Kristína Liďáková 20.10.2024 15:36

Bratislava ako víťaz 21. storočia? Globálne mestá hovoria o odolnosti, slovenská metropola má solídne základy

Odolnosť miest sa v súčasnosti stáva jedným z kľúčových predpokladov pre ich udržateľný rozvoj. Mestá čelia rôznym výzvam, od klimatických zmien až po ekonomickú, sociálnu či demografickú transformáciu. Musia zároveň fungovať na takej úrovni, aby boli bezpečné a životaschopné pre svojich obyvateľov. Schopnosť miest reagovať na nepredvídateľné krízy, adaptovať sa na nové podmienky a zabezpečiť stabilitu pre budúce generácie je tak absolútne kľúčová.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Význam mestskej odolnosti je dnes ešte výraznejší vzhľadom na klimatické zmeny, ktoré prinášajú čoraz častejšie výkyvy počasia, vlny horúčav či povodne. Rovnako sú dôležité aj sociálne výzvy, ako rastúca nerovnosť či potreba dostupného bývania. Mestá musia byť flexibilné a reagovať na tieto výzvy inovatívnymi a často aj kreatívnymi riešeniami. 

Bratislava nie je výnimkou a taktiež musí odolávať rozličným zmenám. Ako metropola a ekonomické srdce Slovenska prechádza postupnou transformáciou, ktorej súčasťou je rozvoj nových ekonomických odvetví, úpadok starších, demografické zmeny, migrácia čo potreba ochrany kultúrnho dedičstva. Prirodzene, reagovať musí aj na klimatické výzvy, akými boli napríklad nedávne povodne.

Odolnosť mesta v sebe zahŕňa schopnosť rýchlo a efektívne reagovať na krízové situácie, ako aj meniace sa podmienky, ktoré môžu ohroziť jeho fungovanie. Medzi ne patrí nielen zvládanie prírodných katastrof alebo pandemických situácií, ale aj prejavy globálnych (mega)trendov. Kľúčom k tejto schopnosti je vyvážená a flexibilná infraštruktúra, ktorá zabezpečí kontinuitu mestského života aj v čase nepredvídaných situácií.

 

Dobrý trh na Panenskej. Zdroj: Dobrý trh

 

Infraštruktúra, sociálna inklúzia a ekológia tvoria tri hlavné piliere odolného mesta. Na jednej strane ide o fyzické opatrenia, ako napríklad posilňovanie odolnosti budov starostlivosťou o ne či budovanie infraštruktúry (technickej i dopravnej), na druhej strane ide o vytváranie mestského prostredia, ktoré podporuje solidaritu a začleňovanie všetkých vrstiev obyvateľstva do života mesta (sociálneho, kultúrneho i ekonomického). Ekológia je rovnako dôležitá, pretože prírodné prvky, ako zeleň a vodné plochy, dokážu znižovať dopady klimatických zmien a zlepšovať celkovú kvalitu života.

Jedným z urbanistických prvkov, ktoré výborne prepájajú hneď niekoľko požiadaviek, sú vnútrobloky, najmä pokiaľ sú uvoľnené v prospech vyžitia obyvateľov. Nielen zeleňou, ale aj tienením prispievajú k ochladzovaniu mestských oblastí tým, že znižujú teplotu okolitého vzduchu a vytvárajú príjemnejšiu mikroklímu. Zeleň v týchto priestoroch pomáha zadržiavať dažďovú vodu, čím znižuje riziko záplav. Zároveň majú aj komunitný charakter, podporujúc interakciu medzi obyvateľmi bytových domov a inklúziu všetkých vekových vrstiev. 

Bratislava sa usiluje o vybudovanie obrazu mesta, ktoré kladie dôraz na udržateľnú infraštruktúru. Jednou z kľúčových súčasných iniciatív je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov vrátane historických pamiatok či vzdelávacích inštitúcií. Rekonštrukcie prinášajú nielen nový účel stavbám, ale často zahŕňajú aj zelené strechy, súčasné technológie izolácie a obnoviteľné zdroje energie. Tie znižujú energetickú náročnosť objektov i mesta samotného a prispievajú k ekologickejšiemu spôsobu života. Využívané sú európske zdroje a mesto samotné žiada napríklad zelené strechy vo svojich stanoviskách.

 

Vnútroblok na Štefánikovej ulici a zelená fasáda OC Aupark. Zdroj: Lucia Lišková, Nino Belovič / YIM.BA

 

Dôležitým krokom v oblasti udržateľnosti je mobilita. Investície do rozvoja električkovej štruktúry, cyklotrás a verejnej dopravy sú z dlhodobého hľadiska nevyhnutným smerom pre Bratislavu. Mesto pomaly modernizuje svoj systém mestskej hromadnej dopravy s cieľom znižovať dopravné zaťaženie a zlepšovať kvalitu ovzdušia. Ide o mimoriadne náročný a zdĺhavý proces, nezriedka spojený s konfliktmi a diskusiami, napriek tomu možno badať príznaky toho, že autocentrizmus, ktorý rozvoju mesta dominoval posledné desaťročia, je na ústupe. 

Vďaka súčasným projektom, ku ktorým patrí rozširovanie cyklotrás či rozvoj električkových tratí, mesto podporuje ekologickejšie formy mobility a znižuje neekologickú a priestorovo náročnú závislosť na automobilovej doprave. Znižuje sa tak znečistenie ovzdušia, hluk aj poškodenie historických budov. Ráznejšie zmeny by mohli vyústiť v rozvoj verejného priestoru, zelene aj plôch pre obnovu narušených urbanistických štruktúr. 

 

Cyklotrasa na Vajanského nábreží. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Odolnosť v sociálnej oblasti je bez akýchkoľvek debát nosným pilierom silného mesta. Miestne komunity zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní sídiel, pripravených na veľké výzvy, pretože akcieschopnosť závisí nezriedka práve na schopnosti spoločnej reakcie a dôvery. Solidarita a vzájomná pomoc medzi obyvateľmi zohrala zásadnú rolu počas pandémie (najmä na jej začiatku) či utečeneckej krízy v roku 2022. Z tohto dôvodu sú významné podujatia, ktoré prispievajú k utužovaniu komunitných vťahov - vrátane napohľad drobností ako pravidelný trh v Starej tržnici alebo Dobrý trh na Panenskej ulici. 

Kľúčovou otázkou je v tomto smere dostupné bývanie a sociálna či ekonomická podpora vo forme budovania nájomných bytov. Táto sa nemusí týkať v princípe len projektov pre sociálne slabšie skupiny. V Bratislave je dostupnosť bývania pomerne rozšírenou témou. Mesto začalo po určitej pauze túto tému opäť výraznejšie riešiť, potrvá však mnohé roky až desaťročia, kým bude metropola skutočne dostupná. Pre mesto je to veľké riziko, ktoré ohrozuje jeho odolnosť. 

Väčší pokrok bola zaznamenaný v oblasti rozvoja inkluzívneho verejného priestoru, zameraného na rôznorodé potreby obyvateľov. Kým doteraz bol priestor vo všeobecnosti kreovaný najmä v prospech mladých a silných ľudí, predovšetkým mužov, nové prístupy zdôrazňujú význam širších skupín obyvateľstva. To sa týka detí, rodín, ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale aj seniorov. Postupné budovanie domovov seniorov, prispôsobovanie ulíc pre pohyb detí a peších, debarierizácia, alebo hoci aj umiestňovanie lavičiek všeobecne prispieva k vyššej spokojnosti, bezpečnosti a rozmanitosti mesta. 

 

Nájomné bývanie na Muchovom námestí v Petržalke je dnes vo vysokom štádiu realizácie. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Bratislava vyniká v objeme zelených plôch, ktorý je taktiež podstatným prvkom odolného mesta. Mestské parky, zeleň a vodné plochy zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní teplôt v letných mesiacoch, zlepšovaní kvality vzduchu a vytváraní príjemného prostredia pre obyvateľov. Stromy, zelené strechy a revitalizované mestské nábrežia prispievajú k adaptácii na klimatické zmeny a znižujú dopad urbanizácie na prírodné prostredie.

Jedným z príkladov je revitalizácia mestských parkov a záhrad, ktorá je posledné roky pomerne intenzívna. Z menších zásahov možno spomenúť Prüger-Wallnerovou záhradu alebo Kochovu záhradu v Starom Meste, park na Strelkovej v Rači, viacero projekov v rámci Živých miest a i. Z väčších zásahov možno vyzdvihnúť rekonštrukcie parkov na Račianskom mýte, Námestí slobody, v Prezidentskej záhrade alebo dávnejšie vznik parku Jama. Tieto priestory zvyšujú atraktivitu mesta a zároveň poskytujú príležitosti na zlepšenie kvality života miestnych obyvateľov aj budovanie komunitných vzťahov. 

 

Kochova záhrada a Sad Janka Kráľa. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR, David Palička

 

Jedným z dôležitých opatrení je aj vytváranie nových zelených verejných priestorov, ktoré slúžia nielen na rekreáciu, ale aj na zlepšovanie mikroklímy a znižovanie teplôt v horúcich letných mesiacoch. Tieto riešenia sú súčasťou širšieho klimatického plánu Bratislavy, ktorého cieľom je pripraviť mesto na extrémne podmienky, ktoré budú v budúcnosti čoraz častejšie.

Bratislava má pri rozvoji mestskej odolnosti a flexibility relatívne dobrú východiskovú pozíciu. Pre naozaj rázne zvýšenie jej schopnosti reagovať na budúce výzvy budú potrebné masívne investície a dlhodobé plánovanie. Spolupráca medzi mestskými inštitúciami, obyvateľmi a podnikateľským sektorom bude kľúčom k tomu, aby bolo mesto počas 21. storočia schopné stabilne zvyšovať kvalitu života a sprístupniť ju čo najväčším skupinám obyvateľstva. Neodzrkadlí sa to len v tom, ako mesto vyzerá, ale aj na jeho ekonomickej, kultúrnej a v neposlednom rade aj politickej sile. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.