Adrian Gubčo 18.06.2021 17:00

Metropolitný inštitút rozbieha prípravu súťaže na Sad Janka Kráľa

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) plánuje už na prelome rokov 2021 a 2022 vypísať urbanisticko-krajinársko-architektonickú súťaž na revitalizáciu Sadu Janka Kráľa. V súvislosti s tým rozbieha počas tohto leta prípravné aktivity, vrátane participácie so širokou aj odbornou verejnosťou či lokálnymi aktérmi. Oslovenie verejnosti prebehne pod gesciou Sekcie mestských štúdií a participácie na MIBe.

Sad Janka Kráľa k 25.4.2021

Sad Janka Kráľa patrí k najvýznamnejším parkovým verejným priestorom v Bratislave. Platí to už historicky – ide o najstarší verejný park v strednej Európe, založený v rokoch 1774-76. Pôvodne išlo o lužný les, v ktorom bolo vytvorených osem ramien – priesekov, popri ktorých vznikli stromoradia. Postupne prechádzal úpravami, pričom v roku 1839 začal získavať súčasný charakter. Z parku sa stal obľúbený výletný bod obyvateľov mesta. Ďalšia veľká rekonštrukcia prebehla v 70-tych rokoch 20. storočia, kedy bol Sad Janka Kráľa dotvorený do dnešnej podoby.

Vek parku, prítomnosť mnohých špecifických artefaktov (altán, tvorený pôvodnou vežou františkánskeho kostola, socha Janka Kráľa v strede parku, protinapoleonský val, hostinec Leberfinger), vzácnych rastlín a stromov, vrátane cudzokrajných druhov, spoločenský význam a v neposlednom rade aj ekologická dôležitosť z neho robia vzácny a pamiatkovo chránený areál. Napriek tomu je pomerne zanedbaný. Určitými úpravami prešiel v roku 2006, nešlo však o radikálnejšie zásahy.

Pripravovaná revitalizácia by ho však mala výraznejšie pozdvihnúť. Sad Janka Kráľa bol donedávna v správe mestskej časti Bratislava – Petržalka, tá si však jeho správu nemohla dovoliť. Aktuálne je jeho správcom priamo Hlavné mesto. To už, okrem iného, iniciovalo odkúpenie objektu bývalého salónu Messalina, v súčasnosti tak kontroluje celé územie. Do budúcna má výrazné plány, súvisiace aj s Tyršovym nábrežím.

Pred samotnými úpravami chce zorganizovať súťaž, pre ktorej zadanie teraz zbiera podklady. „Cieľom participatívnych stretnutí je zistiť, aké skupiny obyvateľov využívajú Sad Janka Kráľa a následne skúmať ich potreby, názory či preferencie pre budúcu podobu tohto obľúbeného miesta na nábreží Dunaja,“ približuje Milota Sidorová, riaditeľka Sekcie mestských štúdií a participácie z MIB. „Na základe získaných informácií budeme schopní sformulovať detailné architektonické zadanie zohľadňujúce potreby čo najširšej skupiny obyvateľov a kľúčových aktérov.“

MIB teraz realizuje mapovanie územia, ku ktorému v priebehu leta pripojí okrúhle stoly, pološtruktrované rozhovory, dotazníkový prieskum, anketu v území, vychádzky či cykloklovychádzky. Inštitút upozorňuje, že okruh užívateľov parku je veľmi široký a revitalizácia má zlepšiť podmienky pre každého z nich. Cieľom je však nielen skvalitnenie možností rekreácie a pozdvihnutie rekreačnej funkcie, ale aj zlepšenie podmienok pre rast zelene a zvýšenie jej úrovne. Pripravujú sa tak aj rozličné analýzy a prieskumy, týkajúce sa historického vývoja či sadovníctva, ktoré doplnia dendrologický a geodetický prieskum.

Všetky tieto aktivity zaberú niekoľko mesiacov, pričom nasledovať bude formulácia zadania a nasledovné vyhlásenie súťaže. „Ak sa súťaž vypíše na prelome rokov 2021 a 2022, víťazný návrh súťaže očakávame v priebehu budúceho roka. Po návrhu bude nasledovať fáza dopracovania návrhu do ďalších stupňov projektovej dokumentácie, na základe ktorých bude prebiehať realizácia,“ spresnil Peter Lényi, riaditeľ Sekcie súťaží z MIB.

Ešte pred realizáciou výsledkov súťaže chce mesto v Sade Janka Kráľa, ako aj na Tyršovom nábreží spraviť niekoľko zásahov. Opravila sa časť lavičiek, vysadili kvety a v dohľadnej dobe by sa mali sprístupniť aj dlho chýbajúce verejné toalety. Do niekoľkých mesiacov sa má spustiť úprava okolia pamätníka Daniela Tupého, ktorá patrí k iniciatíve Živé miesta. Magistrát zároveň v týchto týždňoch buduje oficiálne parkovisko južne od Klokočovej, kde bude 155 miest pre autá a s 10 miest pre motorky. Neregulované parkovanie by malo postupne vymiznúť.

Sad Janka Kráľa k 25.4.2021

Zvyšujúca sa dynamika aktivít pri príprave súťaže na Sad Janka Kráľa je dobrou správou. Aj napriek jeho zlému stavu, Sad je jedným z najvýznamnejších verejných priestorov v Bratislave. Architektonická súťaž je logickou voľbou, ak sa pripravuje rozsiahlejšia revitalizácia, bez ohľadu na to, že pamiatková ochrana územia je určitým obmedzením, brániacim „divokejším“ nápadom. Obrovský je však aj význam blízkej časti nábrežia, a to v úseku od Aušpicu až po Starý most.

Pripravovaná súťaž tak môže priniesť zaujímavé výsledky, ktoré výrazne zvýšia pobytovú kvalitu parku aj nábrežia. Bratislava je zaujímavá kontrastom urbanizovaného a mestsky pôsobiaceho prostredia na ľavom brehu a zeleného pravého brehu. V rámci neho možno nájsť viacero typov prístupu k rieke: časť nábreží je vyslovene prírodná – čo je najlepšie vidno západne od Mostu La(n)franconi s charakteristickými plážami – časť poloprírodná, čo má byť v budúcnosti typické najmä pre Nové Lido, a vyššie zmieňovaná sekcia môže mať charakter kultivovaného mestského parku.

Predpokladaný budúci vývoj navyše ešte zvyšuje exponovanosť územia. Rozvoj Nového Lida urobí zo Sadu Janka Kráľa ešte intenzívnejšie využívanú zeleň, kým Tyršovo nábrežie bude súčasťou kľúčovej nábrežnej prechádzkovej trasy. Osobný prístav v Bratislave by mal prejsť ďalším rozvojom, čo bude viesť k využívaniu kapacít aj na pravom brehu. Hlavné mesto zas naznačuje, že by v tejto oblasti rado videlo umiestnené nové PKO. V neposlednom rade, vízia Bratislavského dunajského parku je predpokladom k posilneniu (aj) turistického významu lokality.

Mimoriadna kvalita víťazného návrhu tak bude veľmi dôležitá, keďže môže veľmi zvýšiť rekreačný potenciál Bratislavy, ekologickú situáciu a pocitovú úroveň mesta. Dôležité však je, aby išlo o koncepčný zásah, dobré zladený s aktivitami a plánmi v okolí. Kvalita dunajského nábrežia bude vyššia, pokiaľ sa budú jednotlivé projekty vzájomne dopĺňať a nie na sebe parazitovať alebo sa kanibalizovať. Mestská pláž tu asi nemá veľký zmysel, ak bude podobná v Lide, rovnako ako marína pre menšie lode, ktorá má vzniknúť v Aušpici aj Lide, raz aj v Zimnom prístave.

Preto je nutné skutočne osloviť všetkých aktérov, ku ktorým patria aj Verejné prístavy, Povodie Dunaja, developeri či majitelia nákupných centier. Úplne najlepšie by bolo, keby vznikla nejaká koncepcia a stratégia pre celé dunajské a možno aj moravské či malodunajské nábrežie v Bratislave s priľahlými plochami. Inšpiráciu možno nájsť v Prahe, kde existuje Koncepcia pražských brehov. Také niečo by si zaslúžila aj Bratislava, ktorá je s Dunajom veľmi intímne spojená a okolie rieky je kvôli svojmu významu a potenciálu predmetom mnohých záujmov a konfliktov.

O tom, že takáto koncepcia bude jednou z priorít Metropolitného inštitútu, sa píše už v materiáli Plán Bratislava. Nie je známe, či sa na neverejnej úrovni niečo pripravuje, hoci s ohľadom na náročnosť takejto koncepčnej práce počas pandémie, politickú atraktivitu aj personálnu podvýživenosť príslušných sekcií by som skôr povedal, že nie.

To je možno škoda. Mesto by mohlo riešiť jednotlivé sekcie nábrežia, organizovať súťaže a realizovať postupné zásahy, rovnako ako developeri či vodohospodári, pričom by sa všetky intervencie vzájomne dopĺňali. Kvalita bratislavských nábreží a priľahlých území by sa konštantne zvyšovala. To je dôležité, keďže ide o najdôležitejší verejný priestor Bratislavy. Týka sa to aj Sadu Janka Kráľa – ktorý je s Dunajom absolútne zviazaný.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.