Simona Schreinerová 24.06.2024 13:00

Bratislava chce byť udržateľná. Mesto vypracovalo novú stratégiu a ohlasuje viaceré projekty

Bratislava chce byť odolným a udržateľným mestom, ktoré reaguje na výzvy, dané klimatickou zmenou. Tento cieľ si zadefinovala už v strategickom pláne a pokračuje v rozvoji nových materiálov, ktoré ju majú priblížiť k tejto vysnenej budúcnosti. Z tohto dôvodu bol vypracovaný Klimatický plán, resp. Akčný plán pre udržateľnú energetiku a klímu Hlavného mesta SR.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava už realizuje opatrenia z klimatického plánu

S vedomím rastúcich teplôt, častejších extrémnych poveternostných javov a ich sociálno-ekonomických dopadov, si Bratislava stanovila ambiciózny cieľ premeniť sa do roku 2050 na klimaticky neutrálne mesto. Akčný plán zahŕňa opatrenia v dvoch kľúčových oblastiach - adaptácia na klimatickú zmenu a zmierňovanie klimatickej zmeny, teda redukcia emisií skleníkových plynov.

Ambiciózne znižovanie emisií a zvyšovanie odolnosti mesta si bude vyžadovať zvýšené a koordinované úsilie rôznych aktérov v meste. Plán ukazuje cestu, ako môže Bratislava dosiahnuť 55% zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Táto ambícia je v súlade s klimatickými cieľmi Európskej únie, národnými záväzkami Slovenskej republiky a záväzkami Bratislavy v rámci iniciatívy Dohovoru primátorov a starostov pre klímu a energiu.

Na dosiahnutie stanoveného cieľa bolo v jednotlivých sektoroch identifikovaných 16 strategických priorít a 65 konkrétnych opatrení. Ide o šesť sektorov - majetok mesta, komunálne odpady a odpadové vody, doprava, rezidenčný sektor, terciárny sektor a adaptácia na zmenu klímy.

Za kľúčový sektor sa považuje sektor majetku mesta. Magistrát má ísť príkladom ostatným aktérom, sústrediť sa chce na komplexné energetické úspory na budovách. V sektore komunálnych odpadov a odpadových vôd by chcel zhodnotiť maximum nerecyklovateľných odpadov na zdroje energie. Dosiahnuť sa to má prostredníctvom modernizácie zariadenia na energetické využitie odpadov a výstavby kompostárne s bioplynovou stanicou.

Sektor dopravy má k dosiahnutiu cieľa prispieť pokračovaním podpory udržateľnej mobility. V rámci rezidenčného sektoru by sa mala zvyšovať energetická sebestačnosť využívaním obnoviteľných zdrojov energie a znižovať spotreba energie v domácnostiach.

Okrem toho bolo vybratých niekoľko konkrétnych krokov, ktoré sa majú realizovať najskôr. „Vzhľadom na komplexnosť akčného plánu sme pre prvé roky implementácie vybrali 10 kľúčových opatrení, ktoré majú buď zásadný vplyv na zníženie emisií v Bratislave (resp. zvýšenú mieru adaptácie mesta), alebo vysokú pridanú hodnotu pre komunikáciu plánu verejnosti a podporu zapájania firiem a obyvateľov,“ uviedol Peter Bubla z Oddelenia komunikácie a marketingu Magistrátu.

Medzi desať kľúčových opatrení patrí zavedenie energetického manažmentu na budovách mesta a zníženie spotreby energií na mestských budovách o 35%, pričom sa toto opatrenie už pripravuje a mesto malo na projekt získať externé financovanie.

Externé financovanie Bratislava získala aj na zavedenie Programu spolupráce s firmami na znižovaní spotreby energií (Business Climate Challenge). V tomto prípade sa začal dizajn programu. Medzi kľúčové opatrenia na najbližšie roky sa zaradila aj revitalizácia 15 parkov v rámci programu Živé miesta. V posledných týždňoch bol otvorený park Legionárska, park na Dunajskej ulici a verejný priestor Kazanská.

Z prebiehajúcich opatrení Magistrát určil ako kľúčové dokončenie rekonštrukcie a modernizácie verejného osvetlenia so 100% pokrytím LED technológiou a vybudovanie a modernizácia 10 km električkových tratí.

V súčasnosti sa končí rekonštrukcia Vajnorskej trate, prebieha stavba Petržalskej električky a dokončuje sa príprava modernizácie Ružinovskej radiály. K prebiehajúcim opatreniam z Akčného plánu patrí aj vysadenie 25.000 stromov a krovín. V príprave je inštalácia 80 pitných fontánok po meste.

V prvých rokoch implementácie programu by mala prebehnúť aj inštalácia fotovoltických elektrární na objektoch v majetku mesta, ktoré pokryjú aspoň 20% ročnej spotreby elektriny. Projekt na vybudovanie 400 nových nabíjacích staníc pre osobné elektrické vozidlá je aktuálne podaný na financovanie z Plánu obnovy a odolnosti a mesto čaká na rozhodnutie.

V príprave na verejné obstarávanie na dodávateľa je tiež Koncepcia rozvoja Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v oblasti tepelnej energetiky s cieľom dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov v teplárenstve.

„Prebiehajú alebo sa pripravujú aj ďalšie projekty mestských spoločností, ako napríklad projekt výstavby tretej linky zariadenia na energetické využitie odpadov (OLO). Takisto sa priebežne realizujú mnohé opatrenia v oblasti dopravy a adaptácie mesta na zmenu klímy, v ktorých akčný plán nadväzuje na program rozvoja mesta Bratislava 2030,“ uzavrel Bubla.

Vypracovanie Akčného plánu pre udržateľnú energetiku a klímu bolo spolufinancované z Finančného mechanizmu EHP a štátneho rozpočtu SR v rámci projektu Klimaticky odolná Bratislava.

Naplnenie klimatických cieľov je podmienené obojstrannou spoluprácou s Vládou SR, ktorá nastavuje rámcové podmienky pre sektory energetiky, dopravy a stavebníctva a ovplyvňuje mnohé ďalšie politiky s presahom na dekarbonizáciu a adaptáciu na zmenu klímy. Pre mesto je však zásadné rozširovať spoluprácu na plnení opatrení aj na mestské časti, ktoré spravujú ďalšiu časť verejného majetku na území mesta.

 

Parčík na Legionárskej. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Petržalka chce ísť vzorom

Na výzvu k spolupráci v čase prípravy akčného plánu ako prvá pozitívne zareagovala mestská časť (MČ) Bratislava - Petržalka. Zaviazala sa k realizácii vlastných šiestich opatrení v súlade s navrhovanými krokmi. Opatrenia zahŕňajú energetickú zónu Pankúchova, energetické spoločenstvo Petržalka, energetickú sebestačnosť mestskej časti Bratislava - Petržalka, adaptáciu Petržalky na zmenu klímy, bazény pri základných školách a športové haly.

V lokalite Pankúchova sa na objektoch Bratislavského samosprávneho kraja a objektoch MČ Petržalka bude inštalovať lokálna výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov vo forme fotovoltických panelov s batériovým úložiskom. Pôjde o novovybudovanú multifunkčnú športovú halu Pankúchova, Základnú školu Pankúchova a Spojenú strednú školu Pankúchova, zriadenú BSK. Obe školy by mali prejsť rekonštrukciou.

Okrem toho Petržalka predpokladá založenie energetického spoločenstva, ktorého účastníkmi budú základné školy, materské školy, kultúrne zariadenia Petržalky, športové zariadenia Petržalky, knižnica, ako aj iné subjekty v rámci katastrálneho územia mestskej časti. 

Za účelom posilnenia energetickej sebestačnosti MČ sa plánujú rôzne iniciatívy na využitie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenie energetickej účinnosti budov vrátane fotovoltiky, solárnych panelov a tepelných čerpadiel, ako aj projekt rozšírenia nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Jednou z vízií Petržalky je aj využitie bohatého lokálneho zdroja podzemných vôd na získavanie tepla/chladu na vykurovanie alebo chladenie budov pomocou tepelných čerpadiel.

Petržalka je známa svojou panelovou výstavbou a počas letných horúčav sa naplno prejavuje efekt prehrievania spevnených betónových a asfaltových plôch. Na ochladenie by sa mala využiť podzemná voda, napríklad na vytvorenie fontán a studní. Tým by sa mohla zvýšiť estetická úroveň verejného priestoru a zároveň by to prispelo aj k rozvoju zelenej a modrej infraštruktúry.

Opatrením, ktoré už v Petržalke prebieha, je obnova a sanácia plavární pri základných školách. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia plavárne pri Základnej škole Pankúchova, ešte tento rok by mali začať práce na bazénoch pri Základnej škole Budatínska a Holíčska. Budúci rok sa plánuje obnova bazéna pri Základnej škole Turnianska. Cieľom je zníženie energetickej náročnosti bazéna.

Posledným riešením je postupná obnova a modernizácia športových hál na Prokofievovej, Znievskej, Wolkrovej a športovej haly Draždiak. Aby sa dosiahla energetická úspora vo výške aspoň 50%, budú sa realizovať úpravy ako zateplenie obvodových konštrukcií, plochej strechy, podlahy, výmena výplní otvorov a následne výmena osvetľovacej sústavy, fotovoltická elektráreň či zabezpečenie núteného vetrania so spätným získavaním tepla.

 

Obnovený bazén pri Základnej škole Pankúchova. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Petržalka

 

Koordinácia a monitoring v rukách Klimatickej kancelárie

Na technickej úrovni bude riadenie, implementáciu a monitorovanie akčného plánu zabezpečovať Klimatická kancelária, ktorá bola na tento účel vytvorená v rámci Útvaru mestských stratégií a analýz v roku 2023.

Klimatická kancelária zodpovedá za tvorbu a koordináciu implementácie stratégie Bratislavy pri prechode na klimatickú neutralitu, integráciu klimatických aspektov do všetkých mestských politík, investičného a rozpočtového plánovania a bežnej operatívy.

Má tiež rozvíjať spoluprácu s odbornými útvarmi Magistrátu, mestskými podnikmi a organizáciami, ako aj mestskými časťami na vytváranie efektívnych koalícií pre klimatickú neutralitu. Posilňovať má spoluprácu s externým prostredím a prepájať relevantných aktérov. Koordinovať bude oblasti klimatickej agendy, ako sú energetika, doprava, územné plánovanie, cirkulárna ekonomika, odpadové hospodárstvo, zeleno-modrá infraštruktúra, inovácie a dátová analýza a sociálne služby.

Jej úlohou bude aj monitoring implementácie a hodnotenie dopadov projektov, aktivít a opatrení mesta v oblasti klimatickej neutrality. Okrem toho má inicializovať a implementovať pilotné projekty s dekarbonizačným prínosom a zabezpečiť ich integráciu do operatívy mesta. V neposlednom rade má zvyšovať povedomie o klimatických témach medzi zamestnancami, občanmi a súkromným sektorom a komunikovať ciele a výsledky mesta.

Bratislava s akčným plánom vykročila na cestu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Tento komplexný dokument, podporený strategickým programom Bratislava 2030, je odpoveďou na naliehavé klimatické výzvy. Mesto už realizuje viaceré opatrenia, ktoré by mali byť zavádzané aj v nasledujúcich rokoch či desaťročiach.

Naplnenie klimatických cieľov si vyžaduje širokú spoluprácu veľkého počtu aktérov - od najvyššej úrovne po lokálnu. Bratislava týmto smerom už podnikla prvé kroky a Petržalka ukazuje príklad pre ostatné mestské časti. Pokračovanie v týchto snahách je kľúčové pre dosiahnutie odolnejšej budúcnosti pre celé mesto a predovšetkým jeho obyvateľov a obyvateľky. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.