Adrian Gubčo 04.12.2024 15:20

Kotevná kultúrna inštitúcia sa konečne dočká: Slovenské národné múzeum vyhlasuje súťaž na rekonštrukciu

Budova Prírodovedeckého múzea na Vajanského nábreží, patriaceho pod Slovenské národné múzeum (SNM), je jednou z najveľkolepejších stavieb v susedstve Dunaja. Monumentálne dielo slávneho architekta Michala Milana Harminca je však v mimoriadne zlom stave, viditeľnom aj zvonka. SNM preto vyhlasuje dlhoočakávanú súťaž na rekonštrukciu a zvýšenie úrovne objektu.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Stav budovy je už neúnosný

Regulácia Dunaja na konci 19. a začiatku 20. storočia priniesla mestu mnoho benefitov. Okrem lepšej ochrany pred povodňami sa otvorili rozsiahle nové plochy pre výstavbu priamo v susedstve rieky. Medzi Vajanského nábrežím a Dunajom vzniklo miesto, kde mesto naplánovalo vznik veľkorysej zástavby mestského charakteru, porovnateľnej s obdobnými lokalitami vo vtedajšej metropole Budapešti.

Tento proces pokračoval aj po vzniku Československa. Voľná totiž ostávala najexponovanejšia plocha priamo na nároží Vajanského a Fajnorovho nábrežia. Nový režim sa tu rozhodol umiestniť významnú kultúrnu inštitúciu – Poľnohospodárske, resp. Zemedelské múzeum. Súťaž na múzeum v roku 1924 bola prestížnou záležitosťou, ktorej sa zúčastnil aj významný český architekt Pavel Janák. Napokon v nej aj zvíťazil.

Jeho návrh v zmysle rondokubistického štýlu však odborná verejnosť podrobila tvrdej kritike, na základe čoho bol napokon uprednostnený klasicizujúci koncept od slovenského architekta M. M. Harminca. Autor prevzal do finálneho projektu viaceré podnetné inšpirácie. Realizácia stavby začala ešte v roku 1924, dokončená bola po určitých problémoch so sadaním v roku 1928. Expozície boli sprístupnené v roku 1930.

V roku 1939 sa Zemedelské múzeum transformovalo na Slovenské múzeum, v objekte zároveň sídlil aj slovenský parlament a Ministerstvo zahraničných vecí. V roku 1944 bola budova výrazne poškodená bombardovaním, obnova trvala do roku 1951. Posledné zásahy prebehli na konci 20. storočia, keď bola obnovená pôvodná kaviareň alebo čiastočne opravené a natreté fasády.

Dnes je budova v mimoriadne zlom stave. Podľa architektonicko-historického výskumu vykazovala stavba už pri realizácii statické poruchy, čo je dané realizáciou stavby na neuľahnutom násype a na kyprých štrkopieskoch, ako aj pohyb hladiny Dunaja. V súčasnosti je tak možné sledovať rozvoj trhlín, viditeľných na fasáde, priečnych stenách átria a v desaťročia neupravovaných interiéroch.

Dochádza tak nielen k poškodeniu budovy ako takej, ale aj pamiatkových hodnôt. V kontexte Slovenska je do veľkej miery unikátna tým, že bola účelovo stavaná pre múzeum. Taktiež kombinuje moderné stavebné prístupy s doznievajúcim vplyvom historizujúcich slohov. V minulosti došlo vplyvom nevhodných zásahov k znehodnoteniu niektorých kvalitných riešení, čo dodnes nebolo zodpovedajúco vyriešené.

SNM preto už dlho uvažuje nad rekonštrukciou. V príprave je niekoľko rokov a v priebehu roka 2023 odsúhlasila tento zámer aj vtedajšia vláda. „Vláda odsúhlasila kľúčový materiál k spusteniu veľmi potrebnej rekonštrukcie sídelnej budovy SNM v Bratislave,“ vyjadrila sa vtedajšia ministerka kultúry Silvia Hroncová. „Posledná generálna oprava prebehla pred viac ako sedemdesiatimi rokmi a dnešný technických stav budovy je nevyhovujúci pre plnohodnotnú prezentačnú a vzdelávaciu činnosť v 21. storočí.“

Toto rozhodnutie otvorilo cestu k ďalšiemu stupňu prípravy rekonštrukcie, ktorým bola štúdia uskutočniteľnosti, ale hlavne vyhlásenie medzinárodnej architektonickej súťaže. K tomuto kroku došlo v uplynulých dňoch.

Zlý stav budovy je viditeľný aj voľným okom. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Modernejšia inštitúcia po medzinárodnej súťaži

Ako vyplýva zo súťažných podmienok, pôjde o anonymnú verejnú projektovú súťaž, ktorá bude mať dve kolá. V prvej sa bude hľadať najvhodnejší koncept, ktorý postupujúci súťažiaci (maximálne piati) dopracujú na základe podmienok súťaže i odporúčaní poroty. Komunikácia bude prebiehať v slovenskom alebo českom jazyku, čo naznačuje, že návrhy prídu najmä z týchto krajín. Inak ale ide o medzinárodnú kompetíciu, otvorenú pre hocikoho.

Prvé kolo súťaže by malo prebiehať do februára, následne sa vyhodnotia súťažné návrhy a vyberú postupujúci do druhého kola. Definitívne výsledky by mali byť známe v máji. Porota je tvorená piatimi členmi a dvomi náhradníkmi, od vyhlasovateľa je závislý len jeden člen. Členmi poroty sú renomovaní architekti z Česka i Slovenska, predsedom bude podľa všetkého profesor Petr Pelčák. Súťaž bola overená Slovenskou komorou architektov.

Odmena za prvú cenu je 35-tisíc eur, čo je na slovenské pomery relatívne decentné. Víťaz bude oslovený na projekčné rozpracovanie návrhov, pričom predpokladaná hodnota zákazky je 1,2 milióna eur bez DPH. Predpokladané investičné náklady na celú rekonštrukciu sú 28 miliónov eur bez DPH, čo je výrazne menej, ako zneli pôvodné odhady. Tie predpokladali s investíciou vo výške 49,8 miliónov eur s DPH.

Teoreticky je tak možné, že sa ráta s menej náročnou rekonštrukciou. Súťažné zadanie stanovuje, že treba zachovať všetky pôvodné stavebné konštrukcie, originálnu dispozíciu, detaily a umeleckú výzdobu alebo pôvodné otvory či výplňové konštrukcie dverí (prípadne ich repasovať alebo osadiť kópie). Odstrániť treba sekundárne priečky, ktoré narušili komunikačnú funkciu chodieb, obnažiť pôvodné podlahové konštrukcie, odstrániť súčasný náter fasády alebo nevhodné rozvody inštalácií.

Navrhované sú aj viaceré konkrétne opatrenia. SNM zhŕňa, že treba zachovať pôvodnú dispozíciu s prihliadnutím na funkciu a význam objektu. Pretvoriť možno najmä druhé a prvé podzemné podlažie, kam možno rozšíriť doplnkové funkcie prevádzky múzea. V minulosti slúžili totiž pre inžinierske siete či sklad uhlia. K ďalším návrhom sa pridáva opätovné otvorenie nového vstupu z východnej strany, ale aj zo severnej, čím by vznikla pasáž cez múzeum.

Dôležitou zmenou je otvorená možnosť využitia átria. Otvorené sú viaceré možnosti, či už umiestniť tu pochôdzne alebo zelené terasy, rovnako ako celé átrium prestrešiť a rozšíriť sem expozičné priestory. Súčasťou átria by mohla byť aj zimná záhrada.

Čo sa týka jednotlivých priestorov, súčasťou budovy budú kancelárie Generálneho riaditeľstva SNM, odborné pracoviská (dokumentačné oddelenie, prezentačné oddelenie, molekulárno-genetické pracovisko, antropologické, botanické, paleolontologické, zoologické a mineralogicko-petrografické oddelenie), pracovne, laboratóriá a príručné depozitáre. Okrem toho sa obnovia aj ďalšie pridružené priestory (knižnica, bádateľňa a i.).

Pre verejnosť bude slúžiť upravený vstup, šatňa, múzejný obchod, oddychová zóna s občerstvením (teoreticky v priestore bývalej kaviarne), hygienické zariadenia a samozrejme expozičné a výstavné priestory. Minimálna plocha expozičných priestorov bude 2-tisíc metrov štvorcových, pričom treba zohľadniť klimatické či svetelné pomery, navrhnúť výstavné systémy a zachovať niektoré existujúce diorámy. Výstavné priestory by mali mať aspoň 400 metrov štvorcových. Pribudnúť by mala objavovňa pre 40-50 ľudí.

K spoločným priestorom má patriť konferenčná alebo reprezentačná miestnosť, pravdepodobne v tzv. Harmincovej sále, prednášková sála s kapacitou okolo 100 ľudí alebo inšpekčná izba. Prirodzenou požiadavkou je aj plná modernizácia infraštruktúry a technického zabezpečenia budovy.

Moderné expozičné priestory už viac nemusia byť výnimkou. Autorka: Eva Benková / Archinfo.sk

Projekt v náročnom období

Slovenské národné múzeum tak môže čakať výrazná premena. Pravdepodobne nemožno očakávať takú radikálnu rekonštrukciu, ako v prípade Národního muzea v Prahe, ktoré teraz dosahuje úroveň najšpičkovejších európskych múzeí. Nepochybne sa ale výrazne zvýši užívateľský komfort a zlepšia podmienky pre pracovníkov. Taktiež sa zabráni ďalšiemu znehodnocovaniu vzácnej budovy.

V tomto momente je ešte predčasné predvídať, kedy sa rekonštrukcia naozaj začne a dokončí. Vládny materiál spred roka predpokladal, že realizácia prebehne medzi rokmi 2028-2032. Opätovné otvorenie SNM sa odhadovalo na leto 2033. Tieto termíny predpokladajú relatívne bezproblémovú prípravu aj dostupnosť finančných prostriedkov, čo v kontexte konsolidácie verejných výdavkov nemusí byť jednoduché.

V optimistickom prípade však budú financie o niekoľko rokov dostupnejšie. Rovnako dôležitá ako peniaze je aj schopnosť vedenia SNM náročný projekt zmanažovať. Aj táto inštitúcia bola nedávno zasiahnutá vlnou zmien riaditeľov a riaditeliek významných kultúrnych ustanovizní v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Aktuálne na čele SNM pôsobí nedávny dočasný riaditeľ SNG Anton Bittner.

Súťaž tak prichádza v náročnom období, keď sa mení fungovanie aj financovanie kultúry. Ak by tieto zmeny priniesli oddialenie rekonštrukcie, bola by to veľká tragédia pre múzejníctvo, vzdelávanie, slovenskú architektúru, urbanizmus Bratislavy aj jej imidž. Táto budova nie je len jednou z významných pamiatok metropoly, ale aj jedným zo symbolov kultivovanosti a spoločenskej úrovne krajiny.

Za ideálnych okolností by bolo Prírodovedecké múzeum zrekonštruované už dávno. Jeho súčasný stav je negatívnou vizitkou nielen Bratislavy, ale predovšetkým Slovenska ako celku. Bez jeho obnovy sa môže krajina len sotva prezentovať ako vyspelá súčasť civilizovanej časti Európy a sveta.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.