Tirana, hlavné mesto Albánska, prechádza dramatickou transformáciou. Po rokoch stagnácie sa stáva dynamickým centrom, kde nové a príťažlivé projekty menia mestskú krajinu. Renomované svetové ateliéry vytvárajú pôsobivé budovy, kým samospráva rozvíja inovatívne zámery, zmaerané na zvýšenie kvality života. Tirana smeruje k premene na významnú metropolu.
Tirana, hlavné mesto Albánska s populáciou približne 557-tisíc obyvateľov, je fascinujúcim príkladom dynamickej transformácie z postkomunistického balkánskeho mesta na modernú európsku metropolu. Po turbulentných desaťročiach 20. storočia sa Tirana stáva symbolom urbanistického prerodu, ktorý spája dedičstvo minulosti s inovatívnymi prvkami súčasnej architektúry.
Mesto je známe pestrou zmesou štýlov – od monumentálnych stavieb talianskej fašistickej architektúry, cez socialistický realizmus, modernu až po súčasné projekty známych architektonických štúdií. Medzi hlavné dominanty patrí Skanderbegovo námestie, ktoré po nedávnej rekonštrukcii získalo oceňované prevedenie, podporujúce ľudskú interakciu. Významnou pamiatkou je aj Et'hem Beyova mešita z osmanského obdobia, ako aj budova Národného historického múzea.
V roku 2017 navrhlo renomované architektonické štúdio Stefano Boeri Architetti takzvaný Masterplan Tirana 2030, známy ako TR030. Jeho cieľom je premeniť albánsku metropolu na udržateľné, ekologické a moderné mesto, ktoré bude reagovať na potreby rýchlo rastúcej populácie. V dohľadnej dobe má totiž dosiahnuť počet obyvateľov vo výške jeden milión.
Plán kladie dôraz na integráciu prírodných a mestských prvkov – jedným z jeho kľúčových cieľov je vytvorenie „zelenej pavučiny“, pozostávajúcej z mestských parkov, cyklotrás a zalesnených oblastí, ktoré zlepšia kvalitu ovzdušia a poskytnú obyvateľom viac verejných priestorov. Zároveň prináša aj nové zóny pre výstavbu, zlepšenie infraštruktúry, vývoj ekologických dopravných riešení a ochranu kultúrneho dedičstva.
Jedným z hlavných zámerov spomínaného masterplanu je vytvorenie takzvaného Orbital Forest (v preklade lesného prstenca), obklopujúceho mesto. Slúžiť má ako prírodná bariéra proti urbanistickej expanzii. Jeho súčasťou budú až 2 milióny novovysadených stromov. Tento v dnešnom ponímaní atypický urbanistický koncept obhajuje primátor mesta Erion Veliaj. „Nemôžeme si dovoliť rozrastanie miest, pretože si nemôžeme dovoliť metro, ktoré stojí 300 miliónov eur na kilometer,“ hovorí. „Plánom je vytvoriť hustotu, ale s kvalitou."
Zároveň dodáva, že sa pri rozvoji metropoly plánujú vyhnúť takzvanej corbusierovskej metóde budovania množstva sociálnych bytov na perifériách. Tento prístup je podľa vedúceho mestského plánovania a rozvoja mesta Joniho Babociho zlý, ak je cieľom zapojiť ľudí do života mesta. Kritici naopak tvrdia, že s mestskou jadrovou populáciou 10-tisíc obyvateľov na kilometer štvorový je mesto už teraz príliš husto osídlené.
Na rozvoji albánskej metropoly sa podieľajú aj mnohé svetoznáme architektonické štúdia a mená ako Coldefy, OODA, MVRDV, Alejandro Aravena, Ricardo Bofill či dokonca česko-slovenský ateliér Chybík + Krištof Výsledkom zapojenia špičiek svetovej architektúry je niekoľko už prebiehajúcich či pripravovaných projektov, ktoré prispievajú k transformácii mesta na atrktívnejšie veľkomesto.
V roku 2024 predstavila spoločnosť Oppenheim Architecture návrh nového kampusu College of Europe. Jeho architektonické a urbanistické riešenie čerpá inšpiráciu z histórie Albánska vrátane študentských protestov v roku 1991, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri prechode krajiny k demokracii. Tento kontext je integrovaný do dizajnu a vytvára priestor, ktorý sa spája s kultúrnou a historickou štruktúrou mesta.
Srdcom kampusu bude centrálna kruhová agora, multifunkčný priestor určený na univerzitné prednášky, diplomatické prejavy a umelecké vystúpenia. Agoru obklopia tri hlavné budovy: vstupná budova pre verejné programy vrátane knižnice, múzea a priestoru na podujatia; univerzitná budova s učebňami, prednáškovými sálami a bufetom; a diplomatická budova s kanceláriami, zasadacími miestnosťami a ubytovaním pre diplomatov z EÚ.
V rovnakom roku sa obyvatelia Tirany dozvedeli aj výsledky medzinárodnej architektonickej súťaže na návrh nového albánskeho centra verejnej správy. Víťaznú podobu areálu o rozlohe 30-tisíc metrov štvorcových navrhla architektonická spoločnosť Coldefy v spolupráci s albánskym štúdiom Atelier 4, Sempervirens a talianskou firmou AEI Progetti.
Súčasťou areálu bude po dokončení viac ako 20 vládnych inštitúcií pod jednou strechou, čo podľa zadávateľa súťaže vo výsledku zlepší administratívnu efektivitu a podporí väčšiu dostupnosť a angažovanosť verejnosti. Aj v tomto prípade si dizajn podľa architektov ctí albánske kultúrne dedičstvo. Zároveň projekt kladie dôraz na udržateľnosť, čo je v súlade s hlavným plánom.
S cieľom zahustiť mesto a zároveň ho neobrať o príliš veľa vzácnych metrov štvorcových vyrastie v Tirane v horizonte niekoľkých rokov aj viacero výškových budov. Česko-slovenské štúdio Chybík + Krištof koncom roku 2023 predstavilo budúcu podobu jednej z nich. Multifunkčná veža sa bude nachádzať v blízkosti nového veľkého severného bulváru.
Navrhovaný objekt sa po vybudovaní stane výrazným priestorovým aj funkčným akcentom. Nová výšková budova má mať 83 metrov. Väčšina podlaží má plniť funkciu obytných priestorov. Byty budú doplnené o kancelárske a obchodné priestory. Okrem samotnej budovy návrh načrtol aj riešenie okolitých verejných priestorov. V lokalite by tak v dohľadnej dobe mohla pribudnúť vysoká zeleň, oddychové zóny či stretávacie plochy.
Odpoveďou na rýchlu expanziu a modernizáciu mesta je aj kontroverzný projekt s názvom Hora Vertikale, ktorého podobu navrhlo architektonické štúdio OODA. Celý projekt je koncipovaný pomocou siedmich rôznych typov kociek uložených na sebe, z ktorých každá zahŕňa sedem podlaží. Ide o priemernú výšku, charakteristickú pre väčšinu budov v Tirane.
Rovnako ako v prípade multifunkčnej veže, ktorá doplní veľký severný bulvár, aj projekt Hora Vertikale do metropoly prinesie prevažne obytnú funkciu. Súčasťou projektu je tiež rozsiahly park na úrovni terénu a občianska vybavenosť. Dizajn veží podľa architektov spája mestské a vidiecke prvky a očakáva sa, že objekt sa vďaka tomu stane ikonickým orientačným bodom.
Spoločnosť OODA navrhla tiež projekt Ndarja, ktorý vyrastie v centre mesta. Jeho súčasťou je dvojica výškových budov so zmiešaným využitím, ktoré sú navzájom oddelené zeleným priestranstvom. Tento nový verejný priestor integruje vegetáciu okolitých ulíc, námestia a záhrad na balkónoch a vytvára príjemnú mikroklímu pre okolie. Tirana vďaka tomuto projektu získa novú mestskú oázu aj dvojicu výškových budov, ktoré zmenia jej panorámu.
Jednou z najvyšších budov v celej krajine by sa so svojou výškou 205 metrov mala v horizonte najbližších rokov stať Mount Tirana, ktorej podobu navrhla spoločnosť CEBRA. Projekt sa nachádza na prominentnom pozemku v samom srdci mesta a bude architektonickým dielom, ktoré oslavuje národnú identitu a kultúrne dedičstvo Albánska. Mount Tirana bude po svojom vybudovaní zahŕňať bývanie, obchodné zariadenia, boutique hotel, obchodnú zónu, kancelárie a parkovacie zariadenia, ako aj reštaurácie a kaviarne.
Okrem tohto mrakodrapu sa hovorí aj o ďalších podobne vysokých, alebo dokonca ešte vyšších zámeroch. Tirana Gate od Marca Casamontiho by mala mať 200 metrov, Bond Tower od OODA rovnako, Grand Park Skyline bude so 71 podlažiami vysoké okolo 230 metrov, Tirana Society Towers od Alejandra Aravenu by mohli mať neuveriteľných 300 metrov.
V nasledujúcich rokoch sa Tirana môže tešiť na viaceré výškové budovy a mrakodrapy, ktoré zmenia siluetu mesta a vytvoria nové vizuálne dominanty. Tieto stavby, navrhnuté poprednými architektonickými štúdiami, nielenže dodajú mestu novú identitu, ale aj funkčne obohatia celý mestský priestor.
Mesto navyše nezabúda na zlepšenie verejných priestorov. Zelené plochy, cyklotrasy, mestské parky a verejné námestia poskytnú obyvateľom Tirany viac priestoru na relax a sociálnu interakciu. Tento rozvoj smeruje k vytvoreniu udržateľnejšieho mestského prostredia, kde moderné budovy a prírodné prvky harmonicky spolupôsobia.
Hoci by to ešte nedávno nikto nepovedal, z Tirany sa môže v krátkom čase stať mimoriadne vzrušujúce a atraktívne mesto, kde sa výrazne zvýši kvalita života a ktoré bude lákať milióny turistov. Za tieto úspechy môže vďačiť kombinácii viacerých faktorov vrátane rastúceho cestovného ruchu v spojení s uvedomelým vedením mesta a podporou politickej reprezentácie na národnej úrovni. V určitých ohľadoch tak ukazuje cestu aj pre Bratislavu: ak sa spojí podpora a ochota rozvíjať mesto, podariť sa môžu úžasné veci.
(Archdaily, The Guardian, OODA, Chybík + Krištof, Coldefy, Oppenheim Architecture, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac