Filip Hucko 19.07.2023 15:56

Zadržiavanie vody v krajine: Náhle prívalové dažde ako požehnanie v prestrojení

Čoraz častejšie sa stretávame s fenoménom náhleho zrážkového dažďa, ktorý mnohokrát presahuje kapacity mestských kanalizácií a spôsobuje lokálne záplavy. Táto voda je momentálne vnímaná ako problém, ktorého sa treba rýchlo zbaviť pomocou miestnej kanalizácie. Namiesto toho by sa mesto malo pozerať na túto vodu ako na zdroj potenciálu a bohatstva s cieľom naučiť sa s ňou efektívne pracovať.

Faktom je, že hoci sú zrážky v našich mestách v posledných rokoch intenzívnejšie v rámci objemu vody a striedajú sa s dlhšími obdobiami bez akéhokoľvek dažďa, oproti minulosti je ich výskyt zriedkavejší. Obdobie sucha a intenzívnych dažďov spôsobuje stresový faktor pre rastlinstvo a zabraňuje kľúčovej schopnosti pôdy absorbovať vodu. Takto degradovaná pôda potom nedokáže adekvátne podporiť rast okolitej vegetácie.

Dôvodov, prečo mestá nie sú schopné efektívne narábať s touto zrážkovou vodou, je niekoľko. Na Slovensku vládne silný trend rastu miest, ktorý zvyšuje nároky na infraštruktúru vrátane kanalizácie, ktorá však nestíha adekvátne zvyšovať potrebné kapacity. Ďalej, nepriepustné povrchy na cestách a uliciach agregujú dážď, ktorý na ne dopadne, a púšťajú ho do kanalizácie, ktorá má svoje limity.

Podstatné je si uvedomiť, že pomocou kanalizácie sa väčšinou mesto snaží tejto vody čo najrýchlejšie zbaviť, a tak ju odvedie do najbližšej rieky, čím o ňu príde natrvalo. Takýto pohľad na riešenie problematiky však musíme zmeniť. Pokiaľ túto vodu zadržíme a uskladníme, tak ju môžeme neskôr využiť v období, keď ju budeme potrebovať najviac – keď je zrážok nedostatok a potreba zavlažovať rastlinstvo v okolí je nevyhnutná.

Ak sa na to pozrieme optimisticky, dobrou správou je, že zrážky na Slovensku sú, vody z nich je pomerne dostatok a tá sa dá následne využiť v prospech mesta, obyvateľstva a rastlinstva.

Mestá ako Lisabon, Sydney, Kapské Mesto a Mexico City, ktoré trpia extrémnymi suchami, by si rady vymenili situáciu s našim problémom, týkajúcim sa prebytočných zrážok. Z tohto dôvodu by sme sa mali pozerať na náhle prívalové dažde ako na požehnanie v prestrojení. Hoci je naivné ignorovať problémy, ktoré so sebou prinášajú, kľúčové je uvedomiť si ich potenciál a efektívne túto vodu utilizovať.

Keďže čakanie na ustúpenie klimatických zmien je taktiež naivné, je potrebné si osvojiť prístup adaptovania sa týmto zmenám a vytvárať také podmienky, ktoré podnecujú prosperovanie mesta.

Riešenia a príklady:

Starostlivosť a údržba už existujúcej infraštruktúry s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu efektivitu v rozšírení kapacity by, očividne, mala byť prvým krokom. Avšak, treba mať na pamäti, že ani najmodernejšia kanalizácia nie je kapacitne schopná okamžite reagovať na extrémne zrážky.

Je preto potrebné obohatiť už existujúcu infraštruktúru doplnkovými riešeniami, ktoré sú funkčné a pozitívne ovplyvňujú schopnosť mesta zadržiavať a uskladňovať zrážky.

Budovanie vodných plôch, ako napríklad Remiseparken v Kodani s vyvýšenou lávkou a malými plošinami, je jedným z príkladov, ako manažovať lokálne dažde. Oblasť je navrhnutá so špeciálnym zameraním na klímu i biodiverzitu a je kľúčovým prvkom v manažmente miestnej dažďovej vody.

Lávky umožňujú prechádzku a preskúmanie lesíka aj v prípade, že je zaplavený po silnom daždi. Zdroj: Coast Studio

Časť parku je založená ako veľký dynamický dažďový záhon s okrasnými trávami a trvalkami, ktoré si poradia so suchou aj mokrou pôdou. Rastliny v parku prispievajú k vysokému stupňu biodiverzity a odolnosti krajiny tým, že pomáhajú regulovať mikroklímu. Zdroj: Coast Studio

Vodopriepustné chodníky Klimaristen, zhotovené pod taktovkou architektov z Cobe a firmy Oldebjerg, sú navrhnuté tak, aby čelili extrémnym poveternostným javom a využívali dažďovú vodu ako zdroj. Zdroj: Cobe

Jednoduchým otočením vrchnej dosky dokáže systém vyhovieť potrebám všetkých ročných období vrátane zalievania záhonov v lete či presmerovania vody v prípade prietrže mračien. Zdroj: Cobe

Zelené strechy a vertikálne zelené fasády sú ďalším príkladom, ako prvotne zadŕžať dažďovú vodu, kým sa ešte nachádza na strechách budov. Zdroj: Henning Larsen

S takýmto inovačným riešením nedávno prišli architekti z Henning Larsen. Spolu s BG Byggros a Kompromen navrhli modulárnu zelenú fasádu, ktorá si dokáže udržať zelené odtiene aj počas zimy, bez toho, aby vädnutie rastlín ohrozilo estetiku fasády. Architekti poctivo vybrali rastliny s dvoma veľmi odlišnými súbormi vlastností. Niektoré vyzerajú nádherne počas celého roku, no majú prirodzene nízku kapacitu na biodiverzitu, zatiaľ čo iné sú hostiteľmi až 130 rôznych pôvodných druhov hmyzu, ale počas chladnejších mesiacov nie sú na pohľad až také príťažlivé.

Dôležité je, že fasáda má integrovaný vodný zásobník, ktorý zbiera dažďovú vodu zo strechy. Ten zaisťuje, že voda je rastlinám dodávaná priebežne, podľa ich potreby a v takom množstve a frekvencii, aby prosperovali. Dažďovú vodu, ktorá presiahne kapacity agregátov a zásobníkov na streche, je možné zachytiť v zásobníkoch na úrovni chodníkov, kde existuje viacero riešení.

Zdroj: Archív Filipa Hucka

Najjednoduchším riešením je zachytiť časť dažďovej vody z odkvapového systému rovno v nádržiach na vodu. Táto voda sa dá následne lokálne použiť na závlahu rastlinstva a dolievanie vody do vodných vakov pre stromy. Voda, ktorá presiahne kapacity takéhoto zberného miesta, by mala byť stále vnímaná ako zdroj potenciálu. Šikovní krajinárski architekti tak dokážu vytvoriť pre ľudí funkčné miesta, ktoré dotvárajú prijemný efekt samotného mesta. Takýmto príkladom je udržateľný a prelomový, tzv. demonštračný projekt od BOGL architektov “The Courtyard of the Future”, iniciovaný magistrátom Kodane.

Autor: Mikkel Eye

Projekt skúma, ako môže ísť klimatická adaptácia kodanských dvorov ruka v ruke s rozvojom zelených a rekreačných riešení dažďovej vody.

Autor: Mikkel Eye

Vo dvore sa dažďová voda premieňa na cenný zdroj pre obyvateľov. Namiesto nasmerovania vody priamo do kanalizácie sa používa v efektívnych a viditeľných riešeniach, ktoré spolu tvoria krásne záhradné priestory pre komunitu, hry a zmyslové zážitky.

Autor: Mikkel Eye

Škálovanie komplexnejších prístupov k tejto tematike zaujalo proaktívnym postojom napríklad aj mesto Kolín, ktoré má tradične problémy s povodňami v dôsledku prítomnosti rieky Rýn. Mesto tak spolu s architektmi z Cobe vytvorilo mestskú zástavbu, ktorá je starostlivo prispôsobená miestnej klíme. Zapracovali tu systém na zastrešenie celej štvrte so zberom dažďovej vody vo veľkom verejnom bazéne, ktorý je vyhrievaný zostatkovým teplom z okolia. Projekt rieši vážny problém a zároveň vytvára jedinečné priestory pre občanov.

Zdroj: Cobe

Dažďová voda je tu zachytávaná a riešená v miestnom systéme pomocou viditeľných odtokov, retenčných nádrží a zeleno-modrých biotopov. Tieto verejné priestory absorbujú prebytočnú dažďovú vodu a poskytujú rozmanité a zelené plochy pre verejnosť.

Zdroj: Cobe

Dažďová voda sa zachytáva a, samozrejme, prirodzene filtruje v integrovanom systéme na úpravu vody. Takáto prefiltrovaná dažďova voda končí v novom prístavnom bazéne, z ktorého steká do prístavu, a tak vytvára vodopád.

Zdroj: Cobe

Mestská časť Kodane Vesterbro vníma dôležitosť adaptácie na intenzívne klimatické podmienky vážne – pretvorila miestny Enghave park na najväčší klimatický experiment v meste, ktorý sa hrdí schopnosťou zachytiť aj storočnú vodu.

Zdroj: TREDJE NATUR, COWI og Platant

Nové atmosférické zaobchádzanie s vodou otvára pragmatický, zmyselný a estetický príbeh, ktorý môže poskytnúť inšpiráciu pre nové úvahy o klíme. Keď ďalší prípad extrémneho dažďa zasiahne a zaplní park s rozlohou 35.000 m², v nepretržitom odraze vody je to vodárenský, technologický a architektonický úspech – návrat prírody v novom type mestského metabolizmu.

S optimistickým a hravým myslením tu architekti TREDJE NATUR predefinovali dôležité klimatické výzvy tak, aby ponúkli množstvo nových príležitostí na rekreáciu, cvičenie a senzuálne zážitky – tak ako pre každodenný život, tak aj v prípade extrémneho dažďa.

Zdroj: TREDJE NATUR, COWI og Platant

Taktiež vieme, že schopnosť mesta zvýšiť absorbované zrážky by podporila viac zelených plôch. Genotypom rastlín, ktoré sa mesto rozhodne vysádzať v zelených oblastiach, by malo byť natívne a polykultúrne rastlinstvo, keďže jeho genetika bude prispôsobená miestnemu podnebiu, teda je pravdepoodbnejšie, že rastlinám sa bude dariť. Takéto rastlinstvo nie je invazívne a ďalej so sebou prináša lokálnu biodiverzitu.

Zdroj: TREDJE NATUR, COWI og Platant

Mesto by malo prehodnotiť výsev stoviek narcisov a skôr sa zamerať na podobné výsledky, ako na obrázku vyššie, kde fauna skôr pripomína divoké lúky s rôznym rastlinstvom.

Vieme, že riešení a princípov existuje viacero. Predovšetkým je potrebné sústrediť sa na správne princípy, ktoré kontextovo zapadajú do daného územia a zároveň sa pozerajú aj do budúcnosti.

Je kľúčové pristúpiť k tejto zmene zodpovedne, pragmaticky a naučiť sa, ako sa novým klimatickým cyklom adaptovať. Je potrebné pochopiť, ako s touto vodou pracovať a vytvoriť systém, kde sa v rámci používania a dopĺňania dažďovej vody v meste na rôzne účely približujeme k equilibiru. Riešenia treba individuálne zvážiť v kontexte konkrétneho mesta, jeho potrieb a realistických možností, ktorými mesto disponuje. Samosprávy majú mnohokrát limitovaný rozpočet a riešia problémy prioritnejšieho charakteru.

Koniec koncov, boj o udržateľný rozvoj našej planéty sa skončí výhrou alebo prehrou podľa toho, ako sme schopní inovovať naše mestá tak, aby boli odolné a schopné sa týmto zmenám prispôsobiť.

Autor sa venuje mestským inováciám vo väzbe na klimatickú zmenu. Zameriava sa pritom najmä na vzory zo Škandinávie.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.