Adrian Gubčo 11.08.2022 12:57

Jedna z najkrajších záhrad Bratislavy je po rokoch otvorená

V centre Bratislavy pribudla pozoruhodná atrakcia. Po dlhých rokoch, počas ktorých bola uzatvorená a chátrala, bola pre verejnosť sprístupnená Kochova záhrada. Vzácna a pamiatkovo chránená zelená plocha prešla základnou úpravou a do budúcna by mala byť ešte príťažlivejšia. Obnova záhrady je už v príprave.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Kochova záhrada vznikla ako súčasť známeho Kochovho sanatória, jedinečného zdravotníckeho zariadenia, známeho pozoruhodnou funkcionalistickou architektúrou. Otvorené bolo v roku 1930 v kopcovitom teréne západne od centra mesta. Tak ako dnes, aj vtedy išlo o veľmi zelenú štvrť s príjemným charakterom, čo profesor Karol Koch považoval za dôležité – okrem samotných lekárskych postupov chcel zužitkovať aj pozitívny vplyv svetla, čistého vzduchu a zelene na ľudské zdravie.

Toto pôvodne ženské sanatórium a dnes pôrodnicu stvárnili významní architekti svojej doby: legendárny Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otmar Klimeš. Komornému objektu so štyrmi podlažiami dali kultivovaný funkcionalistický ráz, harmonicky nadväzujúci na okolitú vilovú zástavbu. Známy je najmä fasádou s veľkými oknami a keramickými obkladačkami s horizontálnou špárou, čo historikom architektúry pripomína dobovú holandskú architektúru. Ďalším unikátom bola záhrada, ktorú pri budove založil záhradník Jozef Mišík, podieľajúci sa na budovaní arboréta v Mlyňanoch.

Kým schátrané sanatórium prešlo v nedávnej dobe obnovou a dnes je tu opäť špičkové súkromné zdravotnícke zariadenie, záhrada také šťastie nemala. Roky slabej údržby sa na nej bolestne podpísali – priestor spustol, hoci je tak ako sanatórium pamiatkovo chránené, okrem toho bol aj dlhodobo neprístupný. Už v dohľadnej dobe by sa to však malo zmeniť. Hlavné mesto totiž avizuje veľké plány so vzácnou zelenou plochou a otvára ju pre verejnosť.

Zvýšenému záujmu Magistrátu o záhradu predchádzala iniciatíva neziskovej organizácie Národný Trust, n.o., ktorá sa dlhodobo venuje ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku. V posledných rokoch tu zrealizovala udržiavacie práce a rôzne aktivity smerujúce k ochrane areálu. „O Kochovu záhradu sa zaujímame dlhodobo, pôsobíme v nej už viac ako desať rokov,“ hovorí Katarína Víteková z organizácie Národný Trust, n.o. „Snažili sme sa ju oživiť a jej históriu a potenciál priblížiť aj verejnosti v rámci pravidelných podujatí Víkend otvorených parkov a záhrad. Práve o návštevu Kochovej záhrady bol vždy mimoriadny záujem.“

Napriek tomu boli komplikáciou vlastnícke pomery - donedávna bola záhrada v majetku Ministerstva vnútra SR.  Hlavné mesto preto muselo záhradu v rámci majetkovo-právneho vysporiadania získať do svojho vlastníctva. Zámenu v decembri minulého roka odsúhlasili mestské poslankyne a poslanci, formálne sa mesto stalo vlastníkom iba v júni tohto roka. To otvorilo dvere pre ďalšie aktivity v areáli.

Magistrát uvádza, že ihneď po nadobudnutí Kochovej záhrady mesto pristúpilo k potrebnému odbornému ošetreniu drevín a k vyčisteniu priestoru, aby bol priechodný a bezpečný pre všetkých záujemcov, ktorí si budú chcieť záhradu prísť pozrieť. „Kochova záhrada je unikát, skrytý ostrov zelene v centre mesta s obrovskou historickou hodnotou,“ tvrdí Matúš Vallo, primátor Bratislavy. „Záhradu sme získali do vlastníctva a chceme ju ukázať a sprístupniť pre všetkých, hoci pôvodne slúžila predovšetkým ako miesto na rekreáciu pacientov a pacientiek Kochovho sanatória. V prvom kroku sme záhradu vyčistili a otvárame ju, súčasne pripravujeme projekt jej komplexnej obnovy, ktorý si tento areál po dlhých rokoch nepochopiteľného chátrania zaslúži.“

Nateraz je tak priestor vyčistený a doplnený o prenosné stoličky a stoly, ako aj o Pražské lavičky. Prístupná je z Bartoňovej ulice každý deň, vrátane víkendov. Na bezpečnosť dohliada kamera Mestskej polície.

Mesto plánuje záhradu ďalej zveľaďovať. V najbližšej dobe by sa mala pripraviť projektová dokumentácia pre komplexnú revitalizáciu Kochovej záhrady, na ktorej bude mesto spolupracovať s Fakultou architektúry a dizajnu STU a Krajským pamiatkovým úradom. V budúcnosti by sa mal obnoviť jej charakter výsadieb cudzokrajných drevín (viaceré sa pritom zachovali aj z čias založenia záhrady), pôjde však o oddychové miesto, reflektujúce aj architektúru budovy sanatória. Mesto plánuje priestor kompletne zrevitalizovať do jesene 2024.

Otvorenie a najmä plánovaná obnova Kochovej záhrady je vynikajúcou správou pre milovníkov zelene aj histórie Bratislavy. Ide o unikátny priestor v rámci Slovenska a jeho doterajší stav bol hanbou – pritom mal všetky predpoklady, aby išlo o pýchu mesta. V čase založenia disponoval exotickými drevinami, bazénom, drobnou architektúrou, sochárskou výzdobou či rozličnými atraktívnymi zákutiami. Časť z toho sa zachovala, no v značne zúboženom stave.

Záhrada preto stále nevyzerá najlepšie a pripomína iné zelené plochy, ktoré sú obnovované „dobrovoľníckym“ spôsobom (napríklad donedávna Prüger-Wallnerova záhrada). Jej sprístupnenie je tak do istej miery aj gesto, keďže návštevníci budú konfrontovaní s len veľmi jemne upraveným priestorom. Po komplexnej obnove sa však môže obnoviť jej sláva a z Kochovej záhrady sa stane vyhľadávané miesto pre obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy.

Podobnú aktivitu by si zaslúžilo viacero zelených plôch v tejto časti mesta. V zlom stave je aj okolia pamätníka obetí Prvej svetovej vojny na Murmanovej výšine. Tradične išlo o jedno z miest s najlepším výhľadom na Bratislavu. To už dnes nie je reálne, keďže lepším pohľadom bráni hustá zeleň aj nová zástavba súčasných víl. Zároveň ale ide o zanedbaný kút, ktorý by si zaslúžil úpravu a možno obnovu rozhľadne – tá sa tu totiž kedysi nachádzala, aby boli pohľady odtiaľto ešte lepšie.

Iným zanedbaným, hoci postupne sa zlepšujúcim priestorom, je Kalvária. Pomaly a postupne sa tu obnovujú jednotlivé zastavenia a cestičky, ktoré ich spájajú. Na stvárnení zrevitalizovaných zastavení a verejného priestoru sa podieľajú známi a oceňovaní architekti Hantabalovci. Napriek tomu je toto zelené miesto ešte stále značne narušené, keďže obnove chýba stála podpora a závislá je na rozličných grantoch a daroch.

Napokon, veľmi zanedbaným priestorom sú štandardne cintoríny, v tomto prípade napríklad Cintorín pri Kozej bráne. Historický evanjelický cintorín, kde sú pochované aj viaceré významné osobnosti slovenských dejín, je úplne schátraný. Týka sa to verejného priestoru aj mnohých náhrobných kameňov. Ako taký si zasluhuje komplexnú starostlivosť, čo je zodpovednosťou mestskej organizácie Marianum.

Vŕšky severozápadne od historického jadra Bratislavy sú jednou z najkrajších častí mesta. Kombinácia terénu, výhľadov, zelene a množstva víl s historickou, modernou i súčasnou architektúrou z nej robí lákavý cieľ prechádzok. Tieto by však mohli byť omnoho lepšie, keby kráse prostredia sekundoval aj stav verejného priestoru. V tomto smere má metropola rezervy prakticky vo všetkých štvrtiach, len v málo prípadoch to však kričí viac ako tu. Prestížna vilová štvrť s priestranstvami na úrovni favely alebo so zabudnutými pamiatkami vypovedá o meste (aj štáte) veľmi nelichotivým spôsobom.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.