Kristína Liďáková 23.08.2024 14:40

Tajné zákutia s nečakanou krásou. Bratislavčanka odhaľuje nádheru aj potenciál bratislavských vnútroblokov

Vnútrobloky budov sú tichými oázami v rušnom mestskom prostredí. Tieto skryté miesta však okrem pokoja a zelene ponúkajú aj jedinečnú atmosféru a nezriedka zachytávajú ducha svojej doby. Potenciál uzavretých priestorov vo veľa prípadoch zostáva nepovšimnutý. To sa rozhodla zmeniť influencerka a fotografka Lucia Lišková.

Autorka: Lucia Lišková

Centrum Bratislavy uchováva množstvo domov s vnútroblokmi rôznych veľkostí aj charakteru, ktorých hlavným cieľom bolo poskytovať príjemné, ale aj funkčné prostredie pre obyvateľov či návštevníkov okolitých budov. Spĺňali tak nielen praktickú funkciu posedenia, ihrísk či menších záhrad, ale zároveň boli miestami stretávania sa, čím umožňovali budovanie komunitného života. Mnohé vnútrobloky, kde sa v minulosti napríklad skladoval tovar alebo žili zvieratá, zas boli upravené do kultivovanejšej podoby.   

Lucia pracuje ako produktová manažérka, ktorá počas materskej dovolenky objavila čaro vnútroblokov. Rozhodla sa sprístupniť nielen tieto miesta, ale aj život v nich na svojom instagrame @bratislavske_vnutrobloky. Unikátne lokality zdieľa už rok a pol. Okrem zachytávania skrytých zákutí sa zaoberá aj samotnými domami, ktoré vnútrobloky obklopujú. Prináša tak jedinečné príbehy uzavretých priestorov a detailne spracováva historické fakty o nielen známych, ale aj zabudnutých bratislavských miestach.

Fotografka vníma vnútroblok ako prechod z verejného priestoru do intimity bytu či domu. „Odzrkadľuje život obyvateľov a je pre nich súčasť každodenného života. Milujem v nich tráviť čas, pretože spoznávam krásne miesta, historicky hodnotné stavby, a zároveň stretávam mnoho nových ľudí, čím mám možnosť nahliadnuť do ich životov. Vnútrobloky a bloková výstavba majú mnoho benefitov - je v nich väčší kľud ako na rušnej ulici, lepšia klíma, sú bezpečnejšie a deti sa v nich môžu slobodne hrať,“ vysvetľuje.

 

Výnimočnosť bratislavských vnútroblokov spočíva v ich rôznorodosti. Mesto disponuje vnútroblokmi historických domov, dvormi z domov z medzivojnového obdobia, ale aj panelových sídlisk či moderných novostavieb. „Niektoré sú zrekonštruované s aktívnym susedským životom, iné sú zanedbané alebo tvoria romantickú časovú kapsulu,“ konštatuje.

Medzi najzaujímavejšie radí najmä tie, ktoré si zachovávajú autenticitu prostredia naprieč dejinami. Luciu fascinuje kontrast hlučnej ulice a kľudného vnútrobloku, pričom ako sama dodáva, najviac ju prekvapí, ak átrium obklopuje ešte aj zachovaný historický dom. V tomto kontexte spomína nečakané dvory na Štefánikovej ulici či Mlynských nivách.

Známa influencerka oceňuje revitalizáciu verejných vnútroblokov, ich funkčnosť a údržbu, za čím často stojí susedská iniciatíva. Príklady týchto snáh možno nájsť vo dvoroch na Bielej či Kupeckého ulici, kde sa nachádza Fontána pre Zuzanu. Lucia víta aj využitie sídliskových dvorov ako ihrísk pre deti, kde môžu tráviť čas bezpečne mimo premávky a bez neustáleho dozoru. „Ako príklad takéhoto dvoru môžem uviesť ihrisko na Sputnikovej, plné preliezok pre deti rôznych vekových kategórií, pieskoviskom, starými a vysokými stromami a multifunkčným ihriskom,“ opisuje.

