Kristína Liďáková 11.12.2024 11:45

Veľkomestské trendy prichádzajú do Bratislavy. Nové projekty musia podporovať medziľudské vzťahy, tvrdia developeri (anketa)

V súčasných rezidenčných projektoch nadobúdajú spoločné priestory čoraz väčší význam. Sú nielen architektonicky hodnotným prvkom, ale aj dôležitým nástrojom, podporujúcim susedské komunity, zvyšujúcim kvalitu bývania a začlenenie obyvateľov do mestského života. Budovanie komunitných priestorov má zásadný vplyv na inklúziu, posilnenie medziľudských vzťahov a tvorbu odolných miest, ktoré dokážu reagovať na dynamické výzvy doby.

Dobre navrhnuté komunitné priestory prispievajú k sociálnej interakcii a vysokej kvalite života, pričom ich rôznorodosť obohacuje nielen individuálne projekty, ale aj mesto samotné. Mnohé realizácie prinášajú oceňované spôsoby, ako motivovať ľudí k spoznávaniu sa. Urban Residence pracuje so zónami na oddych a obnovuje koncept vnútroblokov, Hájpark sa zameriava na začlenenie prírody do každodenného života, Čerešne zas prinášajú vysokú diverzitu rozličných priestorov pre širokú škálu aktivít.

Developeri tým reagujú na fakt, že komunitné priestory sú čoraz vyhľadávanejším benefitom bývania. Formovanie kontaktu medzi obyvateľmi blokov a bytových domov podporuje nielen susedské vzťahy a socializáciu, ale aj rozvoj mestských štvrtí a angažovanosť. Kvalitné zóny s multifunkčným charakterom podporujú interakciu medzi obyvateľmi, ktorí sú zároveň motivovaní tráviť viac času v exteriéri.

Prístup developerov a investorov k budovaniu komunitných priestorov sa prispôsobuje týmto požiadavkám a potrebám budúcich majiteľov. Spôsobov, akým vybudovať komunitné priestory, je niekoľko - od komunitných miestností, živých vnútroblokov či ekologických záhrad, cez ihriská pre deti, výbehy pre domáce zvieratá až po fitness centrá.

Oslovili sme preto popredných rezidenčných developerov, ktorí predstavili svoj prístup k rozvíjaniu medziľudských vzťahov rezidentov v rámci projektov.

Otázky:

Aké typy priestorov budujete vo svojich projektoch pre rozvoj komunitných vzťahov?
Menia sa nároky klientov a obyvateľov na komunitné priestory v rámci projektov?
Na aké skupiny klientov sa zameriavate pri tvorbe komunitných priestorov?
Myslíte si, že je v rámci bratislavských projektov stane štandardom vznik podobného typu komunitných priestorov ako v zahraničných veľkomestách (domáce kiná, herne, coworkingové priestory, samostatné odkladacie priestory pre bicykle)?

Odpovedajú:

Martin Marko, obchodný riaditeľ Immocap
Michal Pauer, Business Director Cresco Real Estate
Daniel Suchý, Spokesperson & Senior PR manager JTRE
Filip Matovič, Head of Development ITB Development
Sofia Lichvárová, development manažér Corwin

Čerešne sú založené na sérii dvorov s komunitným účelom. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Aké typy priestorov budujete vo svojich projektoch pre rozvoj komunitných vzťahov?

Martin Marko: Immocap vytvára priestor pre bývanie, ktorý podporuje budovanie vzťahov medzi susedmi a v rámci komunity v každom svojom rezidenčnom projekte. Bytový dom Kvarter svojim presvetleným átriom, prístupnou pavlačou či zdieľanou terasou predstavuje ideálne miesto pre nové priateľstvá a spoločné aktivity. Záhradnícka veľmi prirodzene dopĺňa charakteristický kolorit na Jégého ulici a dostupnou záhradkou vytvára skvelý priestor nielen pre komunitné aktivity, ale aj pre celkom obyčajné trávenie voľného času a relax. Metropolitnejší ráz má bytový dom Millhaus na bulvári Mlynské nivy, ktorý viac pracuje so susedským charakterom a vysoko kvalitným verejným priestorom motivuje obyvateľov domu stretávať sa na priedomí a tráviť čas na čerstvom vzduchu.

Michal Pauer: V projekte Agáty v Dúbravke, ktorý práve kolaudujeme, podporujeme komunitnosť zriadením variabilnej spoločenskej miestnosti na rodinné oslavy, pozeranie filmov, využitie ako herničku pre deti alebo rôzne iné záujmové aktivity susedov. Súčasťou tohto priestoru je aj fitness miestnosť. V exteriéri je to zas vyhrievaný bazén len pre obyvateľov.

V Slnečniciach, čo už je zabývaná štvrť, kde dnes žije približne 8 tisíc ľudí, vidno v každodennej realite, ako komunitne stvárnené verejné priestory a verejné parky s pestrým programom pre rôzne cieľové skupiny (petang, detské zóny, grilovacie stanovištia, športoviská, vodné prvky, multifunkčné ihriská, oddychové zóny a pod.) podporujú komunitný život. V projekte Slnečnice Nad mestom, ktorý je aktuálne vo výstavbe, pripravujeme vlastnú komunitnú miestnosť v každom z výškových bytových domov.

V prvých výškových rezidenčných budovách v Bratislave, III Vežiach na Bajkalskej, sme ešte pred rokmi zrealizovali komunitnú miestnosť a fitness pre rezidentov v každej z veží.

Daniel Suchý: Každý náš doteraz realizovaný projekt mal okrem svojej hlavnej funkcie, či už to bolo bývanie, práca alebo služby, aj pridanú hodnotu vo forme verejného priestoru, parku, ihriska alebo komunitného priestoru. Napríklad promenádu so živým parterom, námestie a poloverejné vnútrobloky v River Parku; námestie so sochami a náučný chodník v Zuckermandli; nábrežie a bulvár v Eurovea City, detské ihrisko s relaxačným parkom v Klingerke; komunitný park a záhrady v Ovocných sadoch Trnávka a vo väčšine projektov aj fontány a vodné prvky.

V Panorama Towers sme vybudovali pre vlastníkov spoločný priestor určený na organizovanie osláv, priateľské stretnutia, workshopy alebo sledovanie športových či kultúrnych prenosov. Na túto skúsenosť nadväzujeme aj v aktuálne realizovanom projekte Downtown Yards, kde sme po vzore nášho oceňovaného londýnskeho projektu Triptych Bankside vytvorili pre rezidentov „Community Hub". Okrem spoločenského priestoru na stretnutia či workshopy tu nájdu komunitnú knižnicu, zónu na hry a premietanie filmov, jogovú miestnosť či posilňovňu. Ekologickú mobilitu podporia aj bohato vybavené bicykliarne s napojením na hlavné cyklotrasy. Ku každému projektu pristupujeme zodpovedne a dávame priestor budovaniu dobrých medziľudských vzťahov v rámci novovznikajúcej komunity.

Filip Matovič: V našich projektoch sa zameriavame na tvorbu priestorov, ktoré podporujú komunitné vzťahy a zlepšujú kvalitu života obyvateľov. Snažíme sa prekonať anonymitu moderného bývania tým, že vytvárame prostredie, s ktorým sa obyvatelia dokážu stotožniť a ktoré im poskytuje možnosti na prirodzené stretávanie sa.

Navrhujeme miesta, ktoré ponúkajú rôzne spôsoby interakcie – od komunitných záhrad, kde si môžu pestovať bylinky a zeleninu, cez vodné lagúny na letné osvieženie až po detské a workout ihriská či klubovne na spoločenské aktivity. Podporujeme aj spoločenské aktivity priamo v našich areáloch, ako sú letné čitárne, oslavy detského dňa, Mikuláša, alebo komunitné podujatia ako knižné swapy či cestovateľské premietania. Naším cieľom je budovať priestory, kde sa ľudia cítia dobre a kde sa z neznámych stávajú susedia a priatelia. Veríme, že práve tieto detaily robia z našich projektov skutočné miesta pre život.

Sofia Lichvárová: Snažíme sa, aby obyvatelia, ale aj návštevníci našich projektov mali možnosť aj vďaka takýmto priestorom vytvárať medzi sebou vzťahy a budovať spoločnú komunitu. Dobrým príkladom je Guthaus. Jeho súčasťou sú veľkorysé vonkajšie spoločné priestory, ktoré sú prístupné nielen obyvateľom rezidenčného komplexu, ale aj susedom v jeho okolí. Či už je to detské ihrisko, športoviská, altánok s grilom, park s dažďovou záhradou, všetky tieto prvky sú k dispozícii aj verejnosti. Súčasťou Guthausu sú aj samostatné komunitné priestory pre stretávanie sa jeho obyvateľov, ale aj spoločná práčovňa, miestnosť pre uskladnenie a opravy bicyklov či umyváreň pre domáce zvieratá. Z našich skúseností nielen z Guthausu, ale napríklad aj z našich office projektov ako napríklad Einpark vyplýva, že práve infraštruktúra pre cyklistov (nielen čo sa týka miest na parkovanie bicyklov, ale napríklad aj k nim patriacich šatní a spŕch) je veľmi oceňovaná.

Spoločný bazén v Agátoch je v Bratislave zatiaľ nezvykom. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Menia sa nároky klientov a obyvateľov na komunitné priestory v rámci projektov?

Martin Marko: Naša skúsenosť je taká, že komunitné bývanie so všetkými benefitmi predstavuje príjemné doplnenie vysokého štandardu bývania. Naši zákazníci očakávajú vysokú kvalitu vo všetkých smeroch, preto – celkom logicky – smerujú ich očakávania aj ku komunitným priestorom, presnejšie ich programu. Pre Immocap je dôležité, aby sme netvorili „len" priestor. Aby komunita naozaj žila, musí na mieste vznikať program, spontánne stretnutia, oslavy, dobrovoľnícke či skrášľovacie aktivity. Preto nehovoríme o nárokoch, ale o prirodzených očakávaniach ľudí, ktoré sa snažíme naplniť.

Michal Pauer: Klienti čím ďalej tým viac oceňujú možnosti komunitných spoločenských priestorov ako aj komunitné stvárnenie verejného priestoru, ktorý ponúka možnosti stretávania sa v bezprostrednej blízkosti bytových domov. V Slnečniciach tomu dopomáha aj pestrý obchodný parter s rôznymi prevádzkami, kde si ľudia môžu zájsť na kávu či večeru.

Daniel Suchý: Záleží najmä na tom, čo je už v lokalite vybudované, aké služby a vybavenosť sú v pešej dostupnosti. Napríklad v rámci Ovocných sadov Trnávka sme obyvateľom vytvorili priestor na aktívny pohyb, relax a komunitné aktivity v podobe centrálne osadeného parku. Vybavenosť dopĺňa aj materská škola a komunitná záhrada. Po viac ako dvoch rokoch od nasťahovania prvých vlastníkov máme pozitívne ohlasy. Obyvatelia Eurovea Tower zas majú k dispozícii kompletnú vybavenosť v nákupnom centre Eurovea, kam majú prístup suchou nohou. Je našim cieľom, aby projekt poskytoval veľmi komplexnú ponuku a každý si tam našiel niečo pre seba.

Filip Matovič: Áno, nároky klientov na komunitné priestory sa výrazne menia. Dnešní obyvatelia vnímajú bývanie komplexnejšie – domov pre nich nezačína až za dverami bytu, ale už pri vystúpení z autobusu, auta či bicykla. Klienti, ktorí vyrástli na sídliskách, majú často spomienky na detstvo strávené vonku, pri hre s kamarátmi, a podobné prostredie chcú vytvoriť aj pre svoje deti. Zároveň pandémia umocnila ich pohľad na okolie – viac si všímajú, ako prostredie vyzerá, a vyhľadávajú miesta, kde môžu tráviť čas aktívne a v príjemnej atmosfére. Tento posun v nárokoch nás motivuje navrhovať priestory, ktoré spĺňajú moderné očakávania – či už ide o kvalitné verejné priestranstvá, miesta na relax, alebo možnosti na aktívne trávenie voľného času.

Sofia Lichvárová: Podľa našich prieskumov by ľudia po nákupe bytu najviac využívali pobytovú terasu / strechu – povedalo to až 82% respondentov. No to sa netýka len rezidencií a potvrdzuje to naša skúsenosť z Einpark Offices. Terasa na jeho zelenej streche je veľmi obľúbená medzi mnohými ľuďmi, ktorí pracujú v tejto najekologickejšie kancelárskej budove na Slovensku.

Z našich participačných procesov, ktoré sme absolvovali pri všetkých projektoch, tak vyplýva, že spoločné priestory obyvatelia, ale aj ľudia pracujúci v našich projektoch, využívajú a majú o ne záujem. Aj preto sa s veľkorysými verejnými, ale aj pre konkrétny projekt určenými priestormi počíta i v rámci nášho pripravovaného projektu Palma. Či už pôjde o park, športoviská, námestie veľkosťou konkurujúce Hlavnému námestiu v Starom Meste, alebo aj priestory pre kultúru a spoločenský život atď., to všetky by malo ešte viac prispieť k budovaniu komunity nielen medzi budúcimi obyvateľmi Palmy, ale aj medzi susedmi žijúcimi v okolí Račianskej, Nobelovej a Bieleho Kríža.

V rámci Guthausu vznikli atraktívne zelené plochy so zázemím pre obyvateľov. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Na aké skupiny klientov sa zameriavate pri tvorbe komunitných priestorov v rámci projektov?

Martin Marko: Každý projekt je trochu iný a preto sa mení aj skupina a charakter aktivít pre komunitu. Všeobecne však máme zákazníkov, ktorí ocenia kvalitný dizajn, hodnotnú realizáciu a podporu programu v rámci komunitných priestorov. Napríklad projekt Kvarter má zdieľanú terasu, ktorá bude pripravená na menšie susedské podujatia a stretnutia. Rovnako tu bude aj zázemie pre cyklistov s malou miestnosťou na drobné opravy a zázemie.

Michal Pauer: Komunitná náplň v exteriéri alebo v interiéri by mala byť multifunkčná, aby dokázala uspokojiť čo najrôznejšie potreby a vekové kategórie. Pri všetkých pripravovaných komunitných riešeniach kladieme dôraz na bezbariérovosť.

Daniel Suchý: Ku každému projektu pristupujeme individuálne a zohľadňujeme potreby jednotlivých skupín klientov, pre ktorých je daný projekt zaujímavý a tiež možnosti a potenciál lokality. Analyzujeme jej aktuálny stav a vyhodnocujeme, čo v okolí môže obyvateľom chýbať, a následne sa to snažíme zapracovať do projektu. Napríklad Ovocné sady Trnávka boli cielené prevažne na mladé rodiny, preto tu vznikla materská škola a veľký park s ihriskom a športoviskami.

Filip Matovič: Pri tvorbe komunitných priestorov myslíme na rôzne skupiny klientov, aby si každý našiel to, čo vyhovuje jeho životnému štýlu. Aktuálne máme v predaji dve etapy s odlišnými komunitnými konceptami, ktoré oslovujú rôzne cieľové skupiny. Čerešne Residence sú navrhnuté primárne pre rodiny s deťmi. Ponúkajú priestranné byty a dva vnútrobloky, ktoré dopĺňajú už existujúce komunitné priestory z predchádzajúcich fáz. Klienti tu nájdu kočíkovacie dráhy, vodnú lagúnu, detské ihriská, petangové a workout zóny, a pribudne aj nová oddychová zóna a ihrisko pre najmenších.

Čerešne UP prinášajú koncept bývania pre tých, ktorí preferujú moderný mestský štýl. Každý apartmán bude mať svoj vlastný balkón či lodžiu a komunitný priestor bude tvoriť 500 metrový zážitkový rooftop s grilovacou zónou, minigolfom a workout zónou, ktoré budú prístupné pre všetkých obyvateľov etapy Čerešne UP. Tieto rozdielne koncepty nám umožňujú reagovať na rozmanité potreby našich klientov, či už ide o rodiny, mladé páry, alebo jednotlivcov, ktorí hľadajú aktívne a pohodlné bývanie.

Sofia Lichvárová: Snažíme sa, aby mali všetci naši klienti možnosť nájsť si v rámci našich projektov vhodný priestor a možnosti, ako sa zapojiť do spoločných aktivít či projektov. Keďže Corwin je nielen partnerom profesionálnych cyklistov, ale podieľame sa aj na budovaní verejnej infraštruktúry pre cyklistov (napr. sme pre mesto zrealizovali štúdiu cyklotrasy od tzv. Zváračáku až do Rače, vybudovali sme cyklochodník pri Guthause či vybudujeme moderný cyklochodník popri Račianskej vedúci okolo Palmy), je pre nás samozrejmé poskytnutie priestorov a vybavenia pre cyklistov v našich projektoch. Cyklodopravu totiž vnímame ako plnohodnotnú alternatívu pre pohyb po meste, ktorá v mnohom dokáže nahradiť autá.

Samozrejme, nezabúdame ani na rodiny s deťmi, priestory na spoločné akcie či už vonku alebo v interiéri sú určené doslova pre každého obyvateľa našich projektov. A zároveň sa snažíme, aby sme v exteriéri poskytovali aj možnosti pre komunitné aktivity pre susedov a prepájali tak ľudí bez ohľadu na to, v ktorom konkrétnom dome či bytovke žijú.

Developer JTRE avizuje, že pri projekte Downtown Yards sa inšpiroval Londýnom a prinesie podobnú ponuku služieb pre obyvateľov, ako je bežné v britskej metropole. Zdroj: JTRE

Myslíte si, že je v rámci bratislavských projektov stane štandardom vznik podobného typu komunitných priestorov ako v zahraničných veľkomestách (domáce kiná, herne, coworkingové priestory, samostatné odkladacie priestory pre bicykle)?

Martin Marko: Vnímame to ako štandard, hoci my v Immocape ideme vlastnou cestou a skôr sa snažíme inšpirovať trh, než naopak. Stúpajúci trend v požadovanej kvalite môžeme potvrdiť, platí tu to, čo v každom segmente – náš zákazník, náš pán. Pre nás v Immocape bude vždy prioritou, aby sme očakávania nielen naplnili, ale aj predčili.

Michal Pauer: Akýkoľvek komunitný priestor predstavuje benefit pre obyvateľov, zvyšuje kvalitu bývania ale najmä kvalitu života, medziľudských a susedských vzťahov. Domáce kiná, herne a coworkingy sú skôr doménou vyššieho segmentu. Rozsiahlejšia vybavenosť je spojená aj s vyššími mesačnými poplatkami za réžiu, na čo sú v zahraničí viac zvyknutí.

Daniel Suchý: Ak sa pozrieme do veľkých európskych miest, nájdeme množstvo príkladov, kde architekti zapracovali do projektu väčšinu z vymenovaného a stalo sa to štandardom. Preto sme sa pri návrhu Downtown Yards inšpirovali našim londýnskym projektom a ponúkli sme tieto štandardy, ktoré sa postupne stávajú súčasťou novostavieb aj u nás. Náš dlhodobý cieľ je budovať živé mestské štvrte v súlade s filozofiou mesta krátkych vzdialeností, aby ľudia okrem bývania našli v blízkosti priestor pre prácu, oddych, šport, zábavu aj moderné služby, vrátane intímnejšieho priestoru pre budovanie stabilnej komunity.

Filip Matovič: Áno, všetko naznačuje, že podobné komunitné priestory, aké vidíme v zahraničných veľkomestách, sa postupne stávajú štandardom aj v Bratislave, najmä pri projektoch vyššieho štandardu. Ukazuje to aj záujem o náš projekt Čerešne, ktoré sa stali v minulom roku najpredávanejšie a potvrdzujú nám to čísla aj za aktuálny tretí kvartál tohto roku. My sa od začiatku v projektoch ITB snažíme pracovať s rôznymi konceptmi komunitných priestorov – nechýbajú tradičné detské ihriská, spoločné klubovne, ale aj unikátnejšie priestory, ako vodná lagúna, ktorá slúži na osvieženie obyvateľov počas horúcich letných dní, či spomínaný zážitkový rooftop, ktorý bude najväčším zážitkovým strešným priestorom v rezidenčnom projekte v hlavnom meste.

Sofia Lichvárová: Vidíme veľký záujem o nadštandardné vybavenie, služby a komunitné priestory v rámci bratislavských rezidenčných projektov, problémom však často býva vyššia cena za tvorbu a správu takýchto priestorov. Aj kvôli extrémne dlhému povoľovaciemu konaniu či neaktuálnemu územnému plánu, je ponuka nového bývania na našom trhu dlhodobo nízka a tvorba nových projektov často násobne dlhšia než v zahraničí. To má priamy dosah na vyššie ceny a väčšiu ochotu kupcov robiť kompromisy pri výbere nového bývania. Ak chceme, aby bolo bývanie dostupnejšie a komunitné priestory, architektúra či iné dôležité prvky začali patriť medzi rozhodujúce faktory pri výbere bývania, budeme musieť výrazne zrýchliť proces povoľovania, aby ponuka mala šancu priblížiť sa dopytu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.