Adrian Gubčo 11.01.2022 15:52

Hlavné mesto sa v roku 2022 sústredí na dopravu a verejný priestor

Bratislava bude v roku 2022 hospodáriť s rozpočtom na úrovni 481,8 miliónov eur, z čoho bude vyše 100 miliónov určených na rozvojové zámery. Ešte v priebehu minulého roka o tom rozhodli poslanci bratislavského Mestského zastupiteľstva. Metropola sa tak ako po iné roky, plánuje aj teraz sústrediť na dopravné projekty, k čomu sa však pridá množstvo zámerov v oblasti verejného priestoru a životného prostredia.

Mesto tak bude mať oproti minulému roku, aj napriek pokračujúcej pandémii koronavírusu COVID-19, o čosi vyššie príjmy aj výdaje. Zostavovatelia rozpočtu pripúšťajú, že jeho tvorba sa niesla v určitom riziku, že môže dôjsť k výpadku časti príjmov, najmä v prípade podielových daní. Na investičné projekty sú však do veľkej miery určené európske zdroje, čo sa týka aj finančne najnáročnejších dopravných zámerov (36,8 milióna eur). Rozpočet na rok 2022 je nastavený ako vyrovnaný.

Z hľadiska rozvoja mesta kľúčové kapitálové výdavky narastú v tomto roku až o 24,3% oproti upravenému rozpočtu z minulého roka. Krytie bude pochádzať z kapitálových príjmov, rezervného fondu, z fondu rozvoja bývania, z fondu statickej dopravy, z úverových zdrojov, z dotácií zo zdrojov EÚ a ŠR, z poplatku za rozvoj, z prechádzajúcich finančných prostriedkov, z nedočerpanej dotácie vlády SR z roku 2020 a z účelových dotácií. Mesto plánuje najväčšmi navýšiť prostriedky na rozvoj mobility a verejnej dopravy, verejnej infraštruktúry (do ktorej pôjde aj najviac peňazí – 66,6 miliónov eur), na sociálnu pomoc a služby a správu a nakladanie s majetkom mesta.

Hlavné mesto tak má pomerne ambiciózny rozvojový rozpočet, a to aj napriek tomu, že pandémia spôsobila výpadky v príjmoch vo výške 35 miliónov eur – najmä v Dopravnom podniku Bratislava, ktorý prišiel o 30 miliónov eur bez akejkoľvek kompenzácie. Aj napriek tomu, miera zadĺženia by mala ostať pod hranicou 50%, presnejšie na úrovni 49,8%. Magistrát pripomína, že sa od nástupu súčasného vedenia miera zadĺženia znížila, hoci celková zadĺženosť narástla. Mesto chce pri svojich plánoch čerpať úvery od medzinárodných aj komerčných bánk za výhodných podmienok. Do budúcna vyjadruje nádej, že dôjde k zvýšeniu príjmov z miestnych daní alebo zo štátneho rozpočtu, napríklad zmenou Zákona o Bratislave alebo na základe reformy verejnej správy.

Pozrime sa teraz konkrétne na jednotlivé projekty Hlavného mesta pre najbližšie obdobie. Tak ako v minulých článkoch, tematicky ich rozdeľujem na zámery v oblasti dopravy, verejného priestoru, a nehnuteľného majetku. Venujem sa najmä kapitálovým investíciám, keďže bežné výdavky sa venujú štandardnému chodu mesta a jeho organizácií.

Najväčším projektom roka je neprekvapivo predĺženie električkovej trate do Petržalky. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Dopravné projekty

Zámery, týkajúce sa dopravy alebo dopravnej infraštruktúry, sa týkajú dvoch programov – programu Mobilita a verejná doprava a programu Verejná infraštruktúra. Väčšie financie sú alokované v druhom programe, keďže jeho súčasťou je aj výstavba Nosného dopravného systému, teda výstavby druhej etapy Petržalskej električkovej radiály. Okrem toho sú prioritou projektové a prípravné práce na ďalších radiálach a dobudovanie trolejbusových tratí.

Hlavné mesto tak v priebehu roka 2022 zainvestuje 20,9 miliónov do výstavby električkovej trate v Petržalke, spoločne s 2,5 miliónmi určenými na inžiniersku a projektovú činnosť. Na prípravu modernizácii radiál pôjde ďalších 3,1 milióna, čo sa týka Ružinovskej a Vajnorskej radiály. Do prípravy trate na Pribinovej a Košickej, ktorá je už zanesená do Územného plánu, pôjde 80-tisíc eur, do výkupu pozemkov pod trate sa plánuje zainvestovať 182-tisíc eur. Zaujímavé je, že na štúdie nových tratí sa už plánuje menej peňazí ako po minulé roky.

Veľkorysé prostriedky by mali ísť na rozvoj trolejbusovej dopravy. Mesto plánuje modernizáciu trate na Kolibe či medzi Slovinskou a Rožňavskou. Takmer 3,7 milióna eur pôjde vo formu transferu pre DPB na výstavbu trolejbusovej trate medzu Autobusovou stanicou a novým SND a medzi Bulharskou a Galvaniho, ako aj projektovú prípravu tratí medzi Hlavnou stanicou a Riviérou cez Patrónku a medzi Trenčianskou a Hraničnou. Tieto zámery už majú alokované peniaze aj na výstavbu – pre trať medzi Hlavnou stanicou a Riviérou sú určené tri milióny eur, pre Trenčiansku - Hraničnú 2,4 miliónov a pre trate medzi Autobusovou stanicou a SND a medzi Bulharskou a Galvaniho 5,5 miliónov eur. Modernizovať sa majú trate na Karadžičovej a či Jelačičovej za takmer 1,3 milióna eur.

Dopravný podnik plánuje v tomto roku preinvestovať 4,8 milióna eur. Najviac, 1,2 milióna eur, pôjde na modernizáciu údržbovej základne v Jurajovom dvore. Za 638-tisíc sa bude modernizovať aj depo v Krasňanoch. Veľkými položkami sú spolufinancovanie nákupu dopravných prostriedkov, najmä 30 jednosmerných električiek, 10 obojsmerných a 50 nových trolejbusov. DPB plánuje nakupovať aj vodíkové autobusy, modernizovať trolejbusovú trať z Hlavnej stanice na Patrónku cez Kramáre a modernizovať zastávky. Vyše polmilióna je určených na ďalšie dôležité kapitálové projekty.

Pomerne rozsiahly podprogram Infraštruktúra ciest, cyklotrás a parkovísk má na kapitálové investície určených 14,1 milióna eur, o pätinu viac ako v minulom roku. 7,1 miliónov je určených na rozvoj cestnej a pešej infraštruktúry.

Zoznam projektov je pomerne rozsiahly: milión eur pôjde na rozšírenie Harmincovej na štvorpruh, dlhoočakávaný projekt, ktorý sa konečne blíži k realite (aj vďaka developerovi ITB Development, ktorý vysporiadal pozemky v jej okolí), 800-tisíc na rozšírenie vstupnej komunikácie do Čunova, 500-tisíc na križovatku Rusovská – Lenardova, 400-tisíc na predĺženie promenády na Železnej studničke, spojené s komplexnou rekonštrukciou komunikácie, 652-tisíc na rekonštrukciu a nové zastávky na Panónskej ceste, 300-tisíc na chodníky a osvetlenie na Starých Gruntoch, 180-tisíc na chodníky na Námestí slobody. Mesto chce vybudovať parkovacie miesta pri cintorínoch na Mramorovej a Kvetinárskej a chodník na Šamorínskej (120-tisíc), rekonštruovať Kaštieľsku (100-tisíc), zrealizovať chodník na Vajanského nábreží (150-tisíc), vo vnútrobloku na Pavlovovej, medzi Macharovou a Mostom SNP a priechod pre chodcov na Krajinskej (100-tisíc). Väčší objem peňazí je určený aj pre predĺženie Tomášikovej (150-tisíc eur), hoci ide len o zlomok ceny skutočného projektu. Okrem toho pôjdu na ďalšie rekonštrukcie ciest 2 milióny eur.

Pozitívom je, že medzi bežnými výdavkami je nákup dlažby, špecificky Bratislavskej dlažby. Nová dlažba (hoci ešte nie je známe, akého typu) by sa mala objaviť na Dunajskej (od Klemensovej po Štúrovu), Námestí SNP (od Uršulínskej po Klobučnícku), Ulici 29. augusta (od Cukrovej po Dunajskú), na Mýtnej pred budovou Slovenského rozhlasu, na Mišíkovej (Na Slavíne – Timravina a Havlíčkova – Urbánkova) a Prokopa Veľkého (od Hroboňovej po Krivú). Niektoré z týchto dláždení súvisia s projektami z oblasti rozvoja verejného priestoru (nižšie).

Už tradične sú solídne financie alokované aj pre rozvoj cyklodopravy. Tento rok to bude 2,65 milióna eur kapitálových výdajov, z čoho má ísť 1,4 milióna na projektové dokumentácie nových úsekov. Mesto chce získať podklady pre cyklotrasy v Mlynskej doline, Karlovej Vsi, na dopravných okruhoch (O2, O4), na Trnavskej ceste, na Ivanskej ceste, na Račianskej, Prievozskej, Ružinovskej či Lamačskej radiále a ďalších úsekoch.

Čo je dôležitejšie, realizácia, najmä v podobe rekonštrukcií, za celkovo 1,2 milióna eur sa očakáva na úsekoch R13, Račianska radiála v úseku od železničného podjazdu na Nobelovej ulice, O6 - Vrakunská cesta v úseku od križovatky Trnavská cesta po križovatku s Ružinovskou ulicou, O5 - Kutlíkova ulica v úseku od priechodu pre chodcov na križovatke s Romanovu ulicou po priechod pre chodcov so Starohájskou ulicou, R12 - Lamačská radiála v úseku od ulice Zidiny po križovatku na vrchole kopca na Ostružinovom chodníku, R17 - Prievozská radiála v úseku Bajkalská ulica až Hraničná ulica, O4 v úseku Ekonomická univerzita - Petržalské korzo, na Hradskej ulici vo Vrakuni, O9, v úseku Marianka – Záhorská, R17 Prievozská radiála v úseku križovatka Mlynské Nivy - Karadžičova + Dunajská ulica, R13 Račianska radiála v úseku Kollárovo námestie - Račianske mýto, R51 Most Lanfranconi – Mark Twain, R11 - Dúbravská radiála v úseku Botanická ulica - Svrčia ulica, R55 Ivanská cesta - Priecestie – Avion, O5 - úsek Botanická ulica – Patrónka a O5 - úsek Patrónka križovatka - Opavská ulica. Snáď sa podarí z týchto sľubov naplniť aspoň niečo.

Významnú položku tvorí Výstavba a údržba parkovísk, najmä v dôsledku zavádzania parkovacej politiky. Na tento účel je určených 2,17 miliónov eur kapitálových výdajov (8,23 miliónov celkovo). K plánovaným investičným akciám patrí výkup a usporiadanie pozemkov pre parkoviská (400-tisíc eur), špeciálne zariadenia (200-tisíc eur), transfery pre mestské časti Dúbravka a Karlova Ves (viac ako 800-tisíc eur), kontajnerové stojisko s cyklostojanmi na Záporožskej (50-tisíc) a 700-tisíc bude transfer pre oddelenie pozemných stavieb a verejných priestorov. To má pripraviť rozšírenie počtu parkovacích miest v nových P+R (v Janíkovom dvore, Inchebe, Mlynskej doline a Mlynských nivách za 100-tisíc eur) naprojektovať parkovacie domy (400-tisíc eur) a navrhnúť nové (200-tisíc eur).

Záverom, k dopravných projektom možno zaradiť aj investíciu do preferencie MHD za 2,5 milióna eur.

Bratislava sa pripravuje na výstavbu parkovacích domov, napríklad vo vnútrobloku na Kominárskej. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto

Verejný priestor

Tak ako po minulé roky, aj v priebehu roka 2022 sa bude Hlavné mesto verejnému priestoru venovať vo zvýšenej miere. Pre Magistrát ide o prioritu v súlade s vyhláseniami jeho vedenia. Bratislava sa má podľa primátora konečne posunúť, v roku 2022 tak uvidíme realizáciu množstva projektov, ktoré zmenia mnohé tradične zanedbané plochy alebo prinesú bodku za prvými architektonickými súťažami, zorganizovanými Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB).

Kľúčový je v tomto smere podprogram 2.4 Infraštruktúra verejných priestranstiev a zelene, patriaci pod program Verejná infraštruktúra. Na kapitálové projekty je tu alokovaných viac ako 7,1 miliónov eur. Z tejto sumy dostane 510-tisíc eur Oddelenie mestskej zelene na menšie projekty, medzi ktorými je zriadenie aleje na Pionierskej (35-tisíc eur), oplotenie mestského ovocného sadu v Petržalke (35-tisíc eur), vybudovanie ovčej farmy (20-tisíc eur), samozavlažovacie nádoby na Hodžovom námestí (250-tisíc eur, ide o súčasť avizovanej revitalizácie námestia), mokraď v Horskom parku (10-tisíc eur) či zazelenenie ostrovčeka na križovatke SAV a Predstaničné námestie (10-tisíc eur). Na ďalšie úlohy, vrátane projektovania, je vyčlenených 150-tisíc eur.

Vyše 6,6 miliónov eur dostane Oddelenie pozemných stavieb a verejných priestorov. Medzi projektami sa nachádza realizácia viacerých „Živých miest“ a projektov, ktoré vznikli na MIBe. V priebehu tohto roka by sme tak mohli vidieť realizáciu parku na Legionárskej (522.900 eur), parčíku na Radlinského (300-tisíc eur), verejného priestoru na Kazanskej (480-tisíc eur), parku na Mudrochovej (348-tisíc eur) alebo skateparku pod Mostom SNP (338-tisíc eur). Vybudovaný by mal byť konečne aj parčík v okolí pamätníka D. Tupého (263-tisíc eur), obnovené Odborárske námestie (150-tisíc eur), opravený park na Dunajskej (212.265 eur), upravený parčík na Žilinskej (151.989 eur), zrevitalizované okolie Domu služieb v Dúbravke (250-tisíc eur), opravený vnútroblok Poľská – Justičná (259.030 eur), a vykonané úpravy na Latorickej ulici (60-tisíc eur).

Mesto plánuje realizovať aj zásahy, ktoré súvisia s architektonickými súťažami. Konečne sa tak dokončí premena Komenského námestia (za 780-tisíc eur), prvé práce sa rozbehnú na Jurigovom námestí (300-tisíc eur), veľa sa preinvestuje na Námestí slobody (1,14 miliónov eur), a čo-to sa spraví aj na „Živom námestí“, teda na Námestí SNP (400-tisíc eur). V súvislosti so súťažou na centrálne námestie v Devínskej Novej Vsi sa preinvestuje 50-tisíc eur. Bez súťaže sa ešte spravia zásahy (quick fixy) na Predstaničnom námestí (20-tisíc eur), opraví sa v materiáli bližšie nešpecifikované ihrisko v Petržalke (80-tisíc eur), financovať sa bude projekt Urban Fitness Bratislava (350-tisíc eur), v lesoparku Malý a Veľký Draždiak vznikne pešia zóna (40-tisíc eur) a niekoľko pozemných stavieb sa spraví na Železnej studničke (130-tisíc eur). Na pochôdzne terasy pôjde 600-tisíc eur, z toho 250-tisíc na terasu na Bárdošovej ulici.

Kapitálový transfer vo výške 1,2 milióna eur bude určený pre Mestské lesy Bratislava. Tie za to zrealizujú altánky na Partizánskej lúke a Malom Slavíne (druhý je už dokončený) za 452-tisíc eur, obnovia areál muničného skladu (už vo výstavbe) za 150-tisíc eur a opravia bufet na Partizánskej lúke za 450-tisíc eur. 180-tisíc eur pôjde na projekt CITY NATURE. Zoologická záhrada dostane 480-tisíc eur, z čoho pôjde 400-tisíc na pavilón medveďa hnedého, 60-tisíc na prvú etapu koncepcie rozvoja ZOO a 20-tisíc na tropický pavilón Papilonia (teda pravdepodobne pavilón motýľov). Generálny investor Bratislavy bude mať k dispozícii 1,7 miliónov eur na rekonštrukciu fontány na Námestí slobody. Milión eur pôjde na rozličné športové projekty. OLO dostane 100-tisíc na budovanie estetických kontajnerových stanovíšť.

Špecifickou súčasťou premien verejných priestorov je zlepšenie verejného osvetlenia. Do tohto chce mesto investovať takmer 4,45 milióna eur, pričom 4 milióny pôjdu na osvetlenie po meste, zvyšok je určený pre vybudovanie nového osvetlenia pozdĺž Chorvátskeho ramena. Mimochodom, niekde v jeho susedstve bude umiestnený aj infokontajner za 50-tisíc eur, zameraný na informovanie verejnosti o projekte výstavby električky aj o ďalšom rozvoji územia v tzv. Petržalskom rozvojovom koridore.

Čo sa týka budúcich projektov, toto sa týka najmä MIBu, ktorý na prípravu nových zámerov dostane 950-tisíc eur. Väčšina tejto čiastky (688-tisíc eur) pôjde na financovanie projekčných prác v rámci rámcových zmlúv s externými architektonickými kanceláriami. Venovať sa budú verejnému priestoru Vrančovičova, bytovému domu a verejnému priestoru na Holom vrchu, zóne Zochova, plató Staromestská, okoliu jazera Rohlík, kúpalisku Krasňany, parku na Hálkovej a Letnej (pred hasičskou stanicou), Dulovmu námestiu, viniciam, verejnému priestoru na Ulici Kataríny Brúderovej, objektu v Sade Janka Kráľa a už zmieňovaným projektom, ako sú verejný priestor na Mudrochovej, Kazanskej, Odborárskom námestí, pri Dome služieb v Dúbravke alebo pri Vozovni Krasňany. Na ďalšie je určených 138-tisíc eur.

Samotný MIB bude pripravovať súťaže na centrálne námestie v Devínskej Novej Vsi, Kollárovom námestí, Predstaničnom námestí, v Areáli Zlaté Piesky, v Sade Janka Kráľa a spolupracovať bude na revitalizácii Námestia republiky v Petržalke. Na tieto súťaže je určených 112-tisíc eur. Za 10-tisíc eur by sa mala zrealizovať súťaž návrhov na dielo Pocta predstaviteľkám Živeny.

Iné výdavky, určené na verejný priestor, sú rozpočtované v rámci bežného rozpočtu. Významná je predovšetkým uvažovaná výsadba stromov v rámci iniciatívy 10-tisíc stromov. V tomto roku by ich malo pribudnúť 4-tisíc, z toho tisícka v intraviláne a zvyšok v extraviláne (teda v nezastavanej časti mesta). Na tento účel je určených 800-tisíc eur.

Konečne by mohla byť dokončená rekonštrukcia Komenského námestia, výsledok architektonickej súťaže. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Nehnuteľný majetok

Nehnuteľnosti v správe mesta tvoria tradične tretiu veľkú oblasť, na ktorú sa zameriava kapitálový rozpočet. Bratislava plánuje v najbližšej dobe zlepšiť stav mnohých nehnuteľností vo svojej správe, pričom chce zrekonštruovať aj niekoľko pamiatkovo chránených objektov. Ďalšiu významnú oblasť tvorí nájomné bývanie. Magistrát sa pripravuje na spolufinancovanie viacerých projektov, hoci ich definitívne dobudovanie bude možné pravdepodobne vďaka spolupráci so Štátnym fondom rozvoja bývania.

V rámci podprogramu Starostlivosť o bytové a nebytové priestory a ešte nižšieho podprogramu Správa bytového a nebytového fondu sa plánuje do nových projektov investovať takmer 8,3 miliónov eur, čo je výrazný nárast oproti minulému roku (o tri štvrtiny). K najvýznamnejším investičným akciám bude patriť rekonštrukcia základnej umeleckej školy (ZUŠ) na Panenskej – Domu hudby za 2,33 miliónov eur, rekonštrukcia Michalskej brány za 950-tisíc eur, zlepšenie klimatickej odolnosti mestskej ubytovne Fortuna za 675-tisíc eur, projektová dokumentácia ku komplexnej rekonštrukcii divadla P. O. Hviezdoslava za 500-tisíc eur, rekonštrukcia objektu v Sade Janka Kráľa za 500-tisíc eur, opravy Mirbachovho paláca za 480-tisíc eur, práce v areáli na Technickej 6 za 370-tisíc eur, vznik útulku pre ľudí bez domova na Hradskej za 250-tisíc eur, alebo rekonštrukcia Salvátora za 195-tisíc eur. Klimatické opatrenia sa zrealizujú aj v Centre voľného času na Hlinickej, ZUŠ na Gessayovej a ZUŠ na Topoľčianskej. Rekonštruovať sa bude Múzeum antická Gerulata za 40-tisíc, ako aj budovy na Štetinovej a Markovej 1. 161-tisíc eur pôjde na rekonštrukciu ZUŠ na Daliborovom námestí, za 40-tisíc eur sa opraví kaplnka Starý háj.

Magistrát chce taktiež zlepšiť svoju výkonnosť vďaka výdavkom vo výške 780-tisíc eur, určeným na nákup klimatizácie do budovy na Laurinskej 7, ako aj pre ďalšie mestské budovy, kúpou nového výťahu na Laurinskej 7 alebo rekonštrukciou toaliet na Novej radnici. Na zvýšenie energetickej efektivity budov vo vlastníctve mesta pôjde 480-tisíc eur (z toho 30-tisíc na projektové dokumentácie).

Tradične veľký kapitálový rozpočet má Generálny investor Bratislavy (GIB), ktorý môže v roku 2022 rátať s 3,2 miliónmi eur. Za tieto peniaze má zrealizovať rekonštrukcie viacerých objektov v majetku mesta. Už spomínaná v predošlej časti bola oprava fontány Družba (1,7 milióna eur), veľkou investičnou akciou je rekonštrukcia budovy na Uránovej 8 za takmer 1,2 milióna eur, kde bude sídliť základná umelecká škola. Za 250-tisíc sa opraví oporný múr na Hradnom vrchu, 50-tisíc je určených ako rezerva pre opravy pomníkov, fontán a podobne.  

Na rozvoj nájomného bývanie je určených viac ako 2,8 milióna eur. 1,17 miliónov je určených na projekt nájomného domu na Muchovom námestí, vyše milión pre bytový dom na Terchovskej. Mesto chce spustiť rekonštrukcie objektov v Záhorskej Bystrici (300-tisíc eur), na Velehradskej (100-tisíc eur) a na Zámockých schodoch (100-tisíc eur). Pripraví aj projektovú dokumentáciu pre rekonštrukciu domu Pri Habánskom mlyne a bude pripravovať bytovku na Žitavskej ulici. Na kúpu bytov má, mimochodom, určených 400-tisíc eur, čo veľa bytov nezaplatí.

Čo sa týka iných investícií, spomenúť možno menšie rekonštrukčné práce na plavárni Pasienky za 316-tisíc eur, za čo sa obnovia hygienické zariadenia v dámskej šatni a kanalizácia. 600-tisíc pôjde do obnovy systému chladenia na zimnom štadióne na Harmincovej. Na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, resp. tréningovej aréne, sa dobudujú šatne za 272-tisíc eur. Prvok Bratislavské školstvo dostane 50-tisíc eur na rekonštrukciu prednej časti objektu Mičurin, kde má vzniknúť centrum voľného času. V rámci programu Sociálna pomoc a sociálne služby je alokovaných 783-tisíc eur, z čoho sa zlepší vybavenie a technické parametre Domu tretieho veku na Polereckého, v Domove jesene života na Hanulovej, v Domove seniorov v Lamači, v objekte Gerium a v domove Pri kríži.

Do rozvoja kultúrnych zariadení chce mesto vložiť 1,84 milióna eur. Za 120-tisíc eur sa opraví kino Zora na Trnávke. Menšie úpravy sa zrealizujú v objekte Mestskej knižnice na Kapucínskej. Za takmer 700-tisíc eur bude vybavený interiér depozitára Galérie mesta Bratislava, bezmála milión pôjde na objekty v správe Múzea mesta Bratislavy. Z tejto sumy sa použije 390-tisíc na vybavenie depozitára a reštaurátorskej dielne, 60-tisíc na osvetlenie areálu hradu Devín a 545-tisíc pôjde na europrojekt Culture Across.

Z investícií do poriadku a bezpečnosti možno spomenúť vybudovanie zberného dvora v Dúbravke za 413-tisíc eur. Vo veterinárnej oblasti chce Bratislava za vyše 15-tisíc eur podporovať biodiverzitu, vďaka čomu vzniknú búdky pre vtáky alebo hmyzie hotely.  Za ďalšie prostriedky sa vybudujú aj dve veže pre dážďovníky.

Dom hudby na Panenskej bude konečne obnovený

Záver

Tak ako každý rok, aj v tomto prípade ide o ambiciózny zoznam projektov. Alokácia peňazí na ich realizáciu neznamená, že sa aj naozaj budú budovať alebo sa dokončia. Vyskytnúť sa môže množstvo okolností, objektívnych aj organizačných, ktoré tomu jednoducho zabránia – či už pomalé verejné obstarávania, odpor občanov, ale aj kapacitné nedostatky na úrovni Hlavného mesta alebo jeho podriadených organizácií. Napriek tomu ide o sľubný výpis zámerov.

Čo totiž robí rozpočet na rok 2022 iným, je konanie komunálnych volieb na konci roka. Mnohí kandidáti a predovšetkým vedenie mesta bude posudzované na základe úspešnosti výstupov, vrátane mnohých projektov, ktoré sa majú tento rok zrealizovať. Tlak zo strany vedenia Magistrátu tak bude vysoký. Je vysoko pravdepodobné, že dokončených zámerov bude skutočne viac, a mesto prejde citeľnou obmenou. Zvlášť to platí s prihliadnutím na význam, ktorý mesto prikladá zmenám vo verejnom priestore. Dá sa predpokladať, že ďalšie úpravy rozpočtu počas roka tento význam ešte posilnia.

Problémom (do istej miery) volebných rozpočtov je totálne zameranie sa na citeľné výstupy oproti strategickým a dlhodobým úlohám abstraktnejšieho charakteru. Z rozpočtu sa nezdá, že by sa väčšia pozornosť venovala príprave a projektovaniu strategických zámerov v oblasti dopravy, verejnej vybavenosti, ale aj strategického a územného plánovania. Podprogram Územné plánovanie a rozvoj tak dostane menej peňazí, o čosi menej peňazí dostane aj MIB, ktorý prebral v tomto smere časť agendy. Hoci sa v roku 2022 očakáva viacero dôležitých projektov, jednou z najzásadnejších noviniek má byť predstavenie nového Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2021-2030. Okrem toho, že mešká, komunikácia okolo neho je zatiaľ napriek prísľubom slabá.

Bratislava sa síce vďaka nových námestiam, parkom, chodníkom, opraveným pamiatkam, lepšiemu osvetleniu a ďalším zmenám zlepší, z dlhodobého pohľadu sú ale tieto zásahy samozrejmosťou. Zanedbávať prípravu na budúcnosť v podobe rezignácie na prípravu veľkých projektov je ale chybou. Metropola môže byť na pocit lepšia, reálne ale potrebuje aj zásadné investície, ktoré musí mať minimálne projektovo pripravené. Za takých okolností bude mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu voči vláde a štátu, keď sa bude rozhodovať o jej financovaní a podpore.

Rok 2022 tak bude z pohľadu rozvoja mesta a verejných investícií nepochybne zaujímavý. Je pravdepodobné, že sa Bratislava aspoň čiastočne posunie smerom k príťažlivým európskym mestám, ktoré disponujú kvalitnejším verejným priestorom a podporujú udržateľné formy dopravy. Aby ich však skutočne dobehla, bude toho musieť slovenská metropola zvládnuť omnoho viac.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.