Napriek pandémii koronavírusu COVID-19 boli tohtoročná jar a leto bohaté na rekonštrukcie a revitalizácie viacerých historických objektov v centrálnej časti Bratislavy. Novej podoby sa dočkali aj mnohé, dlhodobo zanedbané objekty. Vo veľkom prehľade prinášam výpis viacerých rekonštrukcií, ktoré prinášajú oživenie ulíc a celkové okrášlenie mesta.
Asi najvýraznejším objektom, ktorého rekonštrukcia sa v priebehu tohto leta ukončila, je Palác Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí, veľkolepá secesná budova z roku 1911. Ide o veľkorysú budovu, ktorá spoločne s Maximiliánovou fontánou zo 16. storočia dnes tvorí už typickú bratislavskú kompozíciu. Do roku 2018 tu sídlila poisťovňa Kooperativa a na prízemí, v bývalej bankovej hale, sa nachádzala známa kaviareň. Na konci roka 2018 však boli nižšie podlažia objektu zasiahnuté požiarom, ktorý vypukol počas Vianočných trhov.
Kooperativa zrealizovala komplexnú rekonštrukciu budovy, spojenú so vznikom moderných kancelárií a odstránením rozličných historizujúcich, no nepôvodných nánosov z rekonštrukcií domu v rokoch 1986 alebo 1999. Priestor na prízemí sa opäť pretvoril na kaviareň, parter sa otvoril do námestia a sprístupnené bude aj opravené nádvorie, čo v minulosti nebolo možné. Architekti z kancelárií Morocz_Tacovsky a Čechvala Architects budove opäť dodali pôvodný lesk. Najviac je však viditeľný v interiéroch, k čomu dopomohlo zachovanie a zreštaurovanie množstva pôvodných prvkov.
Obnova Eskontnej banky nie je jedinou ukončenou rekonštrukciou v pôvodnom stredovekom jadre mesta. Novú strechu napríklad dostala budova kláštora františkánov na Františkánskom námestí 2. Hoci nejde o výrazne vyzdobenú stavbu (prevládajúci sloh je podľa Pamiatkového úradu SR gotický), z historického hľadiska je vzácna – vznikať začala už v 14. storočí, výraznejšími úpravami prešla s výnimkou 15. vo všetkých nasledujúcich storočiach. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1963.
Dokončená, resp. pred dokončením je aj obnova dvojice domov, jednak objektu Prvej bratislavskej sporiteľne, mohutného klasicistického domu na nároží Laurinskej ulice a Rybnej brány. Pôvodne nájomný bytový dom z roku 1846, je dnes pretvorený na mix kancelárskeho objektu s prevádzkami na prízemí. Aj táto budova je od roku 1963 NKP. Druhým domom s takmer ukončenou rekonštrukciou je Jeszenákov palác na Michalskej 3. Uličná fasáda barokovej budovy z roku 1730 bola síce už pred časom dokončená, predmetom obnovy však bola aj dvorová časť. NKP je od roku 1963.
Menšej úpravy v podobe novej strechy sa dočkal dom na nároží Panskej a Rybnej brány (Panská 1 – nad Čumilom). Tento dom nie je registrovaný medzi národnými kultúrnymi pamiatkami. Najviac by mu prospela citlivá obnova fasády a skvalitnenie zloženia nájomníkov v parteri.
V rámci stredovekého jadra možno ešte spomenúť ukončenú opravu objektu tzv. Waydanovského domu, resp. domu na Rudnayovom námestí 3. Investorom bola Bratislavská arcidiecéza a Farnosť sv. Martina, ktorá objekt využije ako zázemie pre Katedrálu sv. Martina. Vďaka rekonštrukcii budovy bude organizácia kultúrnych alebo náboženských podujatí v katedrále omnoho jednoduchšia. Samotná katedrála prechádza dlhoročnou obnovou, v súčasnosti sa zvonka reštauruje presbytérium z rokov 1476 – 1497. Vyznačuje sa typickým gotickým štýlom a je považované za nezvyčajne dlhé a úzke.
Spolu s obnovou Waydanovského domu došlo aj k novej prezentácii bratislavského mestského opevnenia. Odhalený je tak prakticky celý západný úsek mestských hradieb od bývalej Vydrickej brány až po tzv. Baxovu vežu. V rámci opráv jednotlivých súčastí opevnenia aktuálne prebieha aj rekonštrukcia Michalskej veže, o tomto projekte však bližšie píšem na tomto mieste.
Niekoľko rekonštrukcií sa aktuálne realizuje alebo sa dokončilo v niekdajšom druhom bratislavskom obvode – Ferdinandovom meste. Sem spadá napríklad Obchodná ulica, na ktorej sa finišujú práce na prestavbe a obnove bývalého Obytného a obchodného domu Schön z roku 1934. Architektmi tejto elegantnej veľkomestskej stavby boli legendárni autori Fridrich Weinwurm a Ignác Vécsei. V súčanosti tu vzniká Rezidencia Schön, tvorená z väčšej časti nadštandardnými bytmi, na prvých dvoch podlažiach by sa však mali nachádzať obchody a kancelárie. Developerom je spoločnosť Murman.
Druhou rekonštrukciou, ak to tak možno nazvať, je menšia obnova fasády domu na nároží Obchodnej ulice a Hurbanovho námestia (Hurbanovo námestie 3). Objekt nie je pamiatkou, ide o radikálne prestavaný starší dom, ktorý pôvodnú architektúru nijako nepripomína. Budova by si zaslúžila výraznú úpravu, spojenú s obnovou pôvodnej fasády, prípadne vznikom novej, ktorá by nepripomínala priemernú novostavbu zo začiatku tohto storočia.
Viac rekonštrukcií pribudlo alebo pribudne v bývalom piatom obvode, teda v pôvodnom Novom Meste. Sem patrí napríklad štvrť Blumentál, alebo časť mesta v okolí budovy Slovenského rozhlasu (RTVS), dnes prezývaná „Radiohood“. Do tohto obvodu však patrí aj Štefánikova ulica, kde sa opravila fasáda Centra voľného času, menšieho novorenesančného domu spred roku 1894. Po predošlom zúboženom stave dnes budova pôsobí veľmi príťažlivo, k čomu dopomohlo odhalené jemné sgrafito (sgrafitová bosáž) na fasáde. NKP je od roku 1980.
Nad Štefánikovou zas prebieha rekonštrukcia menšieho domu, resp. mestskej vily na ulici Fraňa Kráľa 6. Od ulice je budova málo viditeľná, jej obnova ale každopádne prichádza v čase, kedy sa niekoľko blízkych domov mení na luxusný rezidenčný projekt Residence FK. Celá lokalita sa tak v jednom momente upraví. Všetko nasvedčuje tomu, že mestská vila bude užívaná pre kombináciu osobných a firemných účelov investora.
Niekoľko úprav sa realizuje v okolí Palisád. Nová fasáda sa postupne realizuje na eklektickom objekte bývalého Evanjelického lýcea na nároží Palisád a Kuzmányho ulice. Dnes tu je v prenájme Nemecká škola – Deutsche Schule Bratislava. Pamiatka z roku 1896 však ako celok nie je v celkom ideálnom stave, jej strecha bola dokonca na začiatku tohto roka poškodená požiarom.
Komplexnou rekonštrukciou je očividne obnova domu na Palisádach 39, nájomnom bytovom dome zo začiatku 20. storočia. Eklektický dom je od ulice pomerne zle viditeľný v dôsledku prebujnenej vegetácie, napriek tomu postupne získava novú tvár. NKP je od roku 1980. K domu patrí aj pomerne rozľahlá záhrada, táto je chránená taktiež. V rekonštrukcii je v súčasnosti aj dom na ďalšom popisnom čísle, hoci umiestnený o čosi ďalej, na Palisádach 40.
Napokon, pravdepodobne už onedlho sa naplno spustí rekonštrukcia "strašidelného" domu na Šulekovej 3 - zámer získal stavebné povolenie. O spustení prác sa hovorilo už aj predtým.
K budovám s novou podobou možno pripočítať trojicu opravených domov na južnej strane Šancovej ulice. Dvojica domov na Šancovej 18 a Šancovej 20 bola opravená v súvislosti s prevádzkou lokálneho hostela a pravdepodobne aj známej palacinkárne. Farebné prevedenie domov po obnove je každopádne zjednotené. Oba pochádzajú približne z prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa začala výraznejšie rozvíjať aj táto časť mesta. Medzivojnová aj povojnová regulácia, ktorá stanovila jednotnú výšku zástavby novostavieb pozdĺž južnej strany Šancovej, tieto budovy neovplyvnila, keďže neboli nikdy zbúrané a nahrádzané.
Podobne „obišla“ aj trojica domov na Šancovej 74-78. Menšie historizujúce objekty s bytmi prístupnými z dvorovej pavlače boli donedávna v mimoriadne zlom stave, prvý z nich (Šancová 74) bol však už pred časom kompletne zrekonštruovaný. Teraz sa pridala aj Šancová 78. V zlom stave ostáva posledný stredový objekt. Hoci je rekonštrukcia objektov samozrejme vítaná, išlo o ideálny príklad domov, ktoré mali byť nadstavané – prirodzene, s architektonicky citlivými nadstavbami.
Keď je reč o pamiatkach, úpravou fasády prešla aj budova Krajského pamiatkového úradu na Leškovej 17. Pôvodná škaredá ružová fasáda bola nahradená decentnou šedou, obnovené boli aj výzdobné prvky. Bytový dom z prelomu 19. a 20. storočia v eklektickom štýle síce nepatrí k výrazným, napriek tomu je od roku 1985 chránený. Podobne je na tom aj dom na Leškovej 15 (vznik medzi rokmi 1899-1908), ktorý je síce stále v zlom stave, v interiéri však už určité práce prebiehali.
Z pôvodného Nového Mesta možno ešte spomenúť obnovu fasád mohutného bytového domu na Anenskej 1, teda súčasti komplexu Dôstojníckych a rotmajstrovských domov z rokov 1925-1927. Autormi projektu boli známi medzivojnoví architekti Alois Balán a Jiří Grossmann, pre ktorých ide o dôležité dielo – kým dovtedy sa prezentovali rondokubistickými dielami, tieto domy už takými nie sú. Pôvodné vyznenie budov, založené na kombinácii omietok a tehlového obkladu, ostáva zachované. Aktuálne práce prebiehajú už pomerne dlho.
Novú fasádu dostáva aj dom na Blumentálskej 14, súčasť rozsiahlejšieho povojnového sídliska, nesúceho ešte znaky socialistického realizmu. Aktuálna rekonštrukcia by ich mohla vhodne zvýrazniť. O čosi čerstvejší nádych postupne dostávajú jednotlivé vchody v rámci mohutného bloku domov medzi Záhradníckou, Karadžičovou a Krížnou (kedysi Steinerovou – podľa toho aj blok „Steinerka“). Nový náter získava uličná aj dvorová fasáda.
Napokon, z Blumentálu a priamo z Blumentálskej ulice pochádza aj projekt, ktorý nie je, prísne vzaté, rekonštrukciou – na Blumentálskej 1 bol totiž odstránený pôvodný jednopodlažný domček, nahradený však bol novostavbou v rovnakej hmote. Na čoraz atraktívnejšej ulici si architekt Peter Jurkovič zriadil bývanie aj ateliér (JRKVC), ktorý teraz vynikajúco dotvára lokálne prostredie. S ohľadom na existenciu populárnych gastronomických zariadení alebo ostrovu mestskosti v podobe bloku Avion tak dostáva územie kreatívnejší charakter.
Napokon, časťou Starého Mesta, kde sa aktuálne realizuje azda najviac rekonštrukcií, je bývalé Mesto Františka Jozefa alebo Dunajská štvrť – teda lokalita medzi historickým jadrom a nábrežím rieky. Pochádza odtiaľto hneď niekoľko potešiteľných projektov.
Azda najviac by mohla po dokončení vyniknúť obnova fasád Jurenákovho paláca (alebo domu) na Vajanského nábreží 3, teda sídla miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Klasicistický objekt vznikol po roku 1860 a vypĺňa priestor medzi nábrežím a Medenou ulicou. Dokončená už bola obnova fasád od Medenej, pričom budova pôsobí vynikajúco. Teraz sa práce presúvajú priamo na Vajanského nábrežie. Komplexu by síce prospela totálna rekonštrukcia, keďže dvor aj interiér objektu je v nedôstojnom stave, nateraz je ale potešiteľný aj tento prvý krok. Budova je NKP od roku 1980.
Hneď v susedstve, na Medenej 5, dostal novú fasádu aj pomerne zájdený mohutný historizujúci dom, pôvodne nájomná bytovka, ktorá vznikla po roku 1920. Vybudovaná je v novoklasicistickom štýle, architekt známy nie je. V dotyku s nádherne vyzdobenou a zrekonštruovanou budovou Reduty však doterajší stav a výzor budovy nebol vôbec žiadúci. Od roku 1980 je zaradený medzi NKP.
O čosi ďalej sa k záveru chýlia práce na obnove exteriéru známeho domu Kotva na Vajanského nábreží 9. Pôvodne išlo o filiálne riaditeľstvo Poisťovne Kotva, ktorá si dala na exponovanom mestskom pozemku v roku 1930 vybudovať okrem kancelárií aj byty. Objekt dozdobila svojim logom, ktoré je tu prítomné dodnes. Fasáda bude po novom ladená do žlta, čo je mierne prekvapenie, nadviaže však na okolité budovy, vrátane kúpeľov Grössling, ktoré čaká rekonštrukcia.
Ďalej popri Dostojevského rade sa k záveru chýli aj obnova neskorofunkcionalistického objektu niekdajšej administratívnej budovy, dnes internátu STU, kde sa nachádza aj divadlo Malá scéna. Mohutná budova disponovala obložením z travertínu, ktoré bolo počas rekonštrukcie z objektu sňaté. Teraz sa však ukazuje, že sa travertínový obklad vrátil na svoje miesto. Budova tak dobre dotvára okolitú zástavbu aj potenciálny bratislavský bulvár, prepájajúci historické centrum mesta s novým.
Napokon, z Dostojevského radu pochádza aj posledná z aktuálnych rekonštrukcií v tomto výpise, týkajúca sa menšieho bytového domu na nároží s Továrenskou. Nejde o nijako výrazný objekt, pomohol by mu aktívny parter alebo lepšie riešenie verejného priestoru pred nárožím. Predovšetkým však získal nový náter, na ktorom zatiaľ nie sú viditeľné nánosy rušnej dopravy, prechádzajúcej v susedstve domu.
Tohtoročná jar a leto boli, čo do počtu rekonštrukcií, pomerne úspešné. Viaceré dlhodobo zanedbané objekty sa dočkali novej podoby, čo zvýši príťažlivosť budov, ulíc aj mesta. Potešiteľné sú aj správy, týkajúce sa nových a plánovaných zámerov, ktoré by mali priniesť revitalizáciu ďalších, už chronicky zanedbaných pamiatok – Salvátora, Esterházyho paláca na Kapitulskej ulici, komplexu domov na Františkánskom námestí alebo Habermayerovho paláca na Panenskej. Veľké očakávania sú kladené aj na vyššie zmieňované rekonštrukcie Michalskej veže alebo kúpeľov Grössling.
Všetky tieto projekty pomáhajú prekonať predsudok, že Bratislava a jej historické centrum toho nemajú čo ukázať. V skutočnosti to tak ale nie je. Aj napriek katastrofálnej deštrukcii výraznej časti historického jadra v povojnovom období, doteraz sa zachovalo v meste množstvo hodnotnej historickej architektúry, ktorej stav sa postupne zlepšuje. Z hľadiska stavu pamiatok už čoskoro nebude spravodlivé o Bratislave povedať, že je zanedbaná.
Mesto bude pôsobiť o čosi lepšie, čo je dané nielen vyriešením dlhoročných majetkových sporov, rastúcou ekonomickou silou investorov a majiteľov, podpornými schémami a niekedy aj nutnosťou investovať do stavebného fondu, ale aj tlakom na vznik nových priestorov v lukratívnych polohách. Výzvou tak čoskoro nebudú len rekonštrukcie, ale vo zvýšenej miere aj výstavba v zostávajúcich prielukách alebo nadstavby. Dôležité je, aby tieto svojou úrovňou a kvalitou architektúry rešpektovali miestne prostredie. Aj v Bratislave už existujú veľmi úspešné príklady, že sa to dá.
Nad rámec toho ostáva zásadnou úlohou výrazné zlepšenie stavu verejného priestoru. Veľmi dobrou správou je, že mesto chce do systému úprav konečne vniesť poriadok a pri obnovách ulíc či chodníkov postupovať podľa jednotného manuálu. Popritom treba zdôrazniť, že v centre sa má na chodníkoch používať kameň – hoci na presnú definíciu ulíc, kde budú kamenné dlažby, sa ešte čaká. Na tomto mieste mi ostáva vyjadriť nádej, že to bude na veľkej väčšine územia mestskej časti Staré Mesto, vrátane priľahlých vilových štvrtí s historickými rezidenciami. Takisto sa k tejto iniciatíve snáď pridá aj mestská časť.
Ak by sa napríklad v priebehu desaťročia podarilo skutočne obnoviť všetky kľúčové pamiatky a aj väčšinu ulíc, Bratislava bude iné mesto – a omnoho krajšie mesto. Vznik unikátnej metropoly, ktorá bude spájať mimoriadne atraktívnu a udržiavanú historickú časť a novou a súčasnou, je reálny. V prípade vysokého nasadenia príslušných autorít by to mohla byť otázka zopár rokov.
Pozrite si všetky rekonštrukcie pamiatok vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre