Kristína Liďáková 23.10.2024 13:18

Michal Matloň a psychológia priestoru: Ako dizajn pracovného prostredia ovplyvňuje produktivitu a stres?

Michal Matloň sa venuje psychológii architektúry a interiérového dizajnu. V tejto oblasti zároveň vzdeláva nielen zamestnávateľov, ale aj široké spektrum ľudí. Zameriava sa na zlepšenie pracovného i obytného prostredia a jeho návrhy sa zameriavajú na udržateľnosť, biofíliu a inovatívne prístupy k dizajnu. Princípy, ktoré pri práci uplatňuje, dokážu zásadne zlepšiť kvalita života.

Zdroj: Office roka, BoysPlayNice

Existuje množstvo vedeckých štúdií, ktoré prepájajú priestory kancelárií a ich vplyv na psychiku zamestnancov. Už aj v slovenskom meradle sa postupne začína stále viac firiem zaujímať o to, aký dopad má pracovné prostredie na náladu, produktivitu a zdravie ľudí. „Napriek tomu sa kancelárie vnímajú ako nákladová položka, ktorú sa snažia optimalizovať a šetriť na nej namiesto toho, aby to videli ako strategickú investíciu, ktorá ovplyvňuje to, ako ľudia vo firme fungujú,” hovorí Michal Matloň. 

V priemere míňajú firmy 80 až 90% výdavkov na mzdy a benefity pre zamestnancov a iba 10% výdavkov smeruje na vybavenie interiéru. „Šetriť na priestore je ako počítať, koľko stojí rožok, keď si kupujeme štvoreurové kapučíno. Je oveľa dôležitejšie pozrieť sa na to, ako vďaka priestoru vieme čo najviac naplniť potenciál ľudí, ktorí pre nás pracujú,” zdôrazňuje. 

Najväčšie nedostatky v dnešnom dizajne kancelárií na Slovensku vidí Michal v chybách, ktoré firmy pri zariaďovaní opakujú. Vzhľadom na jeho porotcovanie v súťaži Office roka prešiel viacero priestorov, ktoré porovnal. „Častá chyba je taká úplne základná vec, a to je kvalita vzduchu. Vieme, že keď v kancelárii stúpa CO² nad zdravú hranicu, čo sa môže stať veľmi rýchlo, ľuďom sa začína znižovať mentálny výkon. Zároveň začínajú byť ospalejší, niektorých bolí hlava,” približuje.

Zdroj: BoysPlayNice

Podľa popularizátora zdravých kancelárií sa stáva, že aj v priestoroch so vzduchotechnikou a ventiláciou nebýva kvalita vzduchu, prichádzajúceho z vonkajšieho prostredia, dostatočná. „Ďalší veľký nedostatok vidím v ešte stále nedostatočnej aplikácii biofilického dizajnu, to je základná vec, na ktorej by mal byť založený každý dizajn. Ide o sadu princípov, založených na dôkazoch, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že prostredie bude napasované na potreby nášho mozgu a tela,” vysvetľuje Matloň.

Aj napriek poznatkom, aj v súčasnosti nachádzame kancelárie, ktoré sú navrhnuté minimalisticky, zachádzajúc až do sterilnej farebnosti a formálnej čistoty. Korporátny štýl, v ktorom prevažuje biela a sivá farba, s iba minimálnym ohľadom na pridané detaily a bez použitia prírodných materiálov, nemožno podľa M. Matloňa považovať za adekvátne pracovné prostredie.

Ako tretí nedostatok vníma Michal slabú prítomnosť priestorov na sústredenie. „Dnes vieme, že asi 30 až 50% práce zamestnanca je sústredená práca, ľudia stále radia túto sústredenú prácu ako najdôležitejšiu činnosť a zároveň je obrovské množstvo ľudí nespokojných s tým, ako priestor podporuje ich sústredenie na prácu. Veľký prieskum Microsoftu ukázal, že asi 68% ľudí hovorí, že ich deň nemá dostatok príležitostí na sústredenie sa,” pripomína.

Prvky a pravidlá dizajnu, ktoré pozitívne vplývajú na produktivitu a pohodu pracovníkov, bývajú často prehliadané. Podľa psychológa architektúry produktivita a pohoda súvisia, ale sú to zároveň aj separátne témy. „Čo sa týka produktivity, tam by som vyzdvihol sústredenie. Vieme, že na to, aby sa človek dobre sústredil, potrebuje mať plnú kontrolu nad svojim súkromím. To znamená, že si môže regulovať nielen zvukové súkromie - teda či ja niekoho počujem, ale aj či oni počujú mňa,” vysvetľuje. 

Podstatné je aj vizuálne súkromie. „Teda či mňa niekto vidí a či ja vidím iných ľudí. Týchto priestorov je jednoducho nedostatok a zároveň, keď sa takéto priestory vyskytujú v kanceláriách, tak im chýbajú iné veci, napríklad čerstvý vzduch, denné svetlo, dostatok priestoru, ergonomické vybavenie,” vymenúva Michal.

Návrh od Ateliéru Linear. Zdroj: LINEAR

Sústredenie sa má veľký vplyv na produktivitu, keďže ľudia sú často prestimulovaní podnetmi z okolia. „Najrušivejším zvukom v pracovnom prostredí je ľudská reč a ľudia sú často v kancelárii tlačení do toho, aby trávili čas v kanceláriách v priestore, kde sa iní ľudia rozprávajú, zatiaľ čo oni sa snažia sústrediť,” varuje. 

Pri celkovej pohode zamestnancov Michal vyzdvihuje biofilický dizajn, ktorý má asi 15 princípov, vytvorených na základe vedeckých dôkazov. Vychádzajú z evolučnej histórie ľudstva v zmysle toho, ako sa ľudský mozog aj telo vyvíjali v prírode, preto sú prispôsobené na spracovávanie a reagovanie prírode blízkych podnetov.

„Výskumy ukazujú, že keď začneme navrhovať priestor na základe biofilického dizajnu, má to pozitívny vplyv na znižovanie stresu, zvyšovanie mentálneho výkonu, fyzickej pohody a spokojnosti. Medzi tieto princípy patrí používanie zelene, prírodných materiálov, farieb, ale aj tvarov, vzorov, textúr, kriviek, fraktálnej geometrie či symetrie,” približuje.

V priestoroch, kde prebiehajú stretnutia, sa podľa Michala stáva, že nie je doriešená akustická pohoda. „Je tam ozvena, čo je veľký problém, lebo zvyšuje záťaž na mozog počas hovorov, ale aj bežných stretnutí. Akustika nie je len ochrana pred hlukom, ale aj ochrana pred ozvenou,” pripomína.  

Matloň ďalej upozorňuje na ďalšie prehliadané nedostatky priestorov: absenciu dostatku vzduchu, ale aj ochrany pred škodlivinami, príp. slabú kvalitu osvetlenia vrátane uistenia sa, že sa v priestore nebudú nachádzať odlesky. „Čiže kvalita svetla, ale aj akustiky. Práve akustika je dôležitá v rámci ochrany človeka pred rušením, keď sa chce sústrediť,” tvrdí. 

Interiér od Abrama architekti. Autor: Pavel Kudiváni 

Michal zároveň objasňuje dôležitosť osvetlenia v rámci kvality interiéru. Cirkadiánne svietenie simuluje to, ako sa mení kvalita denného svetla počas dňa, pričom Michal spomína aj využitie vody alebo určitých typov vetrania, prácu s teplom, ale aj o usporiadanie priestorov ako súčasť adekvátneho priestoru. „Existuje tzv. Prospect and refuge teória, ktorá hovorí o určitých typoch priestorov, ku ktorým máme veľmi intuitívny, pozitívny vzťah, pretože boli pre nás evolučne dôležité a ich využívanie v návrhoch kancelárie môže mať pozitívny vplyv,” popisuje. 

„Ľudia tým, že dnes trávia väčšinu času v interiéroch, tak sú odrezaní od kvality, prísunu aj množstva svetla, ktoré by dostali, keby trávili čas vonku. To môže byť problém, pretože nedostatok prínosu slnečného svetla alebo svetla s jeho charakteristikami môže viesť k zníženiu mentálneho výkonu a výskytu depresívnych symptómov,” prezrádza Michal. 

V kontexte cirkadiánneho rytmu organizmu platí, že by sme sa mali ráno vystaviť priamemu slnečnému svetlu aspoň na nejaký čas. Odporúča sa krátka prechádzka pred prácou, alebo cesta do práce s prístupom slnečného svetla.

„V kancelárii je dôležité mať prísun k plnospektrálnemu osvetleniu v dostatočnej intenzite. Pokiaľ pracujeme večer, je dôležité opäť dodržiavať to, ako sa mení svetlo vonku. Keď sa začína slnko posúvať po oblohe, mení sa jeho kvalita a začína slabnúť. Znižuje sa jeho farebná teplota aj smer, čo sa dá v interiéri riešiť inteligentnými systémami alebo použitím rôznych svietidiel,” radí. Večer tak nemáme svietiť centrálnym osvetlením na strope, ale používame napríklad pracovnú lampu, ktorá je slabšia a jej svetlo prichádza z podúrovne našich očí. 

Átrium Mlynica a kancelárie v N!do 2 od Ateliéru Linear. Zdroj: LINEAR

Materiály použité v interiéri môžu z hľadiska psychologického vplyvu na ľudí podporovať kreativitu alebo relaxáciu. „Kreativita a relaxácia majú vlastne veľa spoločného. Výskumy ukazujú, že pobyt v prírode nás relaxuje, ale zvyšuje aj našu kreativitu. Prostredie, ktoré znižuje nároky na náš mozog, vytvára vhodné podmienky pre relaxáciu. Tým sa uvoľnia kapacity pre kreatívne myslenie,” upozorňuje Michal Matloň. 

Vo všeobecnosti platí, že materiály je potrebné využívať v priestore čo najviac a variovať tvary a textúry tak, ako to odporúča biofilický dizajn. Zásadné sú výskumy o dreve a jeho kladnom vplyve na psychiku, ale dôležitá je aj kombinácia viacerých haptických povrchov. Spojením viacerých materiálov, napríklad dreva, kameňa, korku, dokonca aj tehly, ktorá by sa dala označiť za prírodný materiál, smeruje k zvýšeniu kvality interiérov. „Aj keď tehla nie je vyložene prírodná, má charakteristiky prírodných materiálov, ako prírodná farba, nepravidelnosť, hrubšia štruktúra, nedokonalosť a podobne,” vysvetľuje.

Prítomnosť zvukov je pre človeka taktiež zaťažujúcim faktorom. Ľudia žijúci v mestách si dopad hluku už neuvedomujú, ale to neznamená, že na nich negatívne nevplýva. „Pokiaľ ide o akustiku, jedna vec je ochrana pred hlukom. Ak sa ľudia chcú sústrediť, musíme im poskytnúť ochranu pred hlukom a rečou iných ľudí. Zároveň je dôležitá celková úroveň hluku, pretože zvyšuje stres. Náš mozog musí pracovať aby ho odfiltroval z nášho vedomia. Zároveň nás nadmerný hluk zaťažuje, signalizuje nebezpečie, preto ho potrebujeme redukovať. Vieme, že vytvára stres a vieme aj, že chronický stres vytvára dlhodobé dopady na fyzické a psychické zdravie,” zdôrazňuje.  

Pôdorys a dizajn pracovných priestorov ovplyvňuje aj spoločenské interakcie medzi kolegami. Priestorové usporiadanie podporujúce spoluprácu a komunikáciu medzi zamestnancami zdôrazňuje blízkosť ľudí, pokiaľ ide o pravidelnosť interakcií. „V horizonte separácie väčšej ako 50 metrov vedie k rapídnemu poklesu interakcií medzi ľuďmi a vzdialenosť aj znižuje množstvo interakcií. Hodnotné interakcie sú veľakrát tie neplánované,” objasňuje Michal.

Pokiaľ je potrebné posilniť interakciu medzi niektorými oddeleniami, je dobré umiestniť ich bližšie k sebe. Zásadná je aj vertikálna komunikácia. „Ak je firma rozdelená na viacero poschodí, existujú zásahy, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že ľudia budú komunikovať medzi poschodiami. Medzi ne patrí napríklad vizuálny kontakt medzi poschodiami ako otvorené átriá a schodiská, ktoré sú ľahko dostupné a komfortne široké, ako aj atraktívne, napríklad výhľadmi alebo so zeleňou. To nám pomôže zvýšiť pravdepodobnosť, že ľudia budú spolu komunikovať,” približuje.

Michal taktiež zdôrazňuje nutnosť začleniť do kancelárie miesta na socializáciu. V kaviarenské zóny, ktoré majú inú atmosféru, vyvolávajú odlišné pocity ako bežné pracovné prostredie. Podstatné sú aj zóny určené na rýchle porozprávanie sa. „Ako výklenky na chodbách s jednoduchým sedením, kde si ľudia môžu za 5 minút prebrať vec, ktorú potrebujú. Výskumy ukazujú, že ak človek nemá dostatok kontroly nad súkromím a interakciami s inými ľuďmi, tak sa znižuje množstvo aj kvalita ich interakcií celkovo. Ak ľudí prinútime byť stále medzi ľuďmi, ich reakcia bude stiahnutie sa do seba a vytvorenie si bariéry v komunikácii, aby sa aspoň trochu chránili. Keď dáme ľuďom na výber, kedy sa vystavia iným ľuďom a majú dostatok priestoru na samotu a sústredenie, interakcia sa môže zlepšiť,” tvrdí.

Kancelária HB Reavis. Zdroj: HB Reavis

Psychológia farieb je dôležitá nielen v bývaní, ale aj v pracovnom prostredí. Farby ovplyvňujú ľudské správanie a farebné schémy dokážu podporiť rôzne činnosti v kancelárii. „Vieme, že všeobecne biofilický dizajn odporúča farby, ktoré nájdeme v prírode a prírodnom prostredí podporujúcom život. Takéto prostredie nám môže zvyšovať stres. Keď sa pozrieme, aké farby sa vyskytujú v nehostinnom prostredí, ako sivá a biela, je zaujímavé, že práve v kanceláriách sú to farby, ktoré sa tam veľmi často vyskytujú,” upozorňuje Michal.

Prostredie, ktoré je ukrátené o organické tóny, nebude pôsobiť prirodzene a ľudské podvedomie ho bude vnímať ako nevľúdne. Naopak zemité a prírodné odtiene zelenej, hnedej, ale aj modrej či žltej, na človeka pôsobí prívetivejšie. 

„Odporúčal by som odísť od týchto minimalistických schém. Vieme, že zelená farba pôsobí upokojujúco, zeleň ako taká je niečo, čo máme vyskúmané. Zvyšuje kapacity na mentálny výkon a kreativitu. S farbami sa dá pracovať aj pokiaľ ide o výraznosť. Kontrasty môžu stimulovať, čo vieme využiť na fyzický výkon - vo fitness centre alebo na športovom štadióne, kde sú farby výrazné,” vysvetľuje. V pracovnom prostredí sa však snažíme uvoľniť kapacity na mentálny výkon, preto sa odporúčajú farby vychádzajúce z biofilického dizajnu.

Biofilický dizajn tak môže podporovať psychickú pohodu zamestnancov a pomôcť predchádzať stresu, rovnako ako práca so znižovaním hluku. Pomôcť vytvoriť harmonické prostredie dokáže aj začlenenie relaxačných miestností. „Poskytujú priestor na neformálnu socializáciu. Ľudia majú rôzne potreby a preferencie. Niekto si potrebuje odpočinúť a byť pri tom sám, naopak niektorí ľudia sú extrovertní a počas odpočinku potrebujú inú stimuláciu ako prácu. Potrebujú kontakt s ľuďmi, preto je potrebné vytvoriť aj také, aj také príležitosti, ktoré sú mimo štandardného pracovného miesta,” upozorňuje na význam individuality.

Napriek tomu, že slovenské firmy majú pri tvorbe kancelárii rezervy a zvyčajne implementujú len niektoré princípy, v priestoroch Slovenských elektrární mal Michal Matloň možnosť vidieť správne navhrnuté spoločné priestory, ale aj coworkingovú tichú miestnosť, obsahujúcu množstvo zelene, prírodných materiálov a vzorov.

„Vidíme, že začínajú pribúdať priestory, ktoré využívajú prírodné materiály ako drevo, čiže to by som vyzdvihol. Začína pribúdať miestností na sústredenie, aj keď ešte nespĺňajú všetky náležitosti," konštatuje. Michal sa podieľal na priestoroch HB Reavis v Twin City, kde sa aplikovali poznatky biofilického dizajnu. „Množstvo týchto rôznych priestorov, či už na sústredenie, regeneráciu, alebo socializáciu,” dodáva.

Kancelária HB Reavis. Zdroj: HB Reavis

Spomína aj na pozitívny príklad vo Veľkej Británii, ktorý nie je priamo kancelárskym priestorom, avšak jeho návrh je vhodný nasledovania. Zároveň ukazuje, že zásady biofilického dizajnu platia univerzálne pre všetky interiéry, ktoré podporujú psychickú pohodu. „Vyzdvihol by som Maggie´s Cancer Centre pre ľudí, ktorí sa liečia z rakoviny. Nie je priamo liečebným centrom, dáva akoby priestor na socializáciu - na terapiu, podporu, aktivity,” vysvetľuje.

Rozdiely v potrebách dizajnu priestoru pre prácu na diaľku a v štandardných kanceláriách sa taktiež líšia. „Tie potreby sú podobné, rozdiel je ale v tom, kde ich napĺňame - či doma alebo v kancelárii. V domácnosti, a žiaľ veľa ľudí na to nemá správne podmienky, je dôležitá separácia pracovného priestoru a priestoru na oddych alebo život. Vieme, že pre veľa ľudí, pokiaľ sa príliš zmieša pracovný a oddychový priestor z hľadiska mentálnej práce, je ťažšie potom vypnúť po virtuálnom odchode z práce a prejsť do odpočinkového režimu,” zdôrazňuje Michal.

Odporúča preto vyhradiť si priestor výlučne na prácu a odpočinok. „Ideálne by to mala byť samostatná miestnosť, ale môže to byť v rámci jednej miestnosti jeden stôl, ktorý viem, že využívam iba na prácu. Vieme, že práca na notebooku je veľmi nezdravá, pokiaľ ide o zdravie chrbtice a neposkytuje dostatočnú podporu pre produktivitu. Mať adekvátne veľký stôl, monitor, klávesnicu a myš v priestore, kde pracujeme, je tiež dôležité,” radí.

Maggie´s Cancer Center. Autor: Luke Hayes / The Architectural Review

Približne 50% ľudí je spokojných so svojim domácim pracovným prostredím, ktoré často poskytuje vyššiu kvalitu ako kancelárie, najmä v personalizácii a individuálnej estetike. Firmy musia zvýšiť štandardy svojich pracovných priestorov, aby konkurovali domácim podmienkam a prilákali zamestnancov späť. Druhá polovica ľudí však nemá doma ideálne podmienky na prácu, najmä pokiaľ ide o separáciu súkromia a sústredenie, čo stále udržuje dopyt po kvalitných administratívnych priestoroch.

Psychológia architektúry a interiérového dizajnu má výrazný vplyv na produktivitu a pohodu zamestnancov. Efektívne navrhnuté pracovné prostredie, ktoré zahŕň kvalitnú akustiku, biofilický dizajn a reguláciu súkromia, dokáže podporiť sústredenie a znížiť stres, čím výrazne zlepšuje výkon a celkovú spokojnosť. Je preto chvályhodné, že firmy začínajú vnímať tieto potreby ako prioritné - a to aj na Slovensku.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.