Pred desiatimi rokmi sa v lokalite medzi Páričkovou ulicou a Dunajom ešte len začínala masívna výstavba. Odvtedy vzniklo v tomto území hneď niekoľko výškových budov, tisíce bytov, bizniscentrá, nová autobusová stanica, nákupné centrum či verejné priestranstvá. Bratislava tak získala aj v medzinárodnom kontexte výnimočnú štvrť, meniacu obraz mesta – a to bez toho, aby si to doteraz výraznejšie všimla.
Pandémia bola pre svetovú ekonomiku, zdravotníctvo či komunity katastrofou. Na druhej strane boli ale mnohé mestá schopné ju využiť a na vyprázdnené ulice umiestniť dočasné cyklotrasy či opatrenia, ktoré sa dnes stávajú trvalou súčasťou ich obrazu. Nadviazali pritom na dlhodobý trend, ktorého cieľom je vytlačiť z centrálnych oblastí rušnú automobilovú dopravu. Premiantom je v tomto smere Londýn, ktorého cyklistická infraštruktúra sa radikálne rozširuje.
Súdna moc je jednou z najvýraznejších reprezentácií štátnej moci vo vzťahu k občanom. V krajinách s vyspelou kultúrou to reflektujú súdne budovy, patriace k najreprezentatívnejším stavbám, príp. realizáciám, ktoré majú už vo svojej architektúre odkazovať na myšlienky spravodlivosti. Na Slovensku a v Bratislave zvlášť však chátrajú a sídlia v nevhodných priestoroch.
Prvá časť obytného súboru Rakyta v Devínskej Novej Vsi od developera Lucron sa môže v dohľadnej dobe stať realitou. Okrajovú časť Bratislavy delí od najnovšej etapy expanzie už len posledné rozhodnutie. Rezidenčný areál by mal pritom prinášať relatívne dostupnejšie bývanie pre široké spektrum klientov a zároveň vytvoriť prvú časť rozsiahlejšej zóny, ktorá na odhalenie ešte čaká.
Vznik metra je jedným z veľkých snov Bratislavy – alebo aspoň významnej časti jej obyvateľov – už päť desaťročí. Dopravný systém, ktorý popod zemou pretína celú metropolu, je podľa niektorých riešením dopravných problémov, ďalší si ho asociujú s mestskosťou. Znalec problematiky bratislavského metra Peter Martinko upozorňuje, že k jeho vybudovaniu bolo už veľmi blízko.
Po dlhých rokoch čakania, príprav, návrhov či novelizácií vstupuje 1. apríla do platnosti nový Zákon o územnom plánovaní. Ide o súčasť nového stavebného zákona, teda úplne novej legislatívy, týkajúcej sa územného plánovania a výstavby. Slovensko by sa malo vďaka tomu dramaticky posunúť v spôsobe, akým sa rozvíja, čo sa odrazí na ekonomike aj tvári krajiny.
V Bratislave zostáva niekoľko mimoriadne exponovaných pozemkov, ktoré dosiaľ čakajú na zástavbu. Jedným z nich je aj plocha na nároží Záhradníckej a Bajkalskej, v susedstve veľkej križovatky. Development sa tu skutočne pripravuje, a to už dlhé roky. Problémom však ostáva dlhé povoľovanie aj situácia na realitnom trhu.
Ľudia majú rozličné zberateľské koníčky. Patria k nim aj jedinečné autá, ktoré sú samé osebe dizajnovým klenotom, zasluhujúcim si adekvátne umiestnenie a prezentáciu. Mimoriadne atraktívnym príkladom, ako sa to dá spraviť, je projekt Bunker, spájajúci pracovňu a showroom. Ide o mimoriadnu komináciu špičkovej architektúry, dizajnu a interiérových riešení, aká je v našich končinách unikátom.
Drevostavby sa spájajú s výstavbou najmä v Škandinávii a v Rakúsku, postupne sa však presadzujú aj inde. Odvážni developeri sa pripravujú na budovanie nielen jednotlivých domov, ale aj celých štvrtí, pričom má ísť o ekologicky i sociálne uvedomelé projekty. Príkladom je zámer The Phoenix vo Veľkej Británii. Pôjde o najväčšiu realizáciu svojho druhu v krajine.
Keď pred časom developer HB Reavis oznámil, že hodlá postaviť svoje byty, vyvolalo to veľké očakávania. Významný developer mal veľké ambície, ktoré sa mali odzrkadliť vo vysokej kvalite nových projektov. Pracovať na nich mali niektorí z najlepších domácich architektov, čo bolo prísľubom zaujímavých realizácií. Teraz sa ale ukazuje, že z toho nebude nič.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac