Adrian Gubčo 28.02.2024 12:06

Studená sprcha pre Bratislavu. Ekonomický rozvoj mesta stagnuje, vedenie robí málo

O Bratislave sa tradične hovorí ako o jednom z ekonomicky najvýkonnejšom regióne Európy – minimálne v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily. Tá je podľa dát taká vysoká, že slovenská metropola mala dokonca narušený prístup k eurofondom. Zasadenie aktuálnych čísiel do kontextu ale ukazuje, že v skutočnosti ide o bublinu, ktorá začína praskať.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bohatstvo regiónu, resp. jeho obyvateľov sa udáva pomocou viacerých parametrov. Jedným z najčastejšie používaných je hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS alebo z angličtiny PPP). Ide o presnejšie vyjadrenie životnej úrovne obyvateľstva ako len pri HDP na obyvateľa, keďže sa porovnáva rovnaký kôš tovarov a služieb vyjadrený v domácej mene. Európska únia, resp. Eurostat ich používa na porovnanie medzi jednotlivými regiónmi a krajinami.

Na základe daného parametra dlhodobo vychádzalo, že Bratislavský kraj patrí k najbohatším v Európe. Aj keď obyvateľ Bratislavy zarábal ďaleko menej ako v „chudobnejších“ regiónoch, teoreticky si mohol za dané peniaze dovoliť viac. V tomto smere slovenská metropola prevyšovala mnohé z najvyspelejších regiónov v únii. V roku 2013 sa o nej hovorilo dokonca ako o štvrtom najbohatšom regióne v Európskej únii, keď ju predbehli len Luxemburg, Brusel a Hamburg.

V súčasnosti je pozícia Bratislavského kraja horšia. Za rok 2022 sa ocitol na 20. mieste, čo je síce v porovnaní vyše dvoch stoviek regiónov na úrovni NUTS 2 dobrá pozícia, smutnejšie ale vyzerá zasadená do kontextu. V roku 2015 bola napríklad miera HDP na obyvateľa PKS na úrovni 53.200 eur, v súčasnosti je to 51.900 eur. V najbohatšom južnom Írsku je to bezmála dvojnásobok.

Zarážajúce je však najmä porovnanie s Prahou. V roku 2013 bol Bratislavský kraj s HDP vo výške 50.900 eur na tom lepšie ako Praha s 49.500 eurami. V roku 2022 si však česká metropola vydobyla štvrté miesto v rámci Európskej únie so 73.400 eurami. „Za posledných deväť rokov pražský HDP na obyvateľa narástol o 48%, kým bratislavský len o 2%,“ komentuje český portál Expats.cz.

Web za úspechom českého hlavného mesta vidí prítomnosť množstva nadnárodných korporácií a ich centrál, ako aj medzinárodných pracovníkov. Okrem toho pripomína, že sa Praha môže pochváliť robustnou a diverzifikovanou ekonomickou základňou, založenou na technológiách, finančníctve a výrobe. Výhodou je vzdelaná a kvalifikovaná pracovná sila, čo vedie k vyššej produktivite a inovatívnosti.

Pre Bratislavu je pomerne tragický aj pohľad na mieru inovatívnosti. Kým Praha je z celoeurópskeho pohľadu označovaná za silného inovátora a je 30. najinovatívnejším regiónom (od roku 2016 stúpla o 24%), Bratislavský kraj je priemerným inovátorom. V rámci európskych regiónov je až 130. a od roku 2016 stúpol o 1,9%. Z Česka ho tak predbieha aj Južná Morava, ktorá je na 103. mieste a ďalej zlepšuje svoju pozíciu vďaka aktívnej podpore Jihomoravského kraja a mesta Brno (a organizácie JIC – Jihomoravské inovační centrum).

Prichádza tak čas naliať si čistého vína: Bratislava v skutočnosti ekonomicky výrazne nerastie a bohatá je len navonok. Niekoľko prestížnych developmentov a výškových budov by nemalo vytvárať falošnú predstavu, že sa mestu výborne darí. Opak je pravdou. Ak sa veľmi rýchlo nezmení prístup k ekonomickému rozvoju, môže súčasnú stagnáciu nahradiť v rýchlo sa inovujúcej Európe úpadok.

Jihomoravské inovační centrum v Brne dokazuje, že ekonomický rozvoj mesta vie dramaticky ovplyvniť aj samospráva. Autor: BoysPlayNice

Prirodzene, kľúčovým hráčom je v tomto smere štát. Ten určuje daňovú politiku, vytvára rámce pre ekonomické prostredie, je garantom dodržiavania práva a efektívneho súdnictva, pripravuje rozpočty, spolupodieľa sa na financovaní školstva, vedy a výskumu a vytvára nástroje a incentívy na lákanie investorov či podporu domáceho podnikania. Pozícia regiónov a miest je v tomto smere nepomerne slabšia.

To ale neznamená, že nemôžu robiť nič. Kým sila štátu je v tvrdých nástrojoch, mestá majú v rukách bohaté portfólio mäkkých nástrojov, ktorými môžu ovplyvňovať podnikateľskú aj inovatívnu náladu. Výborným príkladom je zmieňovaný JIC, ktorý vznikol už v roku 2003 za účelom podpory inovačného podnikania a podpory komerčného výskumu a vývoja. Jednou z hlavných aktivít je prepájanie univerzít a vedecko-výskumných inštitúcií s podnikateľskou sférou.

Prehľad projektov JICu a výsledkov jeho aktivít je mimoriadny. K projektom organizácie patrí výskumné a inovačné centrum, pomáhajúce firmám v oblasti priemyslu 4.0, vytvorenie siete ynovate, ktorá prepája podnikateľov v inovačnom biznise, FabLab Brno, čo je digitálna dielňa s 3D tlačiarňami, rezačkami alebo CNC frézami, kreatívne vouchery podporujúce prepájanie kreatívcov a biznismenov, alebo rozličné motivačné aktivity. JIC založil aj vlastný fond rizikového kapitálu, v rámci ktorého investuje do nádejných začínajúcich firiem.

Mnohé z týchto aktivít sú opakovateľné na Slovensku aj v Bratislave. Z existujúcich materiálov sa však zdá, že bratislavský Magistrát o to nemá vôbec záujem. Strategický plán Bratislava 2030 síce obsahuje (str. 185) niekoľko vágnych cieľov v podobe programu „Mestské laboratórium“, budovanie Quintuple Helix spolupráce (teda prepájanie univerzít, podnikateľov, verejnej sféry, verejnosti a environmentálnych organizácií) alebo zriadenie Bratislavskej inovačnej agentúry, v praxi sa ale toho deje málo – a niekedy sa ide priamo proti prioritám.

Príkladom je plán prilákať renomovanú európsku alebo medzinárodnú inštitúcie, alternatívne zahraničnú významnú vedecko-výskumnú inštitúciu. V skutočnosti sa takáto možnosť skutočne objavila, keď záujem o otvorenie pobočky prejavila popredná americká technická univerzita Georgia Tech. V praxi bola ale reakcia Bratislavy vlažná, pričom aktívnejšie sa o prítomnosť špičkovej školy zaujímali Košice.

Bratislava má zriadený aj odbor, nazvaný veľkolepo Inovácie mesta Bratislava. Ide však o nabubralé označenie útvaru, ktorý v skutočnosti dáva krajšiu podobu štandardným mestským službám ako je tvorba webov mestských organizácií a iniciatív, prípadne platba daní či vstupov na kúpaliská. Koncepcia mestských inovácií, ktorú tento odbor pripravil, opakuje nedostatky Bratislavy 2030 a nevytvára dôveru v zlepšenie podpory podnikania v meste.

Vedenie Bratislavy možno vychádza z mylného úsudku, že metropola je bohatá a investori sem v každom prípade prichádzajú, preto nejde o tému, ktorej by bolo potrebné venovať zvláštnu pozornosť. Podpora inovácií vyzerá na základe rétoriky mesta a existujúcich výstupov, stratégií a aktivít ako „nice to have“ vec, nie ako základ jeho úspechu v budúcnosti. Oveľa väčšia pozornosť je venovaná napríklad verejným priestorom, ktoré sú dôležité, ale v porovnaní s ekonomickým výkonom mesta skutočne len čerešničkou.

Sila metropol je založená na ich ekonomickej výkonnosti. Práve to láka talentovaných ľudí, ktorí vidia perspektívu, že sa v takomto meste môžu naplno realizovať. Ak má byť rozvoj udržateľný a dlhodobý, vedenie mesta musí tvrdo pracovať na tvorbe nových foriem incentív, budovaní pro-podnikateľskej a inovačnej nálady, podpore začínajúcich firiem alebo odstraňovaní prekážok pri raste tých väčších.

Ak to nespraví, môže sa mu stať to, čo Bratislave – mesto začne stagnovať. Zbytočný bude obrovský potenciál, do veľkej miery vyplývajúci aj zo zotrvačnosti. Ak sa nič nezmení, v dohľadnej dobe sa stagnácia začne meniť na úpadok a s tým spojené negatíva. Upadajúce mesto vo výsledku nezachránia ani krajšie verejné priestory, architektonické súťaže ani nový web. Vedenie Hlavného mesta by si to malo veľmi rýchlo uvedomiť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.