Martina Gregová 16.12.2024 17:55

Neistý osud takmer zabudnutého dedičstva. Židovské synagógy na Slovensku bojujú o záchranu

Synagógy na Slovensku sú svedectvom bohatého kultúrneho a náboženského dedičstva židovskej komunity, ktoré sa formovalo stáročia. Mnohé z nich napriek pohnutému osudu prešli kvalitnými obnovami, ktoré im dali nový život. Iné však stále čakajú na svoju záchranu, čelia rôznym výzvam a postupne chátrajú. To všetko aj napriek ich nepopierateľnej architektonickej a historickej hodnote.

Zdroj: BSK / Teraz

Židovské synagógy na Slovensku a ich často pohnutý osud predstavujú významné svedectvo o histórii, kultúre a duchovnom živote židovskej komunity, ktorá na území Slovenska žila stáročia. Tieto často impozantné stavby sa stavali predovšetkým v období od 18. do 20. storočia. Ich architektúra odrážala nielen náboženské potreby, ale aj dobové stavebné štýly.

Jednotlivé stavby sa líšia aj z pohľadu mierky. Židovská komunita stavala drobné vidiecke budovy aj honosné mestské synagógy. Všetky však slúžili predovšetkým ako miesta modlitby, štúdia a stretnutí, pričom boli považované za ústredné centrá židovského života a identity.

Počas druhej svetovej vojny sa mnohé z nich stali obeťami ničenia, rabovania či zanedbania. Nacisti a slovenskí fašisti v priebehu niekoľkých rokov nezničili len ich fyzickú podobu, ale aj komunity, ktoré ich napĺňali životom. Po vojne, v dôsledku holokaustu a masívnej emigrácie, zostali mnohé synagógy opustené. Niektoré chátrali a chátrajú dodnes, iné boli prestavané a prispôsobené novým účelom.

Pozitívnym príkladom obnovy takejto stavby je prípad Seneckej synagógy, ktorá od roku 2018 prechádzala precíznou rekonštrukciou vonkajšieho stavu aj vnútorných priestorov. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba pritom priznal, že celý proces od archeologického a pamiatkového výskumu až po samotné otvorenie trval dlhých dvanásť rokov. Rekonštrukciu realizoval BSK a jej celková cena dosiahla 3,5 milióna eur.

„Súčasná synagóga však nie je len spomienkou na minulosť. Priestory dostali nový život, zmysel a funkciu. Pôjde o rozličné formáty a žánre nadregionálneho, regionálneho, miestneho i komunitného významu. Budú sa tu organizovať koncerty, festivaly, prednášky, workshopy a vzdelávacie programy pre školy,“ priblížila novú funkčnú náplň riaditeľka Úradu BSK Patrícia Mešťaň.

Senec. Zdroj: BSK

Od 50. rokov 20. storočia bola na rôzne utilitárne, prevažne skladovacie účely využívaná aj synagóga v Trnave, ktorej história siaha až do roku 1895. Po druhej svetovej vojne táto impozantná stavba dlhé roky chátrala. Poslednou zásadnou rekonštrukciou prešla trnavská synagóga v roku 2015, pričom jej financovanie pochádzalo z európskych fondov a rozpočtu Trnavského samosprávneho kraja.

Počas tejto obnovy bola zrenovované fasáda, nádvorie, strecha a okná a inštaloval sa moderný vykurovací systém spolu s výťahom pre imobilných návštevníkov. Interiér ostal prevažne zakonzervovaný, aby si zachoval svoju historickú autenticitu. Synagóga dnes slúži na rôzne kultúrne podujatia vrátane výstav, koncertov a divadelných predstavení a predstavuje významnú národnú kultúrnu pamiatku. Jej súčasťou je aj unikátna kaviareň.

V rokoch 2011–2017 prebiehala aj rekonštrukcia židovskej synagógy v Žiline, ktorá podľa mnohých odborníkov patrí medzi najkrajšie a z hľadiska architektúry najdôležitejšie židovské stavby na Slovensku. V roku 2000 bola dokonca súčasnými architektmi zaradená medzi päť najdôležitejších občianskych stavieb 20. storočia na Slovensku.

Žilina. Zdroj: Nová synagóga

Novú synagógu v Žiline pôvodne naprojektoval významný nemecký architekt Peter Behrens, ktorého návrh vzišiel z medzinárodnej súťaže. Jej výstavba prebiehala v rokoch 1928–1931. Krátko nato však prišla o svoju pôvodnú funkciu. Počas druhej svetovej vojny bola využívaná ako sklad obilia a arizovaného nábytku. Po vojne budova synagógy slúžila na rôzne kultúrne účely. Posledná významná rekonštrukcia prebiehala v rokoch 2011–2017. V roku 2018 získala cenu CE ZA AR v kategórii Obnova a prestavba.

V rokoch 2015–2017 rekonštrukciou prešla aj Stará synagóga v Bardejove. Vzhľadom na jej zachovalý stav bola pri obnove uplatnená takzvaná konzervačná metóda. Vďaka pomerne nákladnej rekonštrukcii dnes priestory tejto pôvodne sakrálnej stavby slúžia rôznym účelom, od výstav a koncertov až po konferencie a prednášky.

V rovnakom časovom období prebehla tiež rekonštrukcia lučeneckej synagógy, ktorá je najväčšou na Slovensku. Jej vynovené priestory zastrešujú rôzne spoločenské udalosti a výstavy. V tomto prípade Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica určil pre obnovu tejto vzácnej kultúrnej pamiatky niekoľko veľmi striktných podmienok, za ktorých rekonštrukciu povoľoval. Zachovaná mala ostať hmotovo-priestorová integrita pôvodného stavu, architektonické prvky a detaily aj pôvodná dispozícia objektu.

Trenčín. Zdroj: Mesto Trenčín

Medzi najkrajšie a najzaujímavejšie architektonické diela svojho druhu na Slovensku patrí aj nedávno zrekonštruovaná trenčianska synagóga. Na obnovu tejto jedinečnej kultúrnej pamiatky sa Židovskej náboženskej obci v Trenčíne podarilo získať vyše 2 milióny eur z viacerých zdrojov vrátane grantov EHP a Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Projekt spolufinancovala tiež samotná Židovská náboženská obec v Trenčíne.

Po novom bude synagóga okrem náboženských účelov slúžiť aj ako kultúrno-spoločenské centrum. Jeho súčasťou je už dnes stála expozícia kultúrneho dedičstva židovskej náboženskej obce na strednom Považí. Hlavná sála bude slúžiť ako priestor pre organizovanie rôznych kultúrnych podujatí. Trenčianska synagóga sa vďaka tomuto spojeniu stane prvou aktívnou stavbou svojho druhu na Slovensku, kde sa spoja viaceré funkcie.

Pozitívny osud postihol tiež synagógy v Banskej Štiavnici, Prešove, Košiciach, Nitre, Liptovskom Mikuláši či v mnohých iných väčších aj menších mestách po celom Slovensku. Okrem komunitných funkcií mnohé z nich slúžia ako múzeá a teda ako pripomienka pohnutej histórie židovskej komunity na Slovensku.

Bytča. Zdroj: Teraz

Niektoré zo synagóg majú však aj dnes svoj osud stále pomerne neistý. Od roku 2009 s viacerými prestávkami a komplikáciami prechádza postupnou rekonštrukciou napríklad synagóga v Bytči. Práce momentálne zastrešuje občianske združenie Na záchranu Bytčianskej synagógy.

Podľa občianskeho združenia „je dôležitým cieľom obnovy najmä zachovanie architektonických a umeleckých prvkov, pričom projekt rešpektuje historickú hodnotu objektu a zachováva jeho pôvodný vzhľad. V rámci obnovy bude interiér synagógy adaptovaný na viacúčelové využitie. Po rekonštrukcii by mali priestory synagógy slúžiť ako miesto na organizovanie kultúrnych podujatí.“

Svätý Jur. Zdroj: BSK

Svoje odhodlanie zrekonštruovať ďalšiu spustnutú synagógu pred časom oznámil aj Bratislavský samosprávny kraj, tentokrát ide o objekt vo Svätom Jure. S týmto zámerom bola v septembri 2024 vyhlásená architektonická súťaž návrhov, do ktorej sa zapojilo celkovo 18 autorských kolektívov. Odborná porota za najlepší návrh označila ten od ateliéru FVA.

Podľa poroty tento návrh najviac vyhovoval požiadavkám vyhlasovateľa. Okrem toho plne podporuje historický význam synagógy a z prevádzkového hľadiska je dostatočne variabilný a z pamiatkového hľadiska dostatočne reverzibilný. Hlavné východiská návrhu zahŕňajú odstránenie nežiaducich historických nánosov, sprístupnenie synagógy verejnosti a vytvorenie priestoru pre kultúrne a komunitné aktivity, s dôrazom na aktivity kultúrneho turizmu. Vedľa synagógy bude postavený pavilón kultúrno-informačného centra, ktorý poskytne priestor pre čitáreň, výstavy, koncerty, vernisáže a dočasné expozície menšieho rozsahu na prízemí.

Vzhľadom na nedostatočné historické pramene nie je v súčasnosti možné určiť presný počet synagóg, ktoré počas 20. storočia na Slovensku z rôznych dôvodov zanikli. Občianske združenie Synagógy Slovenska hovorí o čísle blížiacom sa k stovke. Tých zachovaných je podľa ich výpočtov 96.

Mnohé z nich aj dnes stále chátrajú, a to aj napriek ich nepopierateľnej architektonickej kvalite a kultúrnej hodnote. Dôvodom neúspešnej obnovy je často kombinácia viacerých faktorov, ako je nedostatok financií, právne komplikácie, zložitosti v získavaní potrebných povolení, ale aj nezáujem miestnych samospráv alebo inštitúcií o tento typ kultúrneho dedičstva. 

Ide však o vzácny odkaz na históriu židovského národa na Slovensku. Až do druhej svetovej vojny sa Židia výrazne podieľali na spoločenskom, kultúrnom či hospodárskom živote krajiny. Brutálny koniec mnohých komunít je obrovskou tragédiou, s ktorou sa vysporadúvame doteraz - okrem iného aj vo forme pomalej obnovy stavebných pamiatok po židovskej náboženskej obci. Našťastie, existujú náznaky, že sa učíme aspoň s časťou dedičstva pracovať omnoho lepšie ako v nedávnej minulosti. 

(Synagóga Bytča, Nová synagóga, Region Trnava, Synagóga Senec, HNonline, SKA, BSK, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.