Kristína Liďáková 18.10.2024 13:41

Nielen boj proti autám: Ulice na hranie sa rozširujú, ukazujú žiadúcu budúcnosť mestského života

V poslednú septembrovú sobotu sa Bellovou ulicou namiesto áut niesol detský smiech. Čo bolo ešte prednedávnom parkoviskom a cestou pre autá, sa na jeden deň premenilo na priestor pre hry, športové aktivity a susedské rozhovory. Podujatie Ulica na hranie, organizované Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB), nie je len zábavou pre deti. Predstavuje koncept, založený na oživení ulíc mesta prostredníctvom odhalenia ich potenciálu a zapojenia komunít do života lokaltiy.

Zdroj: MIB

Od roku 2022 sa pod hlavičkou projektu Mesto pre deti uskutočnilo už 14 takýchto podujatí, často v spolupráci so školskými zariadeniami. Hlavným cieľom je podporiť voľnú hru detí, zlepšiť susedské vzťahy a otvoriť širšiu debatu o využívaní verejných priestranstiev. Cieľom je poukázať na využitie ulíc v prospech obyvateľov, nie v prospech dopravy. Svetový trend, ktorý presúva čoraz viac pozornosti na komunity a ulice bez áut, poukazuje na to, že môžu slúžiť aj ako priestor na stretnutia, hru a zapájanie sa do spoločenských aktivít.

Koordinátorka Ulíc na hranie, Lenka Kudrnová, zdôrazňuje, že v minulosti bola ulica najprirodzenejším miestom na hru detí. Dnes je to inak, najmä kvôli zvýšenému počtu áut a zníženej bezpečnosti v uliciach. Podujatia ako Ulica na hranie chcú tento stav zmeniť a ukázať, že aj ulice môžu byť miestom, kde sa deti môžu hrať a zároveň sa susedia môžu stretnúť. „Chceme, aby susedstvá boli opäť bezpečnými a príjemnými miestami na život," uvádza.

Voľná hra bez zásahu dospelých je neodmysliteľnou súčasťou zdravého detského vývoja. Výchovná poradkyňa Martina Vagačová pripomína, že práve voľná hra zlepšuje fyzické a kognitívne schopnosti potomkov, ich samostatnosť a sebavedomie. „V dnešnej dobe, keď narastá miera psychických problémov u detí, je dôležité dať deťom priestor, v ktorom sa môžu bezpečne rozvíjať a hrať," upozorňuje.

 

Ulica na hranie. Zdroj: MIB

   

Ulica na hranie tiež zdôrazňuje dôležitosť susedských vzťahov. Keď sa deti spolu hrajú na ulici, ich rodičia majú priestor vzájomne interagovať, spoznať sa a komunikovať. Mnohé z týchto rozhovorov sa týkajú nielen detí, ale aj každodenného života či výziev, ktoré prináša život v jednom susedstve. Zdieľanie tak podporuje socializáciu, prepája všetky vekové kategórie a podporuje súdržnosť, ktorá vedie k starostlivosti o okolie či spolupodieľaniu sa na zveľaďovaní spoločných priestorov, ku ktorým patria napríklad komunitné záhrady,.

Na podobnom princípe funguje aj znovuobjavenie výhod vnútroblokov, ktoré zároveň motivujú k zachovaniu historických budov. V minulých érach bolo bežné, že ulice predstavovali miesto, kde sa deti z celého susedstva hrávali spolu. Deti boli súčasťou kolektívu a v rámci komunity ich dozoroval ktorýkoľvek dospelý.

Podujatie tak ukazuje, že formovať zdravé návyky detí dokáže aj prostredie a miestna komunita. V tomto kontexte vedie deti, ale aj dospelých k zodpovednosti, spolupatričnosti a angažovanosti, pričom v konečnom dôsledku podporuje aj psychickú pohodu, zdravý pohyb a odolnosť mesta vrátane jeho udržateľného rozvoja.

Organizátori upozorňujú aj na to, že v súčasnosti trávi veľká väčšina detí voľný čas na telefónoch či iných zariadeniach. Nepriaznivý vplyv na detskú psychiku je už známy a práve preto sa Ulica na hranie snaží priniesť impulz a zaujať deti natoľko, aby sa spolu s rodičmi stretávali, hrali a zdieľali spoločné zážitky. Ulice, ktoré sú bežne preplnené autami, sa zrazu stávajú miestom stretávania, výmeny nápadov a živého susedského života.

Nízka bezpečnosť na uliciach dnes nie je len otázkou rušnej premávky, ale aj chýbajúcej komunitnej podpory. Ulice na hranie ukazujú, ako môže byť spoločné trávenie času spôsobom, ako obnoviť tento stratený aspekt susedských vzťahov. Niekoľko dekád dozadu bolo bežné, že na výchove detí sa spolupodieľala celá komunita aj vďaka tráveniu času v uliciach. Zároveň sa susedia navzájom poznali a pomáhali si. Sociálny pocit bezpečnosti sa dá znovu vybudovať práve aktivitami ako Ulica na hranie, kde sa susedia stretávajú v priateľskej atmosfére a budujú vzájomné vzťahy.

Pozitívne vplyvy týchto zmien sa odrážajú nielen na psychickom zdraví obyvateľov, ale aj na celkovej kvalite života v meste. Oživenie verejných priestranstiev a podpora aktivít, ktoré zvyšujú súdržnosť komunity, vedú k väčšej odolnosti miest. Mestá, kde sa ľudia navzájom poznajú a podporujú, dokážu lepšie čeliť výzvam, akými sú napríklad ekonomické krízy alebo environmentálne zmeny.

 

Ulica na hranie. Zdroj: MIB

 

Význam projektu Mesto pre deti, pod ktorý patrí aj Ulica na hranie, má ambíciu posunúť Bratislavu bližšie k miestam, ktoré uprednostňujú verejný priestor pre všetkých, nielen pre dopravu. Súčasťou tohto projektu je aj pripravovaný Manuál Komunitnej ulice na hranie, ktorý má obyvateľom Bratislavy pomôcť zorganizovať si vlastnú komunitnú ulicu. Tento manuál poskytne praktické rady, ako uzatvoriť časť ulice pre autá a premeniť ju na miesto, kde sa susedia môžu stretnúť, deti sa zahrajú a všetci spolu zdieľajú spoločné zážitky.

Aj uzávera Bellovej ulice ukázala, že sa dá takto ulica oživiť. Pred Základnou školou Jeséniova, ktorá je súčasťou projektu Mesto pre deti, pripravil tím z MIBu, škola a mestská časť občerstvenie. „Sme škola rodinného typu,“ približuje zástupkyňa školy Eva Fiamčíková a dodáva, že aj cez rok majú na škole množstvo podujatí. Ulicu na hranie vníma pozitívne: „Je to pekné podujatie, rodičia sa konečne majú čas porozprávať aj o iných veciach, rodiny môžu spolu stráviť deň."

Na podobnom princípe funguje Dobrý trh na Panenskej ulici, ktorý sa v priebehu rokov stal ikonickým podujatím s vplyvom na život ulice a Bratislavu celkovo. Jeho záber je natoľko široký, že zastrešuje nielen gastronomickú ponuku a podporuje drobných predajcov, ale aj vzdeláva komunitu a prispieva k urbanistickému, ekonomickému aj ekologickému rozvoju mesta. Edukuje napríklad o triedení odpadu a jeho kompostovaní a je bezpečným priestorom, kde sa obyvatelia pravidelne stretávajú a neraz diskutujú s vedením mesta o dôležitých témach.

Model podujatia, ktorý kladie dôraz na bezpečnosť, zdravý vývoj detí a budovanie vzťahov, sa vo všeobecnosti stáva súčasťou miest, ktoré chcú zlepšiť kvalitu života svojich obyvateľov a podporiť zdravé, odolné mestské prostredie. Bratislava našťastie úspešne replikuje obdobné aktivity a aj vďaka nim zvyšuje príťažlivosť mestského života. 

 

Hájpark a Urban Residence. Autorka: Lucia Lišková

 

V Bratislave zároveň vzniklo niekoľko miest, ktoré rovnakým spôsobom podporujú trávenie času socializáciou či športom vo verejnom priestore. Jedným z nich je obnova Námestia slobody, ktoré sa okamžite stalo obľúbeným bodom naprieč generáciami, alebo nedávno otvorený Skatepark Janka Kráľa pod Mostom SNP.

Rovnako tak na trend podpory komunitného života naskočili aj developeri. Za zmienku stojí projekt Hájpark s vybudovaným komunitným centrom v atraktívnom susedskom vnútrobloku, alebo Urban Residence s moderným a sociálne orientovaným dvorom, otvoreným pre široké okolie. Za svoje riešenie si dokonca vyslúžil cenu za architektúru CE ZA AR. Komunitný význam je skloňovaný aj v prípade kaviarní, ktoré sa začínajú v čoraz silnejšej miere považovať za pýchu Bratislavy. 

Ulica na hranie je tak súčasťou širšieho trendu rozvoja spoločenského života v meste, bojujúceho s anonymitou. Nie je tak len zábavou pre deti, ale aj investíciou do budúcnosti obyvateľov mesta. Vytvára prostredie, kde sa deti môžu rozvíjať, komunity posilniť a mestské prostredie sa môže stať bezpečnejšie, zdravšie a odolnejšie. Význam iniciatívy je tak omnoho väčší, ako sa môže na prvý pohľad zdať. 

 

(MIB, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.