Martina Gregová 06.10.2024 14:00

Takto sa má stavať na Slovensku. Unikátny projekt ukazuje, ako rozvíjať nové štvrte v dotyku s prírodou

Väčšina nových štvrtí, ktoré vznikli v susedstve slovenských miest v posledných desaťročiach, je katastrofálna. Štandardne ide o banálne prostredie, tvorené repetetívnou zástavbou katalógových domov bez kvalitných verejných priestorov, zelene a skrytých za vysokými múrmi. V blízkosti Žiaru nad Hronom sa však uvažuje so zámerom Nový Žiar, ktorý ukazuje, ako by mala vyzerať budúcnosť výstavby v krajine.

Zdroj: Pavel Hnilička Architects+Planners

Šibeničný vrch patrí medzi nižšie časti Kremnických vrchov. Vypína sa nad mestom Žiar nad Hronom a medzi miestnymi je mimoriadne obľúbenou turistickou a rekreačnou lokalitou. Z jeho najvyšších častí sa návštevníkom totiž naskytnú nerušené výhľady na Žiarsku kotlinu, Kremnické aj Štiavnické vrchy či pohorie Vtáčnik.

Práve v tejto unikátnej prírodnej lokalite by mohol vzniknúť mimoriadne zaujímavý rezidenčný projekt. Zámer s názvom Nový Žiar predpokladá, že súčasný vrchol Šibeničného vrchu a priľahlý hrebeň zostanú voľné, aby umožnili 360-stupňový výhľad na okolitú krajinu. Nová zástavba má byť sústredená na západnom svahu s cieľom minimalizovať dopravnú náročnosť a byť čo najbližšie k mestu Žiar nad Hronom.

Objednávateľom tohto projektu je spoločnosť Across Properties. Tá v Banskobystrickom kraji zastrešuje napríklad projekt Kerling v Banskej Štiavnici, v rámci ktorého bol bývalý hotel Kerling prebudovaný na modernú obytnú budovu. Urbanistickú štúdiu Nový Žiar vypracovalo české architektonické štúdio Pavel Hnilička Architects+Planners (PHAP).

Najväčšou výzvou pri návrhu urbanistickej štúdie Nový Žiar bolo podľa Martina Jirsu, projektového vedúceho PHAP, nájdenie vhodnej kombinácie typológie zástavby s ohľadom na zložitú morfológiu riešeného územia. „Takisto sme sa snažili o maximálne šetrný prístup a možnosť využiť aktivity celého územia. Išlo o veľmi pekné zadanie. Tvorba ,nového mesta´ na zelenej lúke je vo svojej podstate veľmi ojedinelá a zaujímavá úloha," približuje Jirsa.

Riešené územie bolo v rámci návrhu rozdelené na štyri základné zóny – terasové bývanie, horské mestečko, dedina a rekreačná oblasť. Vo výsledku dosahuje veľkosť 76 hektárov. Zastavaných má byť podľa návrhu zhruba 30 hektárov. Architekti sa navyše snažili o minimalizovanie dopravnej náročnosti v danej lokalite. Navrhnutá bola tiež sieť rekreačných a náučných chodníkov, ktoré sú na viacerých miestach doplnené o rôzne zastavenia.

V časti pomenovanej ako Horské mestečko bola navrhnutá kompaktná zástavba, ktorá vo svojej podstate reaguje na sklon terénu. Centrom tejto zóny má byť malé námestie s obchodmi, službami a reštauráciami. „Mesto by malo poskytovať základnú občiansku vybavenosť vrátane školy, škôlky a ponúkať aj pracovné príležitosti,“ tvrdia architekti. V tejto časti zastavaného územia sa má nachádzať tiež kultúrna sála, zdravotnícke zariadenie či pošta.

V časti terasového bývania budú sústredené rôznorodé obytné objekty, ktoré by podľa návrhu mali disponovať zelenými strechami. Poslednou oblasťou určenou na zástavbu je takzvaná experimentálna ekologická dedina. V nej by sa podľa slov architektov mali testovať rôzne udržateľné formy poľnohospodárstva. Podľa predstavených vizualizácií budú domy v tejto časti projektu postavené z ekologických materiálov a svojou formou nadviažu na tradičnú slovenskú architektúru. V dedine nebude chýbať ani menšia kaplnka, hasičská zbrojnica či lokálny pub.

Vďaka sústredenej zástavbe bude vo zvyšku riešeného územia ponechaný priestor pre rekreáciu v prírodnom prostredí. „Okrem toho sa tu uvažuje o výstavbe malých kúpeľných budov, sanatórií a škôl na vidieku, malých telocviční na meditáciu, cvičenie jogy, firemné teambuildingové akcie a podobne,“ uvádzajú autori urbanistickej štúdie. K jednotlivým objektom však bude možné prísť len pešo z údolia.

Pôvodne sa v územnom pláne uvažovalo o omnoho väčšom rozsahu zástavby. Tá mala mať charakter typický pre zóny novej predmestskej zástavby na Slovensku – pravidelná sieť ciest mala byť doplnená o identicky vyzerajúce rodinné domy. „Pokrytie v takom veľkom merítku, ako bolo uvažované v územnom pláne, nedáva v tejto podobe ekonomický zmysel a nie je príliš citlivé ku krajine. Rozsah zástavby územného plánu nebude prekročený, naopak po preskupení hmôt dôjde k redukcii zastavanej plochy a vyššej ekologickej stabilite,“ konštatujú architekti.

Na otázku napredovania daného projektu však nevedeli odpovedať: „Spolupráca nášho ateliéru a investora v súčasnej dobe nepokračuje (bola ukončená po odovzdaní štúdie projektu). O aktuálnom stave a ďalšom vývoji projektu teda bohužiaľ nemáme ďalšie informácie. Nevieme teda, či sa chystá zadanie ďalších nadväzujúcich fáz.“

Známe české architektonické štúdio bolo v posledných rokoch opakovane oslovené viacerými slovenskými investormi k účasti v niekoľkých urbanistických súťažiach. Vždy však išlo o návrhy zástavby v urbanizovanom území. Zadanie projektu Nový Žiar, ktorý má vzniknúť v extraviláne, tak bolo aj pre nich svojím spôsobom výnimočné.

Martin Jirsa zároveň dodáva, že v posledných rokoch vnímajú zvýšený záujem o kvalitné urbanistické riešenia a tvorbu verejných priestorov s dostatočnou občianskou vybavenosťou v Česku aj na Slovensku. Projekt Nový Žiar je príkladom toho, ako sa dá pristupovať k nezastavanému územiu tak, aby na ňom nevznikla len ďalšia architektonicky nezaujímavá a urbanisticky nekvalitná rezidenčná zástavba, ale naopak, jedinečný priestor vhodný na život aj rekreáciu.

 

(Pavel Hnilička Architects+Planners, ČKA, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.