Otvorenie Gočárovej galérie v Pardubiciach sa minulý rok zaradilo medzi najvýznamnejšie kultúrne udalosti v Česku. Premena bývalého mlynského areálu sa krátko nato stala jedným z najpozoruhodnejších architektonických počinov roka a uchádzala sa o prestížnu Českú cenu za architektúru. Galéria sa bude ďalej rozširovať, pričom na riešenie extenzie bola vypísaná architektonická súťaž. V silnej konkurencii najviac zaujal návrh slovenského kolektívu.
Winternitzove automatické mlyny v Pardubiciach sú národnou kultúrnou pamiatkou a dielom jedného z najznámejších českých architektov, Josefa Gočára. Areál, ktorého pôvodnými majiteľmi boli bratia Winternitzovci, sa postupom rokov rozrastal o nové objekty. V neustálej prevádzke bol až do roku 2013, keď sa v ňom mlela múka poslednýkrát.
Na rozdiel od iných priemyselných areálov však Winternitzove automatické mlyny takmer vôbec neschátrali. Tri roky po ukončení prevádzky ich odkúpili manželia Smetanovci. Tí s podporou Pardubického kraja a mesta Pardubice premenili bývalý priemyselný areál na moderný kultúrno-spoločenský priestor. Okrem vlastných financií sa im na tento zámer podarilo získať tiež potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu a eurofondov.
Návrh od popredných českých architektov rešpektuje zachované architektonické kvality objektu a zároveň prispôsobuje jeho vnútorné priestory novej funkcii. „Zadaním bola premena budovy na krajskú galériu umenia, ktorá bude podporovať priestorové prepojenie areálu a centra, ponechá priechodnosť k rieke a zachová ukážky technológií mlyna,“ opisuje projekt architekt Petr Všetečka.
Na úspech Gočárovej galérie sa rozhodol Pardubický kraj nadviazať vyhlásením ďalšej architektonickej súťaže. Tentoraz bolo cieľom získať najlepší architektonický, priestorový, prevádzkový a technický návrh rozšírenia sídla existujúcej kultúrnej inštitúcie. „Pre rozšírenie je určený objekt bývalého múčneho sila, t. j. severná prístavba Gočárovej historickej budovy postavenej v rokoch 1959–1961, ktorá nebola predmetom projektu obnovy hlavnej budovy,“ približuje vyhlasovateľ súťaže v zadaní. V rámci súťažných podmienok nebolo bližšie špecifikované, do akej miery má byť historické silo zachované.
Do súťaže, vyhlásenej Pardubickým krajom, sa zapojilo celkovo 14 autorských kolektívov. V silnej konkurencii napokon zvíťazilo košické architektonické štúdio DOXA. Odborná porota ich návrh uprednostnila dokonca aj pred architektmi, ktorí stoja za návrhom jednej z častí prvej etapy prestavby. Martin Prokš a Marek Přikryl sa so svojím návrhom umiestnili na druhom mieste.
Odborníci nešetrili na adresu koncepcie slovenských architektov chválou. „Porota sa jednomyseľne zhodla na tom, že návrh poskytuje najlepšiu odpoveď na súťažné zadanie a zároveň predstavuje majstrovský tvorivý počin. Zachovaním pamiatkovej podstaty pôvodnej budovy vytvára nielen novú priestorovú situáciu pre vlastné funkcie budovy, ale aj nový verejný priestor. Zachováva a zároveň nemimeticky rozvíja historický a architektonický kontext,“ začína svoje hodnotenie odborná porota.
Ako popisujú samotní architekti, kľúčovou myšlienkou ich návrhu bolo zachovanie genia loci pôvodného sila, ktoré je podľa nich založené predovšetkým na vertikalite silových šácht. Dôležitou súčasťou plánovanej podoby objektu bude podľa nich aj očistenie konštrukcie od existujúcej vonkajšej fasády. „Touto stratégiou tiež odkryjeme severnú fasádu Gočárových mlynov (pamiatkovým úradom považovanú za hodnotnú) a odhalíme tak skutočnú figúru sila pre prichádzajúcich návštevníkov zo strany nábrežia,“ konštatujú autori.
Víťazný návrh prispôsobuje objekt sila novému programu hneď niekoľkými metódami. „Jedna z nich spočíva v rytme striedania šácht, ktoré sú voľné, a šácht, ktoré sú vertikálne členené podlahami... Ďalším krokom bolo rozhodnutie umiestniť depozitár čo najvyššie od parteru,“ približujú DOXA. Tento krok pomôže aktivizovať parter. Na prízemí by mala v budúcnosti vzniknúť kaviareň a vstupné priestory.
Podľa odbornej poroty víťazný návrh zároveň najlepšie sprostredkuje prepojenie verejného priestoru nábrežia s interiérom objektu. Súčasťou predstaveného projektu je tiež zdvihnutie násypu po celej dĺžke budovy, čo má mať najmä protipovodňový charakter. „Súbor takýchto intervencií poskytuje intenzívnejší kontakt s riekou, kultúrou a spoločnosťou,“ uzatvárajú popis exteriérových zásahov autori víťazného projektu.
Odborná porota v závere svojho hodnotenia dodáva, že „hoci sa projekt na prvý pohľad javí ako silné autonómne gesto, v skutočnosti je dizajn mimoriadne citlivou reakciou na daný kontext a nesnaží sa upozorňovať výlučne na seba.“ Koniec koncov, svedčí o tom aj úspech v silnej konkurencii. Nasledujúce miesta v súťaži okrem kolektívu Prokš Přikryl Architekti obsadilo tiež uznávané Studio Perspektiv alebo Rusina Frei. Ide tak o jeden z najväčších úspechov slovenských architektov v zahraničí.
(ČKA, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac