Bratislava sa rozvíja a mení, k čomu prispievajú verejné aj súkromné projekty. Mnohé z nich sú však považované za kontroverzné. Často sa to netýka kvality či vhodnosti samotného developmentu, ale skôr postoja verejnosti či samospráv.
Centrum Rača je malý projekt v blízkosti križovatky Detvianskej a Rustaveliho ulice. Zanedbaný pozemok nahradila trojpodlažná budova s obchodmi na prízemí a kancelárskymi priestormi vo zvyšku objektu. Architektom je kancelária Budinský & Partners. Problémom, ktorý zaraďuje tento projekt medzi kontroverzné, je plánovaná sedempodlažná rezidenčná prístavba.
V nej malo vzniknúť 21 apartmánov, avšak dodnes tu stojí len skelet prvých dvoch podlaží. Developer, spoločnosť EK-Invest, nemal vydané stavebné povolenie, napriek tomu začal budovu realizovať. Po preverení štátnym stavebným dozorom práce zastavil a následne obnovil. Mestská časť však opätovne výstavbu pozastavila. Stavba je rozostavaná od roku 2018.
Unikátna materská škola Tramín na Kadnárovej ulici v mestskej časti Rača je atraktívna jednopodlažná drevostavba kruhového tvaru. Pútavé je aj vnútorné átrium a polointenzívna zelená strecha. Architektúra pochádza od renomovanej kancelárie Pantograph, zhotoviteľom je Kami Profit. Výnimočná a potrebná stavba je už dokončená, ale jej cesta k realizácii bola pomerne smutná. Celková vízia vznikla ešte v roku 2018, keď mestská časť odkúpila budovu bývalej vinárne Tramín. Voči projektu sa však zdvihla vlna odporu od niekoľkých obyvateľov z vedľajšej bytovky.
Ľudia požadovali zachovať parkovanie aj obojsmernú komunikáciu medzi bytovým domom a škôlkou alebo rozšírenie územia tak, aby tam opäť bola obojsmerná asfaltová komunikácia a parkovisko. Na prieťahy doplatila celá Rača, keďže projekt sa mal pôvodne financovať z eurofondov. Mestská časť si na zámer zobrala úver, časť financií získala z eurofondov alebo grantu Ministerstva školstva SR.
Polyfunkčný súbor Nový trh od INTRADE Financial Investments má nahradiť administratívnu budovu Kovoprojektu neďaleko trhoviska Miletičova. K dlhému procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie prispeli aj pripomienky verejnosti a následné odvolania voči rozhodnutiu. Zahŕňali obavy z nezákonnosti rozhodnutia, negatívneho vplyvu na životné prostredie a nedostatočného posúdenia hluku a hydrogeológie.
Developer už získal rozhodnutie o umiestnení stavby, voči ktorému boli opäť doručené odvolania. Nový trh bude rozdelený do dvoch hlavných častí. Prvú tvoria bloky A (14 podlaží) a B, ktorý bude mať tvar brány s otvorom siahať až do deviateho podlažia. Druhou časťou bude blok C s 20 podlažiami, oddelený od blokov A a B päťpodlažným spojovacím krčkom. Hlavnou funkciou polyfunkčného objektu bude bývanie, umiestnené v troch blokoch vrátane garni hotela. Za návrhom stoja Architekti Šebo Lichý.
Na nepriazeň verejnosti narazil aj projekt Zelenka od Danicon Development. Parkovisko medzi Záhradníckou a Palkovičovou ulicou má nahradiť polyfunkčný objekt. Blok A má mať jedenásť podlaží a blok B sedem. Celkovo je v projekte navrhnutých 109 bytov. Tri podzemné podlažia sú určené pre hromadnú garáž. Architektonické riešenie pochádza od kancelárie Kyska Architects. Na právoplatné rozhodnutie EIA čakal zámer viac ako dva roky, aj kvôli odvolaniam voči rozhodnutiu.
V tomto prípade sa pripomienky týkali rozporu s územným plánom, nesúhlasu s ďalším zahustením lokality a objavili sa aj námietky voči konkrétnym podmienkam v rozhodnutí Okresného úradu. Podľa niektorých účastníkov konania bol kontroverzný aj samotný predaj pozemkov. S novým developmentom nesúhlasila ani mestská časť Ružinov či magistrát, ktorý sa vyjadril formou nesúhlasného záväzného stanoviska.
Ružinovský administratívno-obytný komplex Sara bol verejnosti prvýkrát predstavený v roku 2008. Spoločnosť Neoprot chcela zrealizovať zámer, ktorý by nadviazal na areál Špecializovanej nemocnice pre ortopedickú protetiku (ŠNOP). Projekt s 12 podlažiami má obsahovať 44 bytov, polyfunkčné priestory a takmer 270 parkovacích miest, prevažne v podzemnej garáži. Projektu sa podarilo pomerne rýchlo získať rozhodnutie EIA, ale už v tom čase sa objavili pripomienky a nesúhlas s realizáciou projektu z dôvodu veľkej mierky, úbytku zelene, likvidácie parkoviska a malého parčíka či zhustenia dopravy na Záhradníckej.
Územné rozhodnutie projekt získal v roku 2011 a o dva roky žiadal o stavebné povolenie. Vydané bolo v roku 2017 napriek tvrdeniu mesta, že zámer zasahuje na jeho pozemky. Najvážnejším argumentom mal byť nesúlad s územným plánom. Proti výstavbe bola dokonca spísaná petícia. Do dnešného dňa sa s výstavbou objektu nezačalo, avšak investor žiadal o predĺženie termínu ukončenia stavby, takže nádej na realizáciu stále žije.
Ružinovský projekt Prima Park II je vo všeobecnosti považovaný za jeden z najkontroverznejších projektov v meste. Vzniknúť má neďaleko Domu kultúry Ružinov a už roky je terčom odporu miestnych aktivistov aj politikov. Developer Cresco Invest Group ním chce nadviazať na prestavbu administratívneho objektu banky na polyfunkčný dom Prima Park I.
Na mieste parkoviska a nevyužívanej časti pôvodnej banky má vyrásť polyfunkčný dom. Funkčnou náplňou má byť bývanie a vybavenosť. Zaniknuté parkovacie miesta majú byť nahradené v rámci projektu. Na prvý pohľad ide o vhodné dotvorenie lokality, verejnosť však mala iný názor. Časť miestnej verejnosti zámer označila za neúmerné zahusťovanie, obávala sa zhoršenia kvality životného prostredia či namietala nesúlad s územným plánom a zmenu režimu parkovania.
Miestny stavebný úrad dlho odmietal skolaudovať prvú etapu a konflikty sa dotkli aj povoľovacích procesov druhej. Konfrontácia developera a samosprávy viedla až k prísľubu starostu Ružinova Martina Chrena, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby projektu zabránil. Povoľovanie projektu prebieha už približne desať rokov a proces bol spojený s mnohými neštandardnými krokmi a vyhláseniami na oboch stranách. Koncom minulého roka získal Prima Park II právoplatné stavebné povolenie.
Na odpor verejnosti narážajú aj projekty, pri ktorých sa to vôbec neočakáva. Jedným z nich bol Národný ústav detských chorôb na Kramároch. Skôr ako sa začalo hovoriť o novej detskej nemocnici na Rázsochách, plánovala sa modernizácia pôvodného ústavu. Zámer modernizácie NÚDCH bol zverejnený v októbri 2022. Cieľom plánovaných zmien bolo zbúranie časti existujúceho areálu a vybudovanie nových objektov. Celý proces sa zasekol na pripomienkach verejnosti. Hlavným problémom sa spočiatku zdal byť hluk, keďže hluková štúdia zohľadňovala iba hluk zo železničnej a pozemnej dopravy.
Kritizoval sa aj prístup do parkovacieho domu, nesprávna kategorizácia územia a možný nesúlad s pripravovaným Územným plánom zóny Jelšová. Objavili sa aj obavy zo zhoršenia kvality životného prostredia spôsobené pohybom nákladnej dopravy či mechanizmov počas výstavby. NÚDCH sa bránil racionálnymi argumentmi a napokon získal právoplatné rozhodnutie EIA, ktoré je dnes už zrejme bezpredmetné. O to smutnejšie je, že všetky zainteresované strany vrátane kompetentných inštitúcií sa museli mesiace venovať irelevantným pripomienkam a odvolaniam.
Nové Domino od spoločnosti Subcentro na Jasovskej ulici v Petržalke je už dlhší čas v stave rozostavaného skeletu. Pôvodné Domino vzbudzovalo rozporuplné reakcie od samého začiatku. Počítalo sa s výstavbou pätice bytových domov, ale návrh z roku 2008 bol pozastavený pre nesúlad s územným plánom. Verejnosti sa nepozdávali ani blízke vzťahy mestskej časti s investorom a ani fakt, že plánovaná výstavba mala byť v tesnej blízkosti už existujúcich budov.
Prepracovaný projekt z roku 2021 získal súhlas mesta, pričom je v pláne pôvodný skelet zbúrať a priestor medzi vybudovanými časťami rozšíriť. Tým sa má znížiť počet bytov z 94 na 60. Objekty mali mať pôvodne sedem podlaží, po úprave ich bude len šesť. Zmenila sa aj funkcia dvoch objektov. Jeden bude administratívny s priestorom pre päť obchodných priestorov. Druhý, ktorý mal obsahovať apartmánové byty pre seniorov, bude napokon plniť obytnú funkciu. Zásadnou zmenou má prejsť vizuál komplexu a namiesto plánovaných 134 parkovacích miest ich bude 99. Termín realizácie je však stále náročné odhadnúť.
Southbank od Penta Real Estate a Nové Lido od JTRE sú mohutné schémy na pravom brehu Dunaja, ktoré prinesú polyfunkčné projekty s celkovo štvorciferným množstvom bytov, šesťciferným objemom metrov štvorcových kancelárií a rozsiahlym retailom. Súčasťou rozvoja územia majú byť aj atraktívne verejné priestory nábrežného parku, centrálneho námestia, mestského námestia či bulváru, doplnené o pešie a cyklistické premostenie Dunaja a významnú verejnú budovu kultúrneho charakteru v jadre územia. Hlavné mesto potvrdilo svoj záujem na danej forme rozvoja.
Proti plánom na urbanizáciu územia sa zdvíha odpor zo strany aktivistov, ochranárov a akademikov. Tí sa netaja snahou o úplne zastavenie možnej výstavby. Podľa iniciatívy je väčšou hodnotou územie tvorené predovšetkým neprístupnou náletovou zeleňou s občasnými hodnotnejšími solitérmi, záhradkami a vysokou prítomnosťou sociopatogénnych javov (bezdomovectva), ako premena na súčasnú mestskú štvrť, ktorá by mohla slúžiť desaťtisícom obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy. Oba projekty si však skôr či neskôr prerazia cestu k realizácii a treba podotknúť, že rozvoj tohto územia je vo verejnom záujme.
Polyfunkčný projekt Tri Vŕby je tvorený trojicou päťpodlažných budov (najvyššie dve podlažia budú ustúpené) s kanceláriami, retailom a bývaním. Súčasťou vízie od RMC Properties Slovakia je revitalizácia verejného priestoru, vznik pláže, verejne prístupné prevádzky a parkovacie kapacity pre návštevníkov budov, ale teoreticky aj Veľkého Draždiaka. Návrh developer zveril renomovanej kancelárii Siebert + Talaš. V princípe ide o ideálny koncept pre túto časť Petržalky.
Zámer sa však nevyhol petícii časti obyvateľov, ktorá od samosprávy žiadala zastavenie projektu bez bližšieho odôvodnenia. Faktom je, že miestne zastupiteľstvo takéto kompetencie nemá. Ide o ďalší projekt v Petržalke, ktorý bude musieť prekonať odpor verejnosti, aby sa napokon prepracoval k realizácii a podporil potenciál Veľkého Draždiaka.
Spomínané projekty majú jedno spoločné – musia sa popasovať s odporom verejnosti a v niektorých prípadoch aj samosprávy. Vo väčšine prípadov však nejde o nevhodné alebo „zlé“ zámery. Práve naopak, viaceré z nich môžu pozitívne ovplyvniť rozvoj lokality alebo vhodne doplniť územie. Aj v prípade relevantných pripomienok by sa mali zúčastnené strany snažiť o hľadanie kompromisu. Snažiť sa za každú cenu zastaviť projekty iba preto, že sa časti verejnosti „nepáčia“, nie je cesta k lepšej Bratislave.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac