Adrian Gubčo 20.08.2024 18:55

Kľúčová dopravná stavba v prehľadnej podobe. Dokončenú električkovú trať v Petržalke odhaľuje fascinujúca animácia

Výstavba električkovej trate v Petržalke sa dostala do fázy, keď už začína byť miestami takmer viditeľná jej budúca podoba. Realitou má byť v prvej polovici budúceho roka, hoci stavebník, Hlavné mesto SR, naznačuje, že už na konci tohto bude takmer použiteľná. Ako bude vyzerať naozaj, umožňuje vidieť atraktívna animácia, ktorej autorom je animátor Lukáš Rehák.

Zdroj: Lukáš Rehák

Aktuálne realizovaný projekt druhej etapy Petržalskej električkovej radiály je najvýznamnejším súčasným projektom rozvoja verejnej dopravy v metropole. Nová trať v centrálnej osi Petržalky  je oficiálne nazývaná aj nosný systém MHD v Bratislave, čo odzrkadľuje jej význam nielen pre najväčšie bratislavské sídlisko, ale aj mesto ako také. Prinesie totiž radikálne zlepšenie dostupnosti električkovej dopravy pre desiatky tisíc ľudí.

Trať vzniká v stope kedysi plánovaného i rozostavaného bratislavského metra, ktoré malo sídlisko obsluhovať. Výstavba sa zastavila takmer okamžite po revolúcii v roku 1989 a následne už nebola nikdy obnovená. V 90-tych rokoch 20. storočia a v prvej dekáde 21. storočia sa diskutovalo o optimálnom modeli dopravnej obsluhy štvrte, napokon sa ale presadila klasická električka, ktorá sa mohla napojiť na už existujúcu sieť v rámci mesta.

Po viacerých odkladoch sa jej výstavba naštartovala v roku 2021. Mesto sa priklonilo k tzv. povrchovému variantu vedenia trate, ktorý obsahuje len jedno mimoúrovňové križovanie s Panónskou cestou. Koridor bude 3,9 kilometrov dlhý, dvojkoľajný a obsahovať bude sedem zastávok a štyri mosty. Okrem toho sa v rámci projektu opraví aj 490 metrov existujúcej trate od Bosákovej po Jungmannovu.

Mesto projekt prezentuje ako moderné riešenie pre dopravu v Petržalke. Jeho budúcu podobu prezentuje na niekoľkých vizualizáciách (mapu nevytvorilo žiadnu – najčastejšie sa využíva mapa, vytvorená nadšencami MHD), ktoré zobrazujú trojicu zastávok Veľký Draždiak, Lietavská a Zrkadlový Háj. Mnohí ľudia si tak v praxi nevedia predstaviť, ako bude trať vlastne vyzerať a ako zasiahne do obrazu sídliska.

Aj v tomto prípade prišla pomoc zvonka – prináša ju príťažlivá animácia, ktorá sa začala pred niekoľkými dňami šíriť po sociálnych sieťach. Interaktívne dielo umožňuje podrobnú prehliadku celej trate od Bosákovej až konečnú v Janíkovom dvore a súvisiace obratisko s halou dennej údržby. Okrem trate a zastávok sú zobrazené aj upravené križovatky či cyklotrasa, ktorá povedia pozdĺž električkového koridoru.

Autorom animácie je 25-ročný študent Ekonomickej univerzity v Bratislave Lukáš Rehák. „Celý tento projekt vznikol v rámci mojej bakalárskej práce, ktorej úlohou bolo vytvorenie interaktívnej 3D aplikácie, ktorú si človek môže svojvoľne pozrieť a ovládať,“ približuje okolnosti vzniku animácie. „Rozmýšľal som nad rôznymi témami, ktoré spracovať, ale jedného dňa mi napadlo, že by bolo dobré priblížiť ľuďom stavbu petržalskej električky, nakoľko sa jedná o veľkú stavbu. Verejnosť má veľa otázok a vlastne ani nevie, ako bude väčšina trate po dostavaní vyzerať, pretože oficiálne vizualizácie sú strohé a existujú len v podobe pár fotografii.“

Rehákov projekt tento nedostatok prekonáva. Záujemca si vie naštudovať informácie k jednotlivým častiam električkovej trate, či už ide o zastávky, významné križovatky, premostenia Chorvátskeho ramena či objekty pri trati. „Mojim cieľom bolo tak širokej verejnosti čo najlepšie tento projekt priblížiť a snažiť sa im tak zodpovedať aspoň na nejaké otázky, ktoré k projektu majú,“ konštatuje.

Popri samotnej aplikácii vzniklo aj video. „Video, ktoré sa následne uchytilo, tak vzniklo len ako propagácia tejto aplikácie a alternatíva pre tých, ktorí si nemôžu alebo nechcú túto aplikáciu stiahnuť,“ vysvetľuje L. Rehák.

Autor na animácii pracoval tri mesiace. Rehák priznáva, že s ohľadom na blížiaci sa termín odovzdania práce nestihol implementovať všetky prvky, ktoré pôvodne plánoval. Napriek tomu do nej preniesol podstatu stavby Petržalskej radiály. „Vychádzal som z celkovej dokumentácie projektu. Po niekoľkých hodinách triedenia množstvom súborov mi nakoniec ostali len tie relevantné technické nákresy,“ dopĺňa. „Pomocou nich som spoločne s oficiálnymi vizualizáciami, google satelitnými snímkami a youtube videami, monitorujúcimi priebeh stavby, vymodeloval všetky potrebné 3D objekty,“ popisuje, pričom na stavbe fyzicky nebol ani raz.

 

 

Lukáš Rehák, pre ktorého je 3D modelovanie koníčkom, má do budúcna plány na ďalšie zaujímavé modely a animácie. „Nápadov je niekoľko, napríklad som sa aktuálne pustil do takého by sa dalo povedať až sci-fi projektu, ako by mohol vyzerať podchod s podzemnou zastávkou električky na Račianskom mýte. Takisto by som chcel jedného dňa zrealizovať digitálnu kópiu bývalého Istropolisu, keď sa nám už žiaľ nedochoval fyzicky,“ vymenúva.

Medzičasom, Hlavné mesto neplánuje zverejniť ďalšie vizualizácie električkovej trate v Petržalke. Ako sa ukazuje, v najvyššej kvalite nebudú ani niektoré pridružené stavby, patriace k radiále – napríklad chodníky sa tu realizujú ako asfaltové, hoci aj Princípy a štandardy chodníkov v Bratislave tu navrhujú betónové chodníky z Bratislavskej dlažby.

Magistrát vysvetľuje, že to je spôsobené riešením v rámci projektovej dokumentácie. „Projekt petržalskej električky bol vyhotovený ešte pred samotnou existenciou Bratislavskej dlažby aj princípov a štandardov MIB, dodatočné doplnenie dlažby by znamenalo posunutie termínu dokončenia ako aj navýšenie ceny realizácie projektu,“ tvrdí Peter Bubla z Oddelenia komunikácie a marketingu Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

Slabšiu úroveň bude mať aj cyklotrasa, ktorá je napríklad aj na Rehákovej animácii zobrazená červenou farbou – tak, ako sa majú cyklotrasy v zmysle legislatívy riešiť. „Na cyklotrasu je používaný čierny asfalt. V štádiu riešenia je červená farba na úsekoch križovania cyklotrasy s vozovkou či električkou,“ približuje hovorca mesta.

Meškajúcim zásahom je aktuálne aj presun protitankovej steny, ktorý mesto avizovalo už pred niekoľkými mesiacmi. „Veríme, že k presunutiu protitankovej steny by mohlo prísť v najbližších mesiacoch. Posun, oproti pôvodne plánovanému termínu spôsobilo, že aj po komunikácii s OZ Bunker a po zvážení, že by sme predsa len radi zachovali celý objekt a nie len jeho časť, bolo potrebné vypracovať nový projekt a zabezpečiť špeciálne technológie, potrebné na jej presunutie,“ približuje Bubla. „Uvedomujeme si dôležitosť tejto pamiatky, a preto venujeme veľa úsilia a času tomu, aby pri presune nebola poškodená.“

Hoci stavba zaznamenáva pokroky, nedá sa povedať, že by postupovala ideálne, načas alebo v nekompromisnej kvalite. Nedostatočné je aj informovanie, posledná aktualizácia je niekoľko týždňov stará a fotografie chýbajú takmer úplne. Posledné video primátora zo stavby je skôr imidžové ako výpovedné, preto sú užitočnejšie individuálne natáčané záznamy račianskeho poslanca Michala Feika.  

Bratislavská verejnosť je tak závislá od súkromných aktivít jej obyvateľov, pokiaľ sa zaujíma o najvýznamnejšiu dopravnú stavbu. V podstate zadarmo získala výbornú animáciu aj sériu videí. Našťastie, v metropole žije dosť ľudí, ktorí dokážu nemohúcosť verejného sektoru vynahradiť sami.

 

Pozrite si výstavbu Petržalskej električkovej trate vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.