Adrian Gubčo 04.10.2021 13:10

Lekáreň Salvátor sa obnoví s pôvodným interiérom

Na jar minulého roka poslanci Mestského zastupiteľstva rozhodli o tom, že Bratislava dokúpi podiel v budove na Panskej ulici 35 – v dome, známom ako Salvátor. V minulosti tu sídlila slávna historická lekáreň. Bratislave sa takto otvorila možnosť rekonštrukcie objektu, vzácny interiér však chýbal. To sa má teraz zmeniť, jeho majiteľ potvrdil ochotu ho odpredať.

Barokový interiér jezuitskej lekárne začal vznikať už v roku 1658, pričom sa predpokladá, že ide o súčasť lekárne, ktorú dal zriadiť a jezuitom daroval arcibiskup Juraj Lippay. Do finálnej podoby sa dostal okolo roku 1727, kedy bola zhotovená podstatná časť nábytku. Jezuiti prestali lekáreň prevádzkovať počas jozefínskych reforiem na konci 18. storočia (rád bol zrušený), Salvátor tak mal viacerých majiteľov a bol aj presunutý. Konečne v roku 1884 sa majiteľom stal patrón umenia, Dr. Rudolf Adler, ktorý dal v roku 1904 na úzkej parcele naproti Katedrále sv. Martina postaviť vysoký dom s lekárňou na prízemí.

Novorenesančný dom bol postavený tak, aby mu bola lekáreň na mieru prispôsobená. Vykonali sa síce určité úpravy priestorov, tieto však Salvátora skôr dotvorili. Ako lekáreň potom slúžila až do roku 1995, prežila tak aj socialistický režim. V postsocialistickom období prešiel mobiliár do privátnych rúk a z Bratislavy bol po zlyhaní rokovaní o odkúpení prenesený inde. Až v roku 2010 ho získal súkromný zberateľ a lekárnik PharmDr. Erik Kovács. Nábytok dal zreštaurovať a napokon ho vystavil v novej expozičnej budove v Novom Meste nad Váhom – opäť ide o špecializovaný priestor, presne prispôsobený situácii lekárne.

Po prevzatí celého Domu u Salvátora v roku 2020 mesto potvrdilo, že hľadá spôsob, ako ho obnoviť aj s lekárňou. S majiteľom viedlo rokovania, pričom hľadalo ideálny spôsob prinavrátenia lekárne do Bratislavy. S ohľadom na jeho vysokú cenu sa okrem odkúpenia a prenesenia hovorilo aj o realizácii presnej repliky. Dnes sa však zdá, že lekáreň Salvátor by sa nakoniec mohla do Hlavného mesta vrátiť v originálnej podobe.

„Poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave na zasadnutí podporili primátora v ďalšom rokovaní so súčasným majiteľom mobiliáru a vyčlenili v mestskom rozpočte sumu potrebnú na jeho kúpu,“ povedala hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová pre Denník SME. Na tento účel vyčlenili takmer milión eur (990-tisíc eur). Ďalšie podrobnosti bude mesto údajne schopné poskytnúť až po dohode s majiteľom. Ten je ale zhovorčivejší. „Musím prezradiť, že sme podľahli spoločenskému tlaku a jednoducho som cúvol a lekáreň sa vráti do Bratislavy,“ hovorí E. Kovács pre televíziu Markíza.

Podľa Markízy, v priebehu tohto týždňa by sa mala podpísať zmluva o kúpe a na budúci rok sa mobiliár presťahuje do Bratislavy. „Premiestnením mobiliára do priestorov na Panskej ulici v Bratislave sa črtá jedinečná možnosť zvýšiť dostupnosť a atraktivitu muzeálnej zbierky a súčasne tak sprostredkovať ucelený zážitok pre širší okruh návštevníkov vrátane zahraničných turistov,“ skonštatoval Kovács pre SME ešte minulý rok. Nadšený zberateľ, ktorý v Novom Meste nad Váhom zhromaždil bohatú zbierku artefaktov, dodáva, že takto kompletne zachovaná a prepracovaná lekáreň je v strednej Európe unikátom.

