Adrian Gubčo 11.09.2024 17:39

Smutný život v Bratislave? Odhalili najšťastnejšie mestá sveta, výsledky slovenskej metropoly nepotešia

Pri medzinárodných porovnaniach miest sa hovorí o kvalite života, hospodárskom výkone, kultúrnom význame a ďalších parametroch. Úroveň šťastia zatiaľ nepatrí medzi najvýznamnejšie štatistiky, keďže je spojená s istou dávkou subjektivity. Napriek tomu ide o zásadný údaj, ktorý môže v mnohom napovedať, či sa v meste naozaj dobre žije.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Miera šťastia ako dôležitá štatistika

V minulosti (a do veľkej miery aj v súčasnosti) sa za najdôležitejší údaj o vyspelosti štátu považovala úroveň hrubého domáceho produktu na osobu. Ide o čisto ekonomický parameter, ktorý mal teoreticky naznačiť, či sú ľudia bohatí. Na základe toho sa predpokladalo, že krajina bude vo všeobecnosti na vysokej úrovni, hoci to nič nehovorilo o individuálnom prežívaní jej obyvateľov.

Neskôr sa vyvinuli ďalšie ukazovatele, napríklad index ľudského rozvoja (HDI), úroveň HDP v parite kúpnej sily a ďalšie, ktoré mali lepšie zohľadniť aj iné, príp. regionálne nuansy medzinárodných štatistík. Z pohľadu mnohých však išlo o nedostatočné zachytenie spokojnosti ľudí s ich životom, ktorý nie je tvorený len ekonomickým blahobytom.

Preto sa už vyše desaťročie na medzinárodnej úrovni skúma aj úroveň šťastia. Tento údaj spopularizoval najmä ázijský Bhután, ktorý považuje hrubé domáce šťastie za hlavný parameter svojho rozvoja. Na štáty nadviazali aj mestá, ktoré sa šťastím a spokojnosťou svojich obyvateľov zaoberajú taktiež.

Jednou z organizácií, ktorá hodnotí úroveň šťastia vo svetových mestách, je britský Happy City Hub Ltd. v rámci projetu The Institute for Quality of Life. Ide o výskumnú aktivitu, v rámci sa analyzujú rozličné aspekty, podieľajúce sa na kvalite života – od rozhodovania úradov, sociálnych politík či efektivity zvládania výziev po skúmanie kríz v rozvojových komunitách. Spolupracujú pritom s mestami aj súkromnými spoločnosťami.

V rámci tzv. Happy City Index (Index šťastného mesta) porovnávajú svetové mestá na základe určitých spoločných indikátorov, ktoré sa štandardne spájajú so zvýšenými predpokladmi pre rozvoj šťastia. „Neexistuje štatistická žena alebo muž, ktorých pocit šťastia sa dá skúmať ich umiestnením v rozličných svetových mestách,“ konštatujú výskumníci. „V každom mieste ovplyvňujú pocit šťastia rozličné faktory.“

Preto konštatujú, že nemožno jednoznačne hovoriť o najlepšom meste. Namiesto toho na základe 24 rozličných faktorov, usporiadaných do piatich skupín, vybrali skupinu miest, označovaných ako Zlaté. V týchto mestách sa žije najšťastnejšie. Pod nimi sú Strieborné a Bronzové.

Najúspešnejšie metropoly dosahujú najlepšie výsledky v oblastiach Občianstvo, Správa, Životné prostredie, Ekonomika a Mobilita. V prvom prípade sa skúma vzdelanosť, inklúzia či prístup ku kultúre. V druhom parametri je významná otvorenosť či strategické plánovanie. Pri životnom prostredí sa analytici pozerajú na využívanie zdrojov, manažment vôd, zeleň či znečistenie ovzdušia. Pri ekonomike zaváži HDP, inovatívnosť, kreativita a ekonomická otvorenosť. Napokon, pri mobilite záleží na kvalite verejnej dopravy, bezpečnosti alebo zavádzaní otvorených dát či inovácií.  

Celkovo sa porovnával štvorciferný počet miest s preferenciou populácie nad 300-tisíc obyvateľov, v určitých prípadoch aj menších. Zverejnený rebríček však obsahuje len prvých 250. Zo Slovenska sú v zozname tri mestá.

 

Bratislava bola porovnávaná so stovkami miest sveta. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Bratislava citeľne zaostáva

Žiadne zo slovenských miest sa nedostalo do elitnej skupiny 37 zlatých miest. Hoci autori výskumu priznávajú, že nechcú hovoriť, kde sa žije najlepšie, na základe jednotlivých parametrov predsa len vzniklo skóre, určujúce, ktoré mesto vychádza ako prvé. Je ním dánsky Aarhus, nasledovaný Zürichom vo Švajčiarsku a Berlínom v Nemecku.

Nejde o šokujúcu informáciu – všetky menované mestá sú známe špičkovou kvalitou života, spojenou s bezpečnosťou, kvalitným vzdelávaním, zdravotníctvom, verejnou dopravou a vysokým dôrazom na zlepšovanie životného prostredia. Medzi lídrami možno nájsť Amsterdam, Helsinki, Kodaň, Mníchov a na 14. mieste aj susednú Viedeň. Drvivá väčšina najšťastnejších miest je v Európe. Zo svetových metropol je v tejto skupine Londýn (33. miesto) alebo Singapur (34.).

Nasledujú strieborné mestá, do ktorých sú zaradené mestá po stú pozíciu. Pomerne dobré umiestnenie má Praha, ktorá je na 67. priečke. Dobré hodnotenie má v prípade správy alebo životného prostredia. Zo strednej a východnej Európy sú medzi striebornými mestami ešte Tallinn (63.), Parnu (82.), Brno (83.), Ľubľana (84.) a Gdyňa (97.). Bratislava sa bohužiaľ v tejto skupine nenachádza.

Je až v bronzovej skupine miest, a to až na 163. mieste. Predbehli ju viaceré metropoly strednej a východnej Európy vrátane Vilniusu (107.), Rigy (117.) a Budapešti (122.). Slovenské hlavné mesto má ako-tak dobré výsledky v oblasti aktívneho občianstva, výrazne však zaostalo v oblasti mobility, životného prostredia a najmä efektívnej verejnej správy. Bratislave sa oproti lídrom nedarí občanov zapájať do rozhodovania, komunikovať s nimi elektronicky, otvárať dáta ani tvoriť stratégie.

V konečnom dôsledku je tak miera šťastia v Bratislave nižšia ako vo viacerých českých mestách (okrem Prahy a Brna aj v Kladne alebo Ostrave), ale aj v Košiciach. Tie sa ocitli na 143. pozícii. Bratislavu výrazne predčili v efektivite verejnej správy a v kvalite životného prostredia. Tretie slovenské mesto v rebríčku, Banská Bystrica, je na 189. mieste. V inkluzivite je lepšia ako metropola, lepšie vychádzajú dokonca aj ekonomické parametre (!).

Dá sa diskutovať o kvalite podkladových dát, napriek tomu ide o memento, že Bratislava nie je v rámci Slovenska neohrozeným lídrom v kvalite života ani možnostiach pre šťastný život. Pri porovnaní s Európou sú výsledky ešte trúchlivejšie.

 

Bratislava by mala zabrať najmä v zapájaní občanov do života mesta. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Na zmenu treba ochotu

Podobné prieskumy môže ktokoľvek odmietnuť – napokon, aj v Bratislave sa pri kombinácii viacerých okolností dá prežiť príjemný a spokojný život. Hlavné mesto má nepochybne viacero atraktivít, napríklad dostupnosť lesov, výletných cieľov, fungujúci kultúrny a umelecký život, pamiatky, živú gastronomickú scénu a je v dobrom dosahu Viedne, ale aj zvyšku Európy. Pri dostatku času, prostriedkov alebo rodinného zázemia to vytvára predpoklady pre vysokú úroveň šťastia.

To sú však individuálne skúsenosti, ktoré nemusia vypovedať o celku takmer nič. Rozdiel medzi Bratislavou a ostatnými mestami spočíva v tom, aký podiel populácie má k dispozícii možnosti pre skvalitnenie svojho života, ako aj v spôsobe, akým na dopyt po šťastí odpovedá verejný sektor. Napokon, veľká časť sledovaných parametrov závisí práve od výkonu úradov a verejných inštitúcií.

V tomto smere sa Bratislava nemôže vyhovárať na svoju veľkosť (alebo malosť), polohu ani históriu, keďže sa pred ňou nachádzajú menšie mestá, nachádzajúce sa vo východnej časti kontinentu. V určitých ohľadoch bratislavská samospráva nemôže obviňovať ani nízky rozpočet – bližší pohľad na metodológiu odhalí, že mnohé kroky k zlepšeniu sú viac o ochote ako o financiách. Na druhej strane, v iných parametroch by boli nepochybne nápomocné.

V každom prípade treba prestať šíriť predstavu, že je Bratislava v medzinárodnom pohľade výnimočná. Bohužiaľ, ide o absolútne priemerné mesto a navyše bez ambície, aby sa to zmenilo. Existujú hlasy, podľa ktorých to je hodnota, vďaka ktorej sa tu dá žiť „pokojne“. Predovšetkým je to ale strieľanie si do vlastnej nohy, keďže tento prístup vedie k nižšej kvalite života, nedostatku príležitostí pre obyvateľov, stagnácii a, ako vidíme, aj k nižšiemu šťastiu.

Slovenská metropola nemusí byť obrovským molochom s miliónmi obyvateľov. Jednoznačne však potrebuje ašpirovať na to, aby bola v sledovaných štatistikách najlepšia. Iba v takom prípade sa stane nielen úspešným, ale šťastnejším mestom.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.