňovanie pohybu peších a cyklistov na úkor áut v tomto kontexte zväčšuje priestor pre obyvateľov a podporuje bezpečnosť. „A to nielen pre ľudí, z dlhodobejšieho hľadiska sú aj fasády budov chránené pred spalinami z motorov áut,” zdôrazňuje. „Ďalšou výzvou je vzdelávanie a povedomie o súčasných svetových prístupoch v urbanizácii, poučenie sa z minulosti a uprednostňovanie zveľaďovania pred búraním,” vymenúva Janoviček.

Citlivo vníma lokality, ktoré sa podľa neho odsúvajú, napriek tomu, že sú dôležitými bodmi mesta a zásadnými výzvami pre urbanistov. Uvádza najmä Lido a mestskú časť Petržalka, ktorú v rámci rozvoja mesta výstavba na vzácnom území významne ovplyvní. To isté platí o centre Bratislavy.  

 

Vilová štvrť okolo hradu na pohľadnici z roku 1931. Zbierka Peter Janoviček

 

Intenzívny rozvoj Bratislavy je spojený s tlakom na modernizáciu, avšak je potrebné prihliadať na to, aby neboli ohrozené historické pamiatky. „Bratislava sa za posledné roky významne posunula k lepšiemu v problematike koncepcie urbanizmu. Určite na to má vplyv aj fakt, že primátor mesta je architekt. Vzniklo oddelenie MIB, s developermi mesto spolupracuje na Mestskej urbanistickej štúdii, plány pre zastavanosť sú riešené omnoho komplexnejšie, než v minulosti,” tvrdí Janoviček. 

Vyhlásenie objektov za národnú kultúrnu pamiatku jej poskytuje formu ochrany. Avšak architektúra moderny a postmoderny nie vždy spĺňa podmienky na získanie tohto statusu, napriek tomu, že je jej hodnota nenahraditeľná. Podľa člena predsedníctva združenia by tak mohol pomôcť dočasný štatút chránenej budovy alebo jej časti.

Aktuálna situácia v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva v Bratislave je v porovnaní s inými európskymi mestami preto odlišná. „Je nevyhnutné nastaviť vyššie postihy za zanedbanie ochrany kultúrneho dedičstva. Musia byť vyššie, pretože inak sa developerovi viac oplatí zaplatiť pokutu, než sa zaoberať ochranou pamiatky v jeho vlastníctve,” naznačuje člen predsedníctva OZ Bratislavské rožky.

Kroky architektov, developerov a urbanistov, ktoré by v rámci svojich projektov prispeli k adekvátnejšiemu rešpektovaniu historického kontextu Bratislavy, by mali podľa Janovičeka smerovať k intenzívnejšiemu vzdelávaniu. „Pokiaľ sa začítate do dejín lokality či objektu, s ktorým pracujete, vybudujete si k nemu nejaký vzťah. Potom s ich premenou budete hádam narábať s väčšou opatrnosťou, úctou a rešpektom. Samozrejme, pokiaľ zvíťazí honba za ziskom, nie je pomoci. História potom ťahá za kratší koniec,” hodnotí. 

Rekonštrukcie historických budov, ktoré kombinujú pôvodné prvky so súčsnými architektonickými zásahmi, považuje člen Bratislavských rožkov za kontroverzné. „Takáto rekonštrukcia občas dopadne dobre, ale častejšie je výsledok zlý. Pravdepodobne záleží od schopností architekta a finančných možností developera, lebo akýkoľvek zásah do historickej budovy je nákladný,” vysvetľuje. Pripomína aj význam precízneho zachovania interiérových priestorov. 

Napriek tomu, že interiér sa pri obnovách súdobých objektov mnohokrát zohľadňuje až na druhom mieste, Janoviček ho vníma ako zásadný. Interiérový dizajn totiž dokáže zachovať historickú atmosféru budov, najmä v kontexte zachovania pôvodných prvkov, bez ohľadu na to, či prešli recykláciou. „Každý materiál alebo prvok interiéru má v sebe zapísanú históriu a keď architekti a stavebníci nájdu spôsob ako ho zachovať, hoci i v modifikovanej podobe, jeho hodnota je nenahraditeľná,” upresňuje.

Funkčnosť je však pri adaptácii budovy na súčasné potreby kľúčová. Návrh interiéru preto má rešpektovať účel stavby a jej používateľov. „Môžeme postaviť či zrekonštruovať čokoľvek, keď však priestory nebudú užívateľsky priateľské, akákoľvek budova zahynie. Smutný príklad umierajúcej budovy je historická budova SND, ale naopak, v tom pozitívnom vnímaní, je výborný príklad Nová Cvernovka,” vyzdvihuje Janoviček. Adekvátne využitie získal aj Georgievitsov palác, v ktorom po rekonštrukcii vznikla kultúrno-vzdelávacia inštitúcia.

 

Roh Palisád a Šulekovej na starej pohľadnici. Zbierka Peter Janoviček

 

Z historickej architektúry popularizátor dejín a architektúry preferuje obdobie novorenesancie, ktoré v meste zanechalo viacero jedinečných budov. „Pre Bratislavu bola Belle Epoque zlatým vekom, z ktorého dnes čerpáme väčšinu nostalgie za starým Prešporkom. Má v sebe všetko, čo milovníci dejín Bratislavy majú radi: viacjazyčnosť, noblesu, divadlo, literatúru, módu. V architektúre zase okolie Palisád, stavby ako budova Mestského divadla, Lekáreň u Salvátora, budovu Reduty či Lanfranconiho palác,” vyratúva. 

Občianske združenie plánuje naďalej pokračovať vo svojom komplexnom poňatí šírenia osvety o bratislavských architektonických skvostoch širšej verejnosti alebo turistom. Okrem vydania knižnej rozprávky o Lekárni u Salvátora, určenej nielen detskému čitateľovi, je obľúbený aj každoročný kalendár združenia. „Ten si kupujú vo veľkom aj turisti a dostáva sa tak do zahraničia. Každý rok do neho vyberáme tematicky zostavené fotky či obrázky Bratislavy. Prešporský kalendár 2025 budú zdobiť fotografie Josefa Hofera, ktorý zachytil premeny mesta od vzniku Československej republiky do konca 2. svetovej vojny. Toto obdobie bolo v meste obdobím veľkých zmien a týkalo sa to aj architektúry,” dodáva.

Historický odkaz Bratislavy je dôležitou súčasťou jej rozvoja. Vďaka aktívnej činnosti združenia Bratislavské rožky sa oživuje povedomie o architektonických skvostoch mesta, ale aj o nezvyčajných príbehoch z jej minulosti. Z týchto zdrojov môžu čerpať architekti a developeri pri svojom narábaní s historickými pamiatkami a prostredím. Zachovanie rovnováhy medzi urbanizáciou a ochranou historických hodnôt prispieva k udržaniu jedinečného charakteru slovenského hlavného mesta.  

 

(OZ Bratislavské rožky, Register architektúry, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.