Martina Gregová 03.01.2025 18:00

Deštrukcia obcí zástavbou bez duše. Ako nevhodné architektonické trendy ničia obraz slovenských sídiel

V posledných desaťročiach sme svedkami toho, ako slovenské obce či mestá čoraz viac strácajú svoj autentický charakter. Dôvodom sú viaceré architektonické a urbanistické trendy, ktoré sa namiesto rešpektu k lokalite či originalite sústreďujú viac na rýchlosť výstavby, okázalosť a vytvorenie pocitu súkromia v zástavbe. Výsledkom sú chyby, ktoré sa nebudú dať napraviť celé desaťročia.

Stav a úroveň architektúry rodinných domov v slovenských obciach je už dlhodobo témou diskusií medzi odborníkmi aj širokou verejnosťou. Čoraz častejšie sa stretávame s názormi, že kvalita architektúry v tejto oblasti zaostáva. Namiesto nadväzovania na tradičné urbanistické aj architektonické prístupy dochádza k devalvácii hodnôt a kvalít vidieckeho či predmestského života. Vybrali sme niekoľko kľúčových trendov, ktoré prispievajú k deštrukcii slovenských sídiel.

Katalógové domy: Uniformita na úkor kreativity

Jedným z najkontroverznejších prvkov výstavby v obciach i mestách sú tzv. katalógové domy. Tieto projekty ponúkajú stavebníkom rýchle a lacné riešenie, ktoré však často nemyslí na lokálne špecifiká, tradície či estetiku. Ulice mnohých obcí sú preto zaplnené domami s rovnakým pôdorysom, fasádou a strešnými konštrukciami, čo vedie k strate individuality jednotlivých obydlí. Táto uniformita vytvára monotónne prostredie, ktoré neodzrkadľuje charakter obce ani jej históriu.

Katalógové domy sú často navrhované s dôrazom na funkčnosť a nízku cenu, avšak na úkor dlhodobej kvality a harmónie s okolím. Architektonické detaily, ktoré by mohli domom vdýchnuť osobitosť, sú buď redukované, alebo úplne absentujú. Výsledkom je priestor bez duše, ktorý sa nedokáže adaptovať na meniace sa potreby obyvateľov. Okrem toho, katalógové projekty často nerešpektujú základné princípy urbanizmu, ako je orientácia na svetové strany, prepojenie s prírodou či citlivé zasadenie do krajiny.

Zdroj: Soul Trade

Toskánske vily a kanadské zruby

Ďalším fenoménom, ktorý do veľkej miery deformuje obraz slovenských obcí, je nekritické napodobovanie rôznych zahraničných architektonických štýlov. V mnohých dedinách nájdeme domy, ktoré pripomínajú toskánske vily so štukovou výzdobou, stĺpmi a okázalými terasami. Tieto stavby, často veľkoryso zdobené, neberú ohľad na podnebie, krajinný kontext ani kultúrne dedičstvo. Pôsobia preto rušivo a nelogicky, čím narúšajú celkový charakter vidieckej zástavby.

Podobným problémom sú aj tzv. kanadské zruby, ktoré sa na Slovensku stali populárne najmä v horských oblastiach, no čoraz častejšie ich vidíme aj v nížinách, kde úplne strácajú význam. Tento štýl, inšpirovaný drevenými chalupami, síce môže byť atraktívny svojou masívnou drevenou konštrukciou, no často ignoruje lokálne podmienky, ako sú odlišné klimatické podmienky či stavebné tradície.

Rodinné domy inšpirované svojráznou zahraničnou architektúrou sú často výsledkom túžby jednotlivcov odlíšiť sa, no zároveň poukazujú na absenciu dialógu s architektom. Kvalitná architektúra by mala reflektovať lokalitu, vychádzať z jej jedinečnosti a vytvárať prostredie, ktoré rešpektuje históriu, prírodu i kultúru danej oblasti. Bohužiaľ, tieto stavby namiesto toho vytvárajú len nesúrodé štruktúry, ktoré sa nedokážu vizuálne ani funkčne integrovať do svojho okolia.

Zdroj:echaty.sk

Vysoké ploty: Izolácia namiesto komunity

Okrem samotných domov je významnou témou aj fenomén stavania vysokých plotov medzi jednotlivými pozemkami. Na Slovensku sa stále viac stretávame s trendom uzatvárania domov do „pevností“, kde výška a masívnosť oplotenia často prevyšujú racionálne dôvody, akými sú bezpečnosť či súkromie. Vysoké ploty vytvárajú bariéry, ktoré nielen obmedzujú vizuálnu a fyzickú komunikáciu medzi susedmi, ale zároveň prispievajú k pocitu izolácie a odcudzenia.