Proces sťahovania interiéru lekárne bude trvať asi pol roka. Jeho súčasťou je okrem skriniek aj farmaceutická keramika, pokladňa, lavabo, luster, váhy či šesť sôch levov, na ktorých stojí pult. Interiér je národnou kultúrnou pamiatkou, tak ako celý dom. Či sa s lekárňou obnoví aj ten, mesto zatiaľ nepotvrdilo.

Obnova historickej lekárne je vynikajúcou správou pre milovníkov dejín mesta a pamiatok, ale aj Múzeum mesta Bratislavy či cestovný ruch. Jedinečný a nádherný interiér je úzko spätý s historickou identitou metropoly a bude ďalšou atrakciou jej stredovekého jadra. Dom u Salvátora je už dnes považovaný za jeden z najpôvabnejších, s obnovenou lekárňou sa však stane skutočným klenotom – až ikonou Bratislavy. Návratom interiéru do mesta sa zároveň napraví veľká chyba z minulosti.

Nepochybne sa objavia hlasy, ktoré budú spochybňovať výšku investície. Milión eur nie je málo, zvlášť v meste, ktoré zápasí s mnohými problémami a takýto veľký balík peňazí by si nepochybne našiel aj iný, zmysluplný účel. V tomto prípade však oceňujem krok Magistrátu a mestského zastupiteľstva. Okrem čisto racionálnych, ekonomicky zdôvodnených a z hľadiska hodnoty za peniaze možno aj užitočnejších projektov treba niekedy financovať aj takéto investície – teda veci, ktoré mesto „povznášajú“ a vracajú mu trochu zájdeného lesku. Mesto by nemalo byť len strojom na bývanie či prácu, ale byť aj krásne.

Azda preto má zmysel rozvíjať projekt typu obnova kúpeľov Grössling. Ide o enormne komplikovaný zámer a veľkú víziu, ktorá bude stáť mnoho peňazí. Ak je však pravda, že vie Magistrát nájsť udržateľný ekonomický model a zdroje financovania, ktoré mestský rozpočet až tak nezaťažia, nie je dôvod, prečo by mesto nemalo pracovať aj takýchto plánoch. Ak sa skutočne podarí v dohľadnej dobe tieto kúpele zrekonštruovať v zmysle podoby z architektonickej súťaže, Bratislava obnoví ďalšiu ikonu z minulosti a pozoruhodnú pamiatku na „belle epoque“. Do istej miery to možno brať aj ako dlhodobú investíciu.

Krok po kroku sa takto historické jadro metropoly stáva príťažlivejším. Veľká časť budov je minimálne navonok zrekonštruovaná. V okolí Salvátoru sa napríklad obnovil dlhodobo zanedbaný dom pod Katedrálou sv. Martina, kde vznikne zázemie pre organizovanie podujatí v chráme, prípadne menšie expozície. Rekonštrukciou prešla aj požiarom poškodená budova Eskomptnej banky na Hlavnom námestí, pričom sa verejnosti otvorí pravdepodobne aj predtým skryté nádvorie. Práce prebiehajú na dlho odkladanej rekonštrukcii Michalskej brány.

Z nových zámerov je na dobrej ceste príprava rekonštrukcie Esterházyho paláca na Kapitulskej, najznámejšia ruina starej Bratislavy, a aktivity sa rozvíjajú v súvislosti s vežovým domom na Františkánskom námestí alebo Habermayerovým palácom na Panenskej. Hlavné mesto plánuje v dohľadnej dobe rozbehnúť obnovu Základnej umeleckej školy na tej istej ulici, na Židovskej sa má zas opraviť Dom u dobrého pastiera. V súvislosti s rozvojom nájomného bývania sa hovorí o rekonštrukcii starších budov na Zámockých schodoch alebo Kozej ulici.

Bratislava tak po troškách obnovuje svoju pôvodnú krásu, narušenú barbarským povojnovým búraním, katastrofálnou absenciou údržby a desaťročiami majetkových sporov v postsocialistickom období. Bohužiaľ, mnoho z jej príťažlivosti je už (pravdepodobne) navždy stratenej. To, čo ostáva, však získava nový život, pričom Salvátor s obnovenou lekárňou bude akousi čerešničkou na torte.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.