Dejiny vnútroblokov vníma influencerka aj skrz ich príbehy, pričom sa jej ich podarilo objaviť už niekoľko. Obľúbená historka pochádza z domu na rohu Hlavného námestia a Zelenej ulice. „Povesť je o Čiernej pani, ktorá sa ako duch po svojej smrti vrátila do domu. Od smädu kvílila, tak jej dal nový majiteľ domu postaviť studňu, ktorá tam stojí dodnes,“ opisuje. Lucia našla príhodu v knihe o bratislavských fontánach, a keďže pozná obyvateľku domu, o legende sa porozprávali. Vyriešili záhadu, ktorá ju roky trápila.

 

Klariská záhrada. Autorka: Lucia Lišková

 

Aj to je príkladom, ako vnútorné priestranstvá formujú komunitu. Spoločenský význam dvorov presahuje generácie a podľa Lucie „susedské iniciatívy spájajú aj rozdielne skupiny obyvateľov, či už národnostne, ekonomicky alebo medzigeneračne“. Uvádza množstvo komunitných blokov s touto funkciou, napríklad dvory na uliciach Osadná, Záhrebská, vnútroblok Slávia či areál novostavby petržalského Hájparku. Cieľom projektu bolo prepojiť okolitú vegetáciu s urbanistickým komplexom.

Tvorba komunity je prirodzeným procesom, dejúcim sa vo vnútrobloku. V súčasnosti naberajú susedské aktivity čoraz viac na popularite. „Primárnym benefitom komunitného života vo dvore bol práve medzigeneračný dialóg a oveľa efektívnejšie riešenie problémov, ktoré v bytovom dome nastali. Vo vnútroblokoch a dvoroch sa dá pestovať zelenina, čím ďalej tým viac vidím vyvýšené záhony so zeleninou. Detské ihriská spájajú rodiny s deťmi, ktoré si vedia pomôcť vzájomným strážením detí,“ upresnila Lucia.  

Architektúra budov s dvormi má vplyv na životný štýl a spokojnosť obyvateľov aj v kontexte socializácie. Výskumy dokazujú, že komunitné záhrady, nachádzajúce sa vo vnútroblokoch, znižujú pocity osamelosti u zraniteľnej skupiny ľudí, akou sú seniori. Dvor je tak miestom, ktoré prepája mladé rodiny, ľudí v strednom veku i seniorov do jednej komunity, čím ich začleňuje do každodenného života. „Pri objavovaní dvorov mám najradšej práve stretnutia so staršími dámami, pretože vždy majú čas na rozhovor. Sú studnicou príbehov a pozitívnej nálady, aj keď to často nemajú ľahké,“ dodáva.

Nadšenkyňa architektúry však zdôrazňuje aj ekologický aspekt vnútroblokov, vychádzajúc z knihy Soft City architekta a urbanistu Davida Sima. „Zdôrazňuje niekoľko benefitov práve blokovej zástavby domov v kontexte meniacej sa klímy, ako je práca s vetrom cez tvar budov a striech, rôzne asymetrické ukladania blokov pre vytvorenie mikroklímy medzi budovami a v nich,“ podotýka.

Priestory uzavreté bytovým domom plné zeleného porastu, sú prirodzene prostredím s väčším tieňom. Zároveň bránia priamemu slnečnému žiareniu aj vyššie budovy, tvoriace tieto vnútorné átriá, vďaka čomu je v nich teplota nižšia v porovnaní s ulicou. Vďaka tomu sú dôležité z hľadiska neustáleho otepľovania miest.

Lucia nazerá na potrebu zachovania vnútroblokov pre budúce generácie komplexne, nielen s ohľadom na ekológiu, ale aj ich historickú hodnotu. „Tak ako samotná budova, ktorá tvorí vnútroblok a má svoj príbeh a reflektuje spôsob života v minulosti, tak aj dvory sú súčasťou tejto histórie a boli neoddeliteľnou súčasťou každodenného života,“ prezrádza.

V stredoveku boli dvory určené hospodárskym zvieratám, ale slúžili aj ako sklady. Dôležitou súčasťou boli studne, považované za nadštandardné, keďže bežní ľudia mali k dispozícii len tie verejné. „Preto sa často k studniam viažu povesti a príbehy, o ktorých už dnes ťažko povedať, či sú pravdou alebo rozprávkami,“ uvádza Lucia.

S objavovaním ekologických a spoločenských výhod, ale aj historickej hodnoty vnútroblokov, sa spája otázka ich ďalšieho smerovania. Na Slovensku už vznikajú programy na obnovu dvorov, do ktorých sa obyvatelia môžu prihlásiť, avšak nie sú samozrejmosťou. „V Bratislave systematické projekty na rekonštrukciu individuálnych dvorov neexistujú, ale v rámci projektu Metropolitného inštitútu Bratislavy Živé miesta jeden z nich prešiel obnovou,“ vysvetľuje. Je to citlivo zrekonštruovaný dvor medzi ulicami Poľská a Justičná, ktorý bol v zanedbanom stave. Iný program inicioval developer YIT Slovakia.

Obnova a zachovanie vnútroblokov tak docieli, že budú slúžiť jeho obyvateľom a zároveň aj mestu. „Mojím snom je práve vznik takéhoto programu, do ktorého sa obyvatelia dvorov môžu prihlásiť a zafinancovať základnú rekonštrukciu dvora, vrátane vybavenia detského ihriska, lavičky alebo posedenia, kvetov a inej zelene,“ nadchýna sa.  

Najmä pri prestavbe budov na administratívne priestory občas zaniká pôvodná funkcia vnútrobloku a zároveň sa tak stráca možnosť vhodne začleniť historické átriá do života mesta. Lucia však nachádza viacero projektov novostavieb s funkčným zakomponovaným takéhoto areálu do obytného komplexu.

Jedným z nich je spomínaný Hájpark s komunitnou záhradou, ihriskami pre všetky vekové kategórie, zdieľaným grilom a spoločenským priestorom, určeným na oslavy alebo šport. Ďalším príkladom je Urban Residence, kde Lucia oceňuje prácu s terénom a občiansku vybavenosť, tvoriacu aktívny verejný priestor. Zmieňuje aj Blumental s nadštandardnou záhradnou architektúrou, umožňujúcou pobyt vo vnútrobloku od jari až do jesene.

 

Hájpark. Autorka: Lucia Lišková

 

Pre zlepšenie vnímania vnútroblokov tak, aby si verejnosť uvedomovala ich hodnotu a zároveň ich aktívne využívala, Lucia vidí potenciál nielen v komunitnom užívaní, ale najmä v prezentácii verejných areálov prostredníctvom kultúrnych akcií, ako sú rôzne koncerty či diskusie.

Radosť z trávenia času vo vnútroblokoch a využívaním možností, ktoré ponúka, môže viesť k spokojnejšiemu bývaniu. Na zveľaďovanie priestorov, kde sa dá prečítať kniha, či porozprávať so susedom, pritom podľa Lucie netreba veľa. „Chcela by som povzbudiť ľudí aby sa išli o dvory, ktoré majú vo svojom dome, starať. Stačí ísť poliať a nasadiť kvety, kúpiť lavičku a upratať smeti vo dvore,“ odporúča.

Revitalizácia vnútroblokov má  v konečnom dôsledku reálny prínos pre moderné mestské bývanie. Komunitné pestovanie plodín či rastlín, priestor pre ihriská a deti, či využívanie átrií na pohyb alebo susedské večierky podporuje rozvoj vzťahov, socializáciu a psychické zdravie človeka. Pozitívny dopad týchto priestorov na znižovanie teploty v mestách má zas zásadný vplyv na odolnosť metropol.

Dôležitým krokom je preto upriamenie pozornosti aj na verejné vnútrobloky, ktoré nie sú v určitých prípadoch využívané. Prostredníctvom kultúry či rôznych diskusií je možné spoločnosť podnecovať k ich údržbe a následnému využívaniu vo verejnom záujme. Zároveň je to aj podnet pre zmeny legislatívy, ktoré budú viesť k silnejšiemu návratu k výstavbe v podobe blokov ako v minulosti. Nielen Bratislava tak môže získať nové a krásne zákutia. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.