Martina Gregová 07.04.2024 14:51

Prirodzené ekosystémy a menej áut: Ako európske mestá zatočili s horúčavami či preťaženými cestami

Negatívne dopady staraty biodiverzity, nedostatku zelene či nízkej podpory udržateľnej dopravy v posledných rokoch pociťujú mnohé európske mestá. Viacero iniciatív sa v roku 2024 bude snažiť o ich zmiernenie. Cieľom je vytvorenie zdravšieho a príjemnejšieho mestského prostredia, ktoré bude navyše odolnejšie voči klimatickej zmene.

Valencia. Zdroj: Visit Valencia

Rok 2024 bude pre mnohé európske metropoly naozaj prelomový. Zatiaľ čo niektoré sa zameriavajú na udržateľnosť, zelené riešenia a znižovanie uhlíkovej stopy, iné razia cestu digitalizácie. Dôvody vedúce k týmto významným zmenám sú rôzne. Niekde došlo k výmene vedenia, inde ide o dlhotrvajúce problémy, na ktoré sa podarilo nájsť riešenia až v poslednom období. Niektoré metropoly naskočili na súčasné trendy, iné chcú byť katalyzátormi zmien.  

V oblasti udržateľnosti by sa lídrom pre rok 2024 malo stať španielske mesto Valencia. Získalo totiž titul Európske zelené hlavné mesto. Tejto pocty sa mestu, ležiacemu na východnom pobreží Španielska, dostalo vďaka už aplikovaným zeleným riešeniam aj vďaka plánovaným, ktoré majú v budúcnosti podporiť udržateľný cestovný ruch, klimatickú neutralitu či zabrániť strate biodiverzity. Do roku 2030 sa Valencia plánuje stať klimaticky neutrálnou metropolou. 

K získaniu tohto titulu Valencii pomohlo viac ako 400 aktivít, zameraných na vytvorenie udržateľnejšieho mestského prostredia. Mesto pravidelne obnovuje prírodné ekosystémy, ako sú duny Devesa či mokrade. Za zmienku stojí aj fakt, že až 97% obyvateľov žije vo vzdialenosti maximálne 300 metrov od najbližšieho zeleného verejného priestranstva.

Brusel. Zdroj: Belga
 

Udržateľnejšie riešenia plánuje v nasledujúcom roku podporiť aj belgická metropola. Brusel bol totiž nedávno zaradený do rebríčka desiatich najviac dopravne preťažených miest sveta. Na prejdenie desiatich kilometrov odľy portálu TomTom vodiči áut minulý rok potrebovali v priemere až 27 minút (v Bratislave to bolo asi 14 minút a 10 sekúnd). V tomto smere sa o zmenu už roky snaží ministerka vlády hlavného mesta Brusel zodpovedná za mobilitu, verejné práce a bezpečnosť na cestách, Elke Van Den Brandt.  

V snahe znížiť dopravné zápchy mesto za jej pôsobenia aktívne podporuje iné formy dopravy, vrátane vlakov, autobusov, električiek a bicyklov. Investícia do verejnej dopravy, zníženie povolenej rýchlosti aj nové kilometre cyklotrás sú pritom len prvými krokmi. Mesto avizuje, že za prvé dva roky jej ministrovania sa počet cyklistov zdvojnásobil. 

Na cestu znižovania emisií uhlíka sa vydal aj Paríž. Mesto oficiálne rozširuje nový mestský chladiaci systém, ktorý čerpá vodu z rieky Seina. Dôvodom tohto rozšírenia sú síce primárne Letné olympijské hry 2024, zmeny však pocítia všetci obyvatelia mesta. „Budovy zachytávajú chlad z vody, ktorú dodávame, a využijú ju na klimatizáciu. Zároveň tak vďaka chladiacemu systému dochádza k znižovaniu emisií uhlíka," tvrdí generálna tajomníčka mesta Paríž Raphaelle Nayral. Podľa agentúry Reuters je cieľom mesta do roku 2042 túto chladiacu sieť zoštvornásobiť. 

Paríž chce priniesť zelené Olympijské hry, ktoré zmenia celé mesto. Zdroj: olympic.sk

Zatiaľ čo podpora udržateľnosti je v európskych metropolách už viac menej samozrejmosťou, podpora digitalizácie je v niektorých častiach Európy vrátane Slovenska stále ešte vo svojich počiatkoch. V roku 2024 sa lídrom v tejto oblasti má stať holandské mesto Rotterdam. Počas konferencie OASC (Open & Agile Smart Cities & Communities) Conf24 mesto predstavilo svoje najnovšie plány v oblasti digitalizácie. Podľa slov organizátorov konferencie sa má takzvaná Open Urban Platform stať ústredným prvkom novej digitálnej infraštruktúry mesta.

Či už ide o znižovanie emisií uhlíka, mitigačné opatrenia alebo digitalizáciu, mnohé svetové metropoly sa vyššie spomenutými zámermi snažia najmä o vytvorenie príjemnejšieho a udržateľnejšieho mestského prostredia. Vychádzajú pritom z negatívnych skúseností, ktoré chcú do budúcna eliminovať. Bratislava má tak v okolí množstvo príkladov, ako postupovať pri vlastných snahách o vytvorenie priaznivejšej budúcnosti. Ceste k vyššej kvalite života nespočíva v podpore automobilizácie ani rozvoľneného urbanizmu, ale integrovaného plánovania, ktoré vytvára dobre napojené kompaktné mestské štvrte s dobrou dostupnosťou zelene.  

(Archdaily, France24, Environment.ec, OASC, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.