V priebehu uplynulých týdňov boli dokončené, pokračovali alebo sa spustili viaceré rekonštrukcie, ktoré menia podobu niektorých dlhodobo schátraných alebo poškodených objektov v centrálnej časti Bratislavy. Pozitívom je informácia, že sa medzi nimi objavujú aj budovy vo verejnom vlastníctve a pamiatky, ktoré patria k dominantám mesta.
Najviditeľnejšie sú rekonštrukcie v historickom jadre, kde sa k dokončeniu chýli viacero obnov vzácnych historických objektov.
Veľmi zreteľný je postup prác na rekonštrukcii Paláca Kooperativy, resp. budovy Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí. Secesný dom z roku 1911 vyhorel na konci roku 2018 a ako sa čoskoro ukázalo, poškodenie bolo výraznejšie, ako sa zdalo. Majiteľ, poisťovňa Kooperativa, sa rozhodol situáciu využiť a komplex budov (teda aj časť na nádvorí) komplexne zrekonštruovať a premeniť na nadštandardné kancelárie s gastronomickou prevádzkou v parteri. Projekciu zabezpečujú kancelárie Morocz_Tacovsky a Cechvala Architects, práce by mohli byť ukončené už v najbližších týždňoch.
Pred dokončením je aj obnova mohutného klasicistického domu na nároží Laurinskej ulice a Rybnej brány, známeho ako Prvá bratislavská sporiteľňa. Budova pochádza z roku 1846 a pôvodne bola postavená ako nájomný bytový dom. Národnou kultúrnou pamiatkou sa stala v roku 1963 a po revolúcii v nej sídlila banka. Budova prešla rekonštrukciou naposledy v 90-tych rokoch 20. storočia. Novinkou je umiestnenie známej prevádzky rýchleho občerstvenia (Burger King) v parteri objektu.
Smerom k nábrežiu naďalej prebiehajú práce na rekonštrukcii domu na Panskej ulici 1. Objekt sa vyznačuje jednoduchou klasicistickou fasádou a v jeho parteri sa dlhšie nachádzala rybná reštaurácia. Veľké zmeny zatiaľ nie sú zvonka viditeľné. To isté možno povedať o rekonštrukcii bývalého Hotelu u Uhorského kráľa, dnes divadla Ifjú Szivek, o ktorom som písal nedávno. Divadlo však bude komplexne zrevitalizované.
Historického jadra sa týka aj obnova mestského paláca, resp. Jeszenákovho paláca na Michalskej 3, ktorý bol vybudovaný v barokovom štýle v roku 1730. Národnou kultúrnou pamiatkou je už od roku 1963 a aktuálna rekonštrukcia mu prišla veľmi vhod. Objekt nemá bielu fasádu, ako mnoho nedávno obnovených palácov v historickom jadre, vďaka čomu bude na ulicu naďalej prinášať žiadúci kontrast. Práce sa okrem uličnej fasády týkajú aj dvorovej časti.
Veľmi potešiteľnou správou je potvrdenie generálnej rekonštrukcie Michalskej brány, ktorá sa má spustiť už v najbližších mesiacoch. Projekt si na takmer dva roky vyžiada uzatvorenie miestneho Múzea zbraní a prinesie reštaurovanie či umelecko-remeselnú obnovu viacerých prvkov v interiéri aj exteriéri. Dôvodom rekonštrukcie je už veľmi zlý stav tejto pamiatky, ktorý je viditeľný aj zvonka.
Michalská brána vznikla ako súčasť fortifikačného (obranného) systému mesta už v 14. storočí, hoci veža pribudla pravdepodobne o čosi neskôr – asi v 15. storočí. V tomto čase bol vybudovaný aj barbakan, teda zahnutá cesta s menšou bránkou, čo malo sťažiť postup nepriateľa. Súčasnú podobu veža získala v roku 1758. Posledná rekonštrukcia bola dokončená v roku 1975. Dnes bude bránu rekonštruovať špecializovaná firma Pamarch (podieľala sa aj na vydarenej obnove Prezidentského paláca), ktorá za takmer 1,35 miliónov eur a 18 mesiacov dodá pamiatke aktuálnejšiu podobu. Investor, Hlavné mesto SR, bude čerpať aj grant vo výške 482-tisíc eur na rekonštrukciu barokovej strechy.
Po ukončení prác tu bude opäť sídliť Múzeum zbraní. Podľa samotného múzea sa pripravuje nová koncepcia expozície, ktorá má byť viac interaktívna, menej bariérová a modernejšia.
V neposlednom rade, do historického jadra patrí aj rekonštrukcia tzv. Waydenovho domu, ktorý sa prakticky dotýka južnej fasády Dómu sv. Martina. Budova bola donedávna mimoriadne zanedbaná, hoci napriek tomu populárna. Vybité okná boli nahradené reprodukciami malieb od Vincenta van Gogha, čo vytváralo zaujímavý kontrast so stavom budovy. Daná podoba je však dnes už minulosťou.
Zo strany Mostu SNP má totiž dom už novú fasádu, ktorej súčasťou je aj odhalené murivo niekdajších mestských hradieb, ktoré práve tadiaľto viedli k Vydrickej bráne v predĺžení Panskej. Fasáda od Rudnayovho námestia sa zahalila do lešenia, po renovácii sa však obnoví neskorobaroková podoba objektu. Vzhľadom na fakt, že bol dom orientovaný do námestia, odkiaľ vychádzala v minulosti korunovačná procesia, má tento veľmi bohatú výzdobu.
Po ukončení rekonštrukcie by tu majiteľ objektu, Bratislavská arcidiecéza, rád rozšíril administratívne a expozičné priestory, súvisiace s Dómom sv. Martina. Dokončenie prác a sprístupnenie budovy očakávam v priebehu roka 2021.
Mimo pôvodného stredovekého jadra možno väčší počet rekonštrukcií pozorovať v okolí Palisád a Štefánikovej ulice, v prestížnej diplomatickej štvrti, kde v poslednej dobe pribúdajú aj exkluzívne byty – a to práve vďaka rekonštrukciám starších domov.
K príkladom, kedy sa staršie zanedbané objekty menia na nadštandardné bývanie, patrí najmä obnova tzv. Obytného domu W. Hellera na Lermontovovej 11 z roku 1924. Budova bola v mimoriadne zlom stave desaťročia, dnes je však situácia iná: v budove vzniklo nadštandardné bývanie a pribudnú tu pravdepodobne aj kancelárie alebo obchodné prevádzky. Rovnako dôležitý je fakt, že sa touto obnovou dostala do dobrého stavu ďalšia budova od legendárnych architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseiho.
Dôležitou rekonštrukciou je obnova nájomného domu na Palisádach 39, kde na začiatku 20. storočia vnikol rozložitý obytný súbor v eklektickom štýle. Dnes sa tu nachádza Konzulát Islandskej republiky, ako aj niekoľko bytov. V kontexte ulice, kde je väčšina výstavných domov obnovená, pôsobil tento aj s okolitou zeleňou už pomerne zle, preto bude jeho revitalizácia ďalšou vzpruhou pre zvýšenie reprezentatívnosti lokality.
Podobný efekt bude mať aj rekonštrukcia mohutného domu na Šulekovej 3, ktorý je taktiež pomerne známy. Neobaroková budova z roku 1910 bola pre svoj vzhľad prezývaný „strašidelný dom“, v relatívne blízkej dobe by sa to však mohlo zmeniť. Investor Resident a.s. má za sebou aj rekonštrukciu domu na Palisádach 43, ktorý vo výsledku ulicu obohatil, vysoké očakávania tak platia aj v tomto prípade. Navonok je zatiaľ viditeľné skôr pomalšie tempo prác.
Rekonštrukcia a dostavba prebieha aj na menšom dome, resp. vilke na Ulici Fraňa Kráľa 6, ktorá je vo vlastníctve súkromných osôb. Budova je v priamom susedstve práve realizovaného prestížneho projektu Residence FK, za ktorým stojí jeden zo spolumajiteľov spoločnosti ESET. Skoordinovanie oboch rekonštrukcií by dramaticky zvýšilo príťažlivosť ulice.
K Štefánikovej ulici patria aj rekonštrukcie dvoch domov vo verejnom vlastníctve. Prvým z nich je obnova objektu na nároží s Lermontovovou, kde dnes sídli Obvodné oddelenie PZ Staré Mesto. Budova však vznikla ako hotel, pomenovaný po maďarskom politikovi Ferencovi Deákovi. Hotel Deák z roku 1910 sa vyznačoval secesnou architektúrou a výraznými nástennými maľbami, ktoré z neho robili unikátnu súčasť mesta. Nanešťastie, po vzniku Československa „poburujúce“ maľby zatreli.
Budova je dnes schátraná, no obklopená lešením. Rekonštrukcia sa však týka len strechy. Či niekedy dôjde k obnove pôvodnej výmaľby, nie je známe. Pod opadanou omietkou sú viditeľné jej relikty, či je však vôbec možné značne narušené motívy zreštaurovať, nie je jasné. Od roku 1980 je budova NKP, čo by mohlo byť podnetom pre hlbší prieskum a otvorenie možností obnovy aj tohto aspektu historickej architektúry.
Druhou verejnou stavbou, ktorá prejde rekonštrukciou, je Centrum voľného času na Štefánikovej 35, dvojpodlažný neorenesančný domček, ktorého vznik sa datuje pred rok 1894. Obnova fasády nadväzuje na rekonštrukciu interiérov, ktorá prebehla na jar tohto roku. Investorom je Hlavné mesto SR Bratislava, ktorý sa zaviazalo k rekonštrukcii nielen tejto budovy, ale aj Základnej umeleckej školy M. Ruppeldta na Panenskej ulici. Táto by mala nasledovať po dokončení rekonštrukcie CVČ.
V neposlednom rade je oblasťou s prebiehajúcou stavebnou aktivitou na rekonštrukciách či dostavbách aj okolie Šancovej ulice a štvrť severne od tejto dôležitej komunikácie. Daná lokalita je aj napriek blízkosti k centru mesta stále relatívne zanedbaná, no v poslednom období sa situácia zlepšuje a pribúda tu viacero nových aj zrekonštruovaných budov. Vitalite územia to môže pomôcť aj v prípade, že ide o určitú formu gentrifikácie.
K týmto menším projektom patrí prestavba menšieho dvojpodlažného domčeka na Palárikovej 22, ktorý tu prežil ako pozostatok pôvodnej drobnej zástavby, napriek tomu bol nanovo vybudovaný a bude súčasťou miestneho koloritu aj naďalej.
Asanácie a následné vypĺňanie prieluk, mnohokrát v obdobnom štýle, prebiehajú aj na Čajakovej ulici, kde sú aktuálne takéto prípady dva. Na Čajakovej 17 by mal pribudnúť apartmánový dom so štyrmi podlažiami a siedmimi apartmánmi s predbežným dátumom kolaudácie september 2021 (nereálne), na Čajakovej 16 zanikol banálny starší jednopodlažný dom, jeho náhrada ale predstavená nebola.
Nakoniec, stavebné práce prebiehajú na nadstavbe a dostavbe domu na Šancovej 78, jedného z trojice historizujúcich objektov, ktoré sa vymykajú z rámca neskoršej regulácie ulice. Z dvorovej časti domu je vidno nárast hmoty, od ulice je viditeľná len časť zadnej fasády prístavby. Daná budova by bola ideálna pre nadstavbu, spojenú s dorovnaním výškovej úrovne mladšieho domu na Šancovej 80 a s rekonštrukciou fasády. Aktuálne nie je známe, či bude aspoň druhá časť tohto želania nasledovať.
V každom prípade, ani pandémia koronavírusu COVID-19 nezastavila tempo rekonštrukcií budov v centre mesta. To je pozitívny jav a nepredpokladám, že by sa do budúcna malo toto tempo výrazne znížiť. S postupnou urbanizáciou brownfieldov a voľných plôch vo vnútornej Bratislave, ako aj s vyčerpávaním možností Územného plánu, sa bývanie alebo umiestnenie kancelárií či prevádzok v centre stáva čoraz limitovanejšie, čo tlačí ceny nahor. Investori tak majú vyššiu istotu návratnosti pri svojich projektoch, čo ich motivuje k rekonštrukciám aj tých budov, ktoré boli dlho „nedotknuteľné“. Medzičasom, verejná správa si konečne uvedomuje, že musí prekonať výrazný investičný dlh do svojho nehnuteľného majetku.
To všetko prináša prínosy v podobe oživenia predtým prázdnych alebo zle využívaných objektov, zlepšenia ich prevádzkyschopnosti a v neposlednom rade aj zvýšenia atraktivity. Z niektorých zmienených rekonštrukcií bude čerpať široká verejnosť, iné pomôžu pri budovaní dobrej značky slovenskej metropoly. Príchod nových obyvateľov či firiem môže zase prispieť k aktivácii ulíc či mestského parteru a k rozvoju lokálnej ekonomiky.
Bolo by príjemné, keby bola dobrá úroveň budov v súlade s dobrou úrovňou verejného priestoru. Tá popri všetkých týchto pozitívnych správach stále pokrivkáva. Výstavné domy na Palisádach sú obklopené asfaltovými chodníkmi, ktoré tu budú ešte dlhé roky, keďže práve v tomto roku bola ulica čiastočne rekonštruovaná. To isté platí o Štefánikovej, ktorá aj napriek potrebnému zriadeniu bus-pruhov pripomína skôr zanedbanú dopravnú stoku, ako peknú mestskú triedu.
Na mesto sa kladú vysoké požiadavky; keďže Magistrát a jeho vedenie otvorene označuje verejný priestor za svoju prioritu, musí týmto vyhláseniam sekundovať aj kvalita konkrétnych riešení. Pokrok, ktorý sa zaviedol v dôsledku prijatia tzv. Technických listov mesta Bratislavy (alebo Manuálu asfaltovania) je nedostačujúci, ak nepríde veľmi skoro aj regulatív pre mestské chodníky. Kvalita verejného priestoru je totiž aj o preferencii úrovne pešej dopravy (vrátane estetiky pešieho pohybu po meste), napriek tomu tento materiál ešte neexistuje.
V roku 2021 sa to snáď zmení a pri rekonštrukciách v budúcnosti už budeme môcť obdivovať nielen pekne obnovené pamiatky, ale aj ulice, ktoré budú spoluvytvárať príťažlivejšie mesto. Kvalita a stav architektúry a verejného priestoru musí ísť ruka v ruke.
Pozrite si rekonštrukcie bratislavských pamiatok vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre