Adrian Gubčo 14.06.2023 10:30

Prívalové dažde ako príležitosť: Ako zvládať extrémne dažde v mestskom prostredí

Minulotýždňový náhly dážď, spojený s extrémnym prívalom vody, spôsobil na viacerých miestach okamžité „záplavy“. Po opadnutí vody sa vynorila otázka, kto za to môže a ako tomu do budúcna zabrániť. Riešenia skutočne existujú. Nie sú extrémne náročné a nevyžadujú si stámilióny eur. Navyše sa úspešné príklady nachádzajú aj v Bratislave.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Náhle prívalové dažde, počas ktorých sa v krátkom momente vyleje množstvo vody, sú spojené s klimatickými zmenami. Vyskytovali sa aj v minulosti, no s menšou frekvenciou. Vyvažované boli obdobiami so stálymi zrážkami, v dôsledku ktorých bola pôda schopná absorbovať aj väčšie množstvo vody. Dnes je to inak – náhle a silné lejaky sa striedajú so suchšími obdobiami, počas ktorých pôda stvrdne a je absorpčná schopnosť je nižšia.

Výsledkom je okamžitý odtok, ktorý sa vyvalí do ulíc a zaplaví nižšie položené miesta. Situácii nepomáha ani fakt, že úroveň údržby a starostlivosti o bratislavskú kanalizačnú sieť je nízka, čo je spojené aj s obrovským investičným a modernizačným dlhom. Pri tak obrovskom a náhlo zvýšení odtoku, ako sa to udialo počas minulého týždňa, tak voda vyrazí z kanálov a zaplavuje ulice a nezriedka aj miestnosti domov.

Keďže klimatické zmeny len tak neodídu, treba sa na podobné extrémy pripraviť. Otázna je forma zmien. Prirodzene, zlepšenie údržby kanalizácie je zásadným krokom – čo sa ukázalo aj počas posledného dažďa. Doteraz pravidelne zaplavovaný úsek cesty na Gagarinovej ulici neďaleko Cintorína Vrakuňa ostal priechodný. „Sú miesta v Bratislave, ktoré zaplavovalo pri každom daždi, ale včera to tak nebolo,“ povedal v rozhovore pre Denník N starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren. „Napríklad podjazd Gagarinova, kde sme urobili opatrenia – sú tam čerpadlá, odvodňovacie štóly –, a zdá sa, že to zafungovalo.“

To však nie je riešenie pre celú Bratislavu, aspoň v dohľadnej dobe. Ako sám Chren pripomína, ani najmodernejšia kanalizácia nie je schopná okamžite reagovať na také extrémy, ako nastali počas minulého týždňa. Navyše by jej úpravy stáli obrovské peniaze. „Investičný dlh sa odhaduje na 200 až 300 miliónov eur,“ naznačuje starosta. „Ale aj keby sme kanalizáciu opravili, nezvládla by takú 30-ročnú vodu, aká bola včera. To by sme museli investovať polmiliardu a každý obyvateľ by musel platiť 1000-eurovú daň z nehnuteľnosti, aby sa takáto investícia zaplatila.“

Potrebné sú tak iné riešenia – lacnejšie, rýchlejšie realizovateľné a v rámci možností efektívne. Ako by také riešenie mohlo vyzerať, naznačuje developer Corwin na základe skúseností z projektu Guthaus. Ten údajne dažde zvládol bez výraznejších problémov.

Dažďová záhrada v Guthause uprostred lejaku. Zdroj: Corwin

Úspech Guthausu spočíva v širokom uplatnení zelených striech a dažďových záhrad. Dnes často skloňované riešenie sa objavuje aj v marketingu developerov, v tomto prípade však investor pripravil skutočne prepracované riešenie. Jeho veľkorysosť sme si potvrdili aj počas našej prehliadky projektu. Ako dnes Corwin konštatuje, dažďové záhrady v Guthause prešli náročným testom.

Podľa developera dopadlo v priebehu 24 hodín na jeho strechy a pozemky v okolí viac ako 400-tisíc litrov vody. V kanalizácii však neskončilo nič, keďže predtým do veľkej miery spevnená plocha bola nahradená trávnikmi, doplnenými o veľkú retenčnú nádrž. Do nej sú vedené zvody, takže voda je privádzaná aj zo striech novostavby. Účel splnila. Corwin tvrdí, že jeho pozemok teraz funguje ako špongia.

Vegetačná strecha totiž dokáže absorbovať jednorazovo až 50 milimetrov zrážok pri 10-centimetrovom substráte. Na extenzívnej časti vegetačných striech Guthausu sa nachádza metrový substrát. Čo nezvládne zadržať, je s vodou z pozemku zvedené do zmieňovaných dažďových záhrad a retenčných priehlbní, kde vsiaknu do podložia. To sa stalo aj v priebehu minulého týždňa, kedy na pár hodín vzniklo nové jazierko.

Developer dodáva, že rovnako by mohol fungovať aj neďaleký areál Palmy v jeho vlastníctve. Ide o bývalú priemyselnú zónu (brownfield), ktorú Corwin odkúpil s úmyslom prebudovať ho na atraktívnu polyfunkčnú štvrť s kanceláriami, bytmi, občianskou vybavenosťou a verejnými priestormi. Podarilo sa mu odstrániť väčšinu pôvodnej zástavby, na pozemku však zostalo množstvo spevnených plôch. Pri veľkom daždi tak voda odteká do kanalizácie.

Pri šesťhektárovom pozemku to nie je malý objem. „Sú to tisíce a tisíce hektolitrov v kanalizácii. Svedkami jej preťaženia sme minulý týždeň boli aj na Račianskej ulici,“ upozorňuje Filip Gulan, development manager Corwin. Zmenu má priniesť development, no súčasné znenie Územného plánu tu predpisuje priemyselnú výrobu. Nezmysel to je podľa investora aj z pohľadu miestnych obyvateľov.

Corwin preto už dlhšie žiada o zmenu regulácie – podľa vlastných slov štyri roky. Podľa všetkého si musí ešte počkať, keďže Hlavné mesto, ktoré za zmeny plánu zodpovedá, pripravuje zmenu plánu ideálne do dvoch rokov. „Kým sa tak nestane, brownfield bude každé daždivé obdobie prispievať k napĺňaniu už aj tak preťaženej kanalizácie,“ uzatvára Filip Gulan.

Mestská časť Bratislava - Nové Mesto spustila realizáciu vodozádržných úprav v parku na Račianskom mýte. Zdroj: Marko&Placemakers

Ukazuje sa, že dobre pripravené dažďové záhrady dokážu byť veľmi schopným riešením pre Bratislavu, ktorá bude pravidelne zaťažovaná podobnými vrtochmi počasia. Ich realizácia je možná aj priamo v urbanizovanom mestskom prostredí v rámci parkov či vnútroblokov. Po developeroch, ktorým to nezriedka ukladá ako úlohu Ministerstvo životného prostredia v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), sa k iniciatíve postupne pridávajú aj samosprávy.

Vo viacerých bratislavských parkoch sa tak začínajú realizovať vodozádržné opatrenia. Dažďové záhrady sa majú zriadiť v parku na Račianskom mýte alebo v parčíku na Strelkovej v Rači, kde úpravy podporili eurofondy. Svoju dažďovú záhradu má aj Ružinov, ktorý ju vybudoval na Nevädzovej ulici. Svoju úlohu údajne zvládla, hoci len v rámci možností – vody bolo priveľa. Ďalší má byť v parku Ostredky. Vodu majú zachytávať aj viaceré parky v Novom Meste.

Ukazuje sa, že takýchto riešení bude potrebných viac. Inšpiráciou Bratislave môže byť Kodaň, ktorá po katastrofickom lejaku v roku 2011, ktorý priniesol miliardové škody, prijala sériu strategických opatrení, zameraných na lepšie zachytávanie vody. Kombinácia politického záujmu, dobrého finančného plánu a verejnej podpory, súvisiacej s revitalizáciou verejných priestranstiev, priniesla mestu úspech – v Kodani vzniklo obrovské množstvo atraktívnych priestranstiev, ktoré zachytávajú vodu a navyše okrášľujú ulice.

Zachytená voda sa dá navyše čerpať v prípade suchšieho obdobia. Dlhé časové úseky bez dažďa zažíva aj Bratislava, čoho výsledkom sú zožltnuté trávniky, predčasné opadanie listov na stromoch alebo varovania, aby sa v Mestských lesoch nezakladali ohne. Pri realizácii vhodných úprav by sa mohla využívať na zalievanie, takže zeleň bude mať dostatok vlahy a lepšie plniť svoje ekologické aj estetické funkcie.

Prívalové dažde sú dnes vnímané ako problém, môžu však byť aj príležitosťou. Hoci na krátku dobu spôsobujú nepríjemnosti, pri správnom manažmente môžu byť zdrojom vody pre zalievanie zelene a skvalitňovanie verejného priestoru. Na to je potrebné realizovať viaceré opatrenia. Vegetačné strechy, steny, dažďové záhrady a retenčné nádrže – to nie sú len módne súčasti nových projektov a nemalo by ísť ani len o akúsi formálnu „povinnú jazdu“. Ide o dôležité kroky k tomu, aby bola Bratislava udržateľným, zelenším a vo všeobecnosti lepším miestom pre život.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.