Tradičné slovenské sídla boli kedysi charakteristické otvorenými dvorcami a blízkymi vzťahmi medzi susedmi. Súčasná architektúra však tento aspekt komunitného života úplne potláča. Vysoké ploty navyše často znižujú estetickú hodnotu celého priestoru, keďže sú vybudované bez ohľadu na materiálové či farebné zladenie s okolitými stavbami. Pôsobia ako vizuálna bariéra, ktorá neprirodzene rozdeľuje priestor a narúša jeho harmóniu.

Dôvodom tohto trendu môže byť nárast individualizmu či strach z narušenia súkromia, no zároveň ide o jasný prejav nedostatku spoločenskej dôvery. Oplotenie, ktoré by malo byť doplnkom architektúry, sa tak často stáva dominantným prvkom, ktorý vytvára viac problémov ako riešení.

Zdroj: BAM

Budúcnosť vidieckej výstavby

Ak chceme zlepšiť úroveň architektúry rodinných domov na Slovensku, je nevyhnutné otvoriť diskusiu o kvalite a estetike stavieb v našich obciach. Dôležitou úlohou je vzdelávanie stavebníkov a podpora kvalitných architektonických riešení, ktoré reflektujú lokalitu a rešpektujú okolie. Odborníci by mali motivovať ľudí, aby uprednostnili individuálny prístup a spoluprácu s architektmi namiesto výberu lacných katalógových riešení či kopírovania zahraničných štýlov.

Okrem toho je potrebné podporovať legislatívu, ktorá by stanovila základné pravidlá pre zástavbu v obciach – od regulácie typov domov až po obmedzenie výšky plotov. Obce by zároveň mali aktívnejšie spolupracovať s urbanistami, aby vytvárali priestory, ktoré sú esteticky príjemné, funkčné a podporujúce komunitný život.

Slovenské obce majú potenciál stať sa miestami, ktoré harmonicky kombinujú moderné prvky s rešpektom k tradícii. K tomu je však potrebné zmeniť pohľad na architektúru a pristupovať k nej ako k dlhodobej investícii do kvality života obyvateľov a vzhľadu krajiny.

Autorka: Alex Shoots Buildings

Ako pozitívny príklad novej zástavby rodinných domov, ktorá rešpektuje lokalitu, podporuje komunitný život a napriek racionálnej architektúre disponuje výrazným charakterom, možno označiť starší projekt Rodinné domy Tvoršovice v Česku. Zástavbu v príjemnej, kopcovitej krajine navrhlo štúdio monom.

Hoci boli stavby navrhnuté ako jednoduché – v objeme aj v detailoch – vďaka priestorom medzi domami zástavba pôsobí vo výsledku jedinečným dojmom. Z urbanistického hľadiska totiž autori projektu kládli dôraz na hodnotné verejné priestory vrátane poloverejných a polosúkromných zón a vnútroblokov.

Zdroj: PHAP

Ako by mala vyzerať budúcnosť výstavby, ukazuje aj starší projekt zo Žiaru nad Hronom s názvom Nový Žiar. Navrhnutý bol architektonickým štúdiom Pavel Hnilička Architects+Planners (PHAP). Riešené územie bolo v rámci návrhu rozdelené na štyri základné zóny – terasové bývanie, horské mestečko, dedina a rekreačná oblasť. Celková plocha riešeného územia dosahuje veľkosť 76 hektárov, pričom zastavaných má byť podľa návrhu približne 30 hektárov.

Najväčšou výzvou pri návrhu urbanistickej štúdie Nový Žiar bolo podľa Martina Jirsu, projektového vedúceho PHAP, nájdenie vhodnej kombinácie typológie zástavby s ohľadom na zložitú morfológiu riešeného územia. „Snažili sme sa o maximálne šetrný prístup a využitie potenciálu celého územia. Išlo o veľmi pekné zadanie. Tvorba ,nového mesta´ na zelenej lúke je vo svojej podstate veľmi ojedinelá a zaujímavá úloha," približuje Jirsa.

Tieto a mnohé iné príklady dokazujú, že aj na vidieku sa dá stavať s rešpektom k tradičnému urbanizmu, architektúre a zároveň kvalite a s vysokou mierou individuality či kvality. Jedným z výrazných problémov je absencia dôvery v odborníkov v kombinácii so stratou citlivosti, ktorá bola charakteristická pre výstavbu v predmodernom období. Pokaiľ sa tieto neduhy nezačnú naprávať, budú slovenské obce i mestá naďalej devastované.

(PHAP, archiweb.cz, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.