Simona Schreinerová 05.09.2024 12:41

Kultové miesto Bratislavy môže ožiť. Kúpalisko na Žižkovej je predmetom sporov, pripravuje sa tu nový projekt

Žižkova ulica v Starom Meste patrí k najatraktívnejším adresám v Bratislave. Nezastavané či nevyužité pozemky sú tak extrémne vzácne a lákajú investorov k premene. Takým je aj areál bývalého kúpaliska, skrytého miesta Bratislavy, ktoré nikdy nebolo využité. To sa ale môže zmeniť. 

Zdroj: Google Maps

Veľká časť Žižkovej ulice pozostáva z komunikácie, ktorá je z južnej strany ohraničená svahom smerujúcim k Dunaju a zo severu obvodovým múrom jedného z troch cintorínov – Neologického židovského, Nového ortodoxného židovského a Mikulášskeho. Najslávnejšie je ale Mauzóleum Chatama Sofera, ktoré sa nachádza v blízkosti vyústenia električkového tunela. V minulosti ulica, resp. cesta smerovala do Karlovej Vsi. 

V roku 1941 sa v tejto lokalite začalo budovať známe kúpalisko, ktoré malo využiť atraktívnu prírodnú polohu a rozšíriť bratislavskú športovú infraštruktúru. Tá bola narušená zabraním Petržalky Nemeckom. Kúpalisko bolo dokončené až v roku 1968, avšak nikdy nebolo uvedené do prevádzky kvôli závažnej chybe v bazéne, ktorá spôsobovala únik vody. V 90. rokoch začalo kúpalisko nezvratne chátrať a priestor sa stal predmetom súdnych sporov.

Areál bol vo vlastníctve mesta, ale postupne sa jeho stav zhoršoval. V roku 2002 ho od mesta chcela kúpiť firma MT Real. Ako uvádza denník SME, predaj schválilo zastupiteľstvo za cenu približne 1,4 milióna eur. Túto sumu spoločnosť nezaplatila, mesto tak odstúpilo od zmluvy. Podľa listu vlastníctva je majiteľom pozemkov stále MT Real, avšak od roku 2016 je na ňom vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy.

Podľa zistení denníka SME spoločnosť v roku 2004 napadla výpoveď zmluvy na súde. Ten jej po dvojnásobonom odmietnutí zo strany okresného súdu napokon po odvolaní v roku 2016 vyhovel. Mesto však podalo návrh na obnovu konania, ktoré sa začalo až v roku 2023. V súčasnosti stále nie je celkom jasné, kto je aktuálnym vlastníkom pozemkov. Podľa SME ním už nemá byť MT Real, ale spoločnosť Eitia, ktorej bolo kúpalisko predané v roku 2016.

Firma, ktorá sídli v Digital Parku, má byť blízka podnikateľovi z realitného prostredia. S pozemkami každopádne nemôže nakladať, kým sa spor nevyrieši. 

Napriek tomu sa už budúcnosť chátrajúceho areálu rieši. Medzi žiadosťami o záväzné stanoviská sa totiž objavil zámer „Žižkova KEMPELEN“, podľa parcelných čísiel sa týkajúci práve kúpaliska. Ako podávateľ žiadosti je uvedená Advokátska kancelária Kovár a partneri s.r.o., ktorá však na otázky YIM.BA ohľadom pripravovaného zámeru nereagovala.

Podľa Územného plánu Bratislavy patrí areál do územia s funkciou občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu. Ako bude v budúcnosti využívaný, je zatiaľ otázne. Odpovede by malo priniesť až záväzné stanovisko mesta, ktoré by mohlo viac naznačiť aj o investorovi projektu.

Stengl Campus. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Kým v súvislosti s kúpaliskom na Žižkovej prebiehali súdne spory, v okolí vzniklo niekoľko projektov. V susedstve kúpaliska donedávna stál dvojpodlažný objekt bývalého Daňového úradu. Táto dlhodobo opomínaná budova bola odstránená medzi rokmi 2021 a 2022, pričom sa na jej mieste nachádza Stengl Campus, štvorpodlažný objekt kombinujúci pracovné priestory s niekoľkými obytnými. Developerom je spoločnosť Stengl, o architektúru sa postarali Juraj Zornička Architects.

Najvýraznejšími realizáciami vo väzbe na Žižkovu sú Vydrica a Zuckermandel. Zatiaľ čo rozsiahly polyfunkčný projekt Zuckermandel od spoločnosti JTRE je dokončený už od roku 2018, Vydrica sa ešte len formuje.

Spoločnosť Vydrica Development od začiatku zdôrazňuje svoj zámer vytvoriť štvrť s vysokou úrovňou a kvalitnou architektúrou. Investor nadviazal spoluprácu s viacerými renomovanými architektmi. Hlavný koncept navrhla kancelária Compass, no na projekte sa podieľali aj tímy z Marko & Placemakers, Šujan_Stassel, Siebert + Talaš alebo 2ka landscape architects.

Štvrť bude charakteristická súčasnou architektúrou, urbanisticky však nadväzuje na klasickú štruktúru, typickú pre historické centrum mesta. Prvá etapa Vydrice by mala byť dokončená už tento rok, výstavba ďalšej sa plánuje v roku 2025. Súčasťou projektu je aj obnova areálu Vodnej veže, ktorá by mala kombinovať archeologické nálezisko s kultúrnym centrom komorného charakteru. 

K pripravovaným projektom patrí aj Rezidencia Žižkova od J&T Real Estate, ktorá by mala priniesť bytový dom menšej mierky s 49 rezidenciami, parkovaním v podzemnej garáži a priestormi pre občiansku vybavenosť v parteri s plochou 200 m². Autorom architektonického návrhu je kancelária Bouda Masár Architekti.

 Rezidencia Žižkova. Zdroj: BOUDA MASÁR architekti

Súčasná výstavba a zhusťovanie územia Podhradia novými budovami do istej miery predstavuje obnovu historickej situácie. Až do polovice 20. storočia bola južná časť Podhradia jednou z najhustejšie zastavaných oblastí Bratislavy. Pôvodné osady Vydrica a Zuckermandel vznikli v úzkom páse medzi riekou Dunaj a Hradným kopcom.

Po administratívnom začlenení do Bratislavy sa sociálny status týchto štvrtí znížil, čo prilákalo chudobnejšie vrstvy obyvateľstva a viedlo k zhoršeniu hygienických podmienok. Už na konci monarchie sa začali diskusie o potrebe zlepšenia situácie, ktoré pokračovali aj za Prvej republiky. Počas Slovenského štátu bolo rozhodnuté o úplnom zbúraní Vydrice a Zuckermandlu.

Hoci fašistický režim toto rozhodnutie nerealizoval, komunisti v tejto práci pokračovali. Prvá etapa asanácie Podhradia sa začala v roku 1948 v súvislosti s dlhšie plánovaným rozšírením nábrežnej komunikácie. V ďalších etapách bola postupne odstránená takmer celá zástavba, s výnimkou niekoľkých historicky významných objektov alebo okolo Vodnej veže. Definitívny úder Vydrici zasadila výstavba Mosta SNP, ktorá viedla k zbúraniu zvyšných domov.

Nové projekty v Podhradí tak predstavujú návrat mesta do oblasti, kde sa po stáročia nachádzalo. V tomto duchu vznikol aj Územný plán zóny Podhradie v roku 2006, ktorý v niektorých ohľadoch nadväzuje na pôvodný urbanistický koncept. Tvorený je kombináciou kompaktnej zástavby nižšej mierky, peších ulíc, priehľadov na Hrad alebo Dunaj alebo členenia blokov na menšie sekcie, čo má asociovať rastlú zástavbu. 

Priestor medzi nábrežím Dunaja a masívom Hradného kopca prechádza výraznou zmenou, a to nielen vďaka veľkým projektom, ale aj komornejším developmentom a individuálnym stavbám. Z oblasti, ktorá donedávna pripomínala zabudnutú časť Bratislavy, sa postupne stáva prestížna štvrť v samotnom srdci metropoly. 

Ako do tohto procesu prispeje projekt na mieste kúpaliska, zostáva otázkou. Jednoznačne ale platí, že ak sa koncepčne výnimočné kúpalisko nemá postaviť, musí ho nahradiť absolútne unikátna architektúra. Pripravovaný zámer tak bude nepochybne pod veľkým drobnohľadom verejnosti. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.