V uplynulých dňoch boli opäť aktualizované snímky Bratislavy v službe Google StreetView. Posledná aktualizácia pochádza z augusta 2024, je tak extrémne čerstvá. Ukazuje nielen mnohé práve rozostavané projekty, ale aj premeny mesta, ktorým prešlo za 12 rokov, odkedy bola metropola snímkovaná prvýkrát. Opäť to otvára otázku, či sa mesto posunulo k lepšiemu.
Bratislava v roku 2012 bola mesto na začiatku jedného z najúspešnejšieho obdobia výstavby v posledných desaťročiach. Postupne ožíval dopyt, odložený počas hospodárskej krízy v roku 2008, a rozbehla sa vlna transformácií bývalých priemyselných areálov vo vnútornom meste. Táto éra vyvrcholila približne v roku 2021, keď dozneli projekty, rozbehnuté ešte pred pandémiou. V súčasnosti sa ešte prejavuje všeobecný útlm, typický pre obdobie od roku 2022, hoci sa realizujú viaceré významné projekty.
V každom prípade, jednoznačne sú viditeľné radikálne zmeny viacerých lokalít. Najväčšmi sa prejavili samozrejme v downtowne, teda formujúcom sa novom komerčnom centre mesta v postindustriálnej južnej časti štvrte Nivy. Kým v roku 2012 bol život v lokalite limitovaný azda len na dve miesta – pôvodnú autobusovú stanicu a Euroveu – dnes vznikla medzi nimi moderná štvrť, ktorá sa ďalej zapĺňa novostavbami.
Downtown ale nie je jediný. V súčasnosti sú transformované takmer všetky väčšie brownfieldy vo vnútornej Bratislave (zhruba vymedzenej Bajkalskou ulicou na východe a Mlynskou dolinou na západe) mimo Mlynských Nív, vypĺňajú sa prieluky a stavia sa na dlhodobo prehliadaných pozemkoch. Kompletizuje sa zástavba Podhradia, čoskoro bude dobudované aj okolie Národnej banky Slovenska. Investori tak prenesú pohľad na zostávajúce voľné plochy, ktoré boli doteraz vnímané ako príliš komplikované.
Dobrou správou je, že sa viditeľným stávajú zlepšenia verejného priestoru. Živým príkladom je Šafárikovo námestie. V roku 2012 išlo o zdevastované bariérové priestranstvo s chaotickou spleťou ciest, parkovaním, katastrofálnym nedostatkom plôch pre peších a samozrejme bez električkovej trate do Petržalky. Hoci dokonalé nie je ani dnes, zlepšenie nemožno uprieť.
Druhou viditeľnou zmenou začína byť regulácia parkovania. V roku 2012 bola situácia kritická, keď sa parkovalo takmer na každom chodníku. Dnes sa postupne a s bolesťami chodníky čistia od automobilov a uvoľnené plochy slúžia peším alebo zeleni. Porovnanie Mýtnej dnes a kedysi je priam neuveriteľné. Nie tak dávno ešte slúžila Mýtna v susedstve pyramídy Slovenského rozhlasu ako obraz úpadku, dnes je vzorom.
Hlavné mesto začalo nedávno rozširovať plochy, vydláždené Bratislavskou dlažbou, ohlasuje projekty zlepšení v blízkosti škôl, chce robiť priebežné chodníky a vyvýšené priechody. Výrazným prvkom ulíc sú podfarbené cyklotrasy alebo ochranné koridory. Ide o postupný krok k zvýšeniu úrovne jednotlivých lokalít aj celého mesta.
Pri každom z porovnaní vyvstáva otázka, kde bude Bratislava o ďalších desať či dvanásť rokov. Faktom je, že sú pred ňou obrovské výzvy, riešenie ktorých bolo a je dosiaľ odkladané. Tieto sa týkajú privátneho developmentu, ale hlavne a predovšetkým verejných investícií a plánovania.
V oblasti súkromnej výstavby je to prirodzene dokončenie ľavobrežnej časti downtownu – čo sa ukazuje v danom časovom horizonte ako vcelku realistické – dobudovanie nábreží, urbanizácia zostávajúcich brownfieldov na Mlynských Nivách a na Bazovej, dostavba Trnavského mýta a pokrok pri výstavbe veľkých petržalských projektov. Výzvou je však začiatok premeny Zimného prístavu, Pasienkov alebo Istrochemu.
V prípade verejných projektov otáľajú najmä investície do infraštruktúry verejnej aj cestnej dopravy. Okrem modernizácie električkových tratí je to aj ich rozšírenie, najmä v lokalite downtownu, Mlynských Nív alebo prepojenia železničných zastávok s električkami. Taktiež sa v horizonte desaťročia minimálne musí začať stavebne riešiť otázka Hlavnej stanice a výhľadovo aj Filiálky. V prípade cestnej infraštruktúry sú enormne potrebné dve, príp. tri stavby – Severná tangenta, predĺženie Tomášikovej po Račiansku a teoreticky D4 s tunelom Karpaty.
Popri tom treba realizovať veľké investície do cyklistickej a pešej infraštruktúry, rozvoja verejných priestorov, občianskej vybavenosti a dostupného bývania. Mesto dnes disponuje zhruba tromi tisíckami nájomných bytov (Magistrát spoločne s mestskými časťami), reálne by potrebovalo desaťnásobok. Za desať rokov ich nevybuduje, potrebuje ale dokončiť aspoň niekoľko väčších projektov, ktoré v jednom momente prinesú nie desiatky, ale stovky bytov.
O dvanásť rokov – na konci 30-tych rokov tohto storočia – by mala Bratislava, ak chce pokračovať v nastúpenom trende zmien, mať zrevitalizované nábrežie aj „Ring“ okolo historického jadra mesta, dokončiť veľkú súčasnú štvrť v downtowne, oživiť pravý breh Dunaja až po Prístavný most, získať aspoň o desať kilometrov viac električkových tratí oproti dnešnému číslu a mať kompletne dobudovanú základnú sieť cyklotrás vo vysokej kvalite. Popri tom by mala dokončiť alebo získať štvorciferný počet nájomných bytov a opraviť všetky materské aj základné školy.
Dvanásť rokov nie je tak veľa, ale ani krátko. Porovnanie snímok z Google StreetView ukazuje, ako veľa sa dá za to obdobie zmeniť. Pri dobre nastavenej správe mesta – a dostatku zdrojov – by mohla byť transformácia ešte hlbšia. Z Bratislavy sa môže stať mesto s európskou kvalitou života. Netreba na to ani veľa predstavivosti.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre