Adrian Gubčo 14.03.2019 15:00

Mesto Bratislava pripravuje na rok 2019 množstvo nových projektov

Už o niekoľko dní bude na Zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislava predložený návrh rozpočtu na rok 2019, ktorý stanovuje investičné priority pre nadchádzajúce obdobie. Náhľad do jednotlivých položiek nám dáva predstavu, aké sú priority vedenia Bratislavy a do akej miery možno očakávať zlepšenia v oblasti kvality života.

Celkové príjmy a výdavky rozpočtu budú v roku 2019 až 489 miliónov eur – to je však do veľkej miery dané grantmi z fondov Európskej únie a finančnými operáciami. Bežné príjmy rozpočtu predstavujú len 318 miliónov, čo je oproti roku 2018 nárast o 15%. Najpozitívnejšou správou je, že 101 miliónov eur bude použitých na investičné projekty. V tejto oblasti Bratislava dlhodobo zápasí s investičným dlhom.

Rozpočet obsahuje množstvo položiek, preto sa zameriam práve na tieto investičné zámery. Tie možno rozdeliť na niekoľko kľúčových tém, predovšetkým na dopravné projekty, zámery v oblasti územného rozvoja, výstavby a verejného priestoru a nakoniec v oblasti životného prostredia. Medzi týmito aktivitami samozrejme existujú významné presahy.

Doprava

Dopravu tradične definujú zastupitelia ako najvážnejší problém Bratislavy a v tomto smere sú do dopravných a infraštruktúrnych projektov smerované aj najväčšie zdroje. Rozpočet pre rok 2019 nie je v tomto smere výnimkou – do tejto oblasti bude smerovať viac ako 80,5 miliónov eur z celkových investičných nákladov. Na druhej strane, možno konštatovať, že ide o veľmi potrebné zámery.

Prvým okruhom projektov sú zámery v programe Mobilita a verejná doprava. Sem patrí financovanie verejnej dopravy v podobe transferu pre Dopravný podnik Hlavného mesta SR Bratislava (DPB), ako aj investičné zámery Dopravného podniku. Celkový objem alokovaných financií je 9 miliónov eur.

Významná časť z týchto prostriedkov slúži na kofinancovanie zámerov, inak financovaných z fondov EÚ. K najvýznamnejším z nich patrí modernizácia údržbovej základne, teda depa v Jurajovom dvore, Krasňanoch a Dúbravke, pričom pri prvý dvoch sa okrem projekcie predpokladá aj spustenie realizácie. Hlavné mesto okrem toho zrejme nakúpi nové električky – z návrhu rozpočtu vyplýva, že asi tri – a bude pokračovať v inštalovaní informačných tabúľ na zastávkach, nákupe kĺbových autobusov a obnoví meniareň na Dolných Honoch v mestskej časti Podunajské Biskupice.

Najvýraznejšie investície budú smerovať do rozvoja električkovej dopravy

Oveľa väčšie prostriedky však budú investované v programe Verejná infraštruktúra. Tento program zahŕňa okrem dopravných projektov aj územné plánovanie či starostlivosť o zeleň a verejné priestranstvá, zameriam sa však na infraštruktúru ciest, cyklotrás a parkovísk spoločne s financovaním Nosného systému Mestskej hromadnej dopravy – teda výstavby električkových tratí. Celkový objem alokovaných financií je 72 miliónov eur.

V tomto smere sa opäť nachádza väčší počet položiek. V prípade cestnej a pešej infraštruktúry sa pripravuje projektová príprava úprav križovatiek Ivanská cesta/ Trnavská, Podunajská/Komárovská, rozšírenia Harmincovej na štyri pruhy, rekonštrukcie Devínskej cesty, ale aj príprav nových električkových a trolejbusových tratí. Realizáciu možno očakávať v prípade rozšírenia mostu cez Malý Dunaj a kruhového objazdu na Hradskej ulici vo Vrakuni, či kruhového objazdu na križovaní Detvianskej a Rustavelliho ulici v Rači. Mesto obnoví chodníky a inštaluje verejné osvetlenie na Ulici Staré Grunty, za pol milióna obnoví kanalizačné vpuste, zrealizuje bus-pruh na Popradskej ulici alebo opraví výťah na Moste Apollo, kým v podchode na Patrónke úplne nový postaví.

V rámci investícií do ciest a chodníkov dôjde aj k menším úpravám verejných priestranstiev – najmä na Hodžovom námestí sa zlepšia podmienky pre chodcov aj cyklistov, začne sa príprava rekonštrukcie Floriánskeho a Amerického námestia a opraví sa podchod pri obchodnom centre Saratov v Dúbravke.

Cyklodopravu čakajú výraznejšie investície

Veľkorysých investícii sa dočká aj cyklistická doprava, hoci v tomto ohľade bude kľúčové, aby boli zodpovedné pozície na Magistráte obsadené dostatkom potrebných kapacít, keďže to bol doteraz jeden z kľúčových problémov rozvoja cyklodopravy v meste. Každopádne, za približne jeden milión eur by sa malo vybudovať šesť nových cyklotrás, a to na Odborárskej (samostatná trasa), Vrakunskej ceste, Tomášikovej, Račianskej a na Mlynských nivách medzi Bajkalskou a Hraničnou, kde budú zmiešané cestičky. Okrem toho mesto podporí výstavbu cyklotrasy Pri Mlyne vo Vajnoroch a dokončí sa cyklotrasa na Starohájskej. Naďalej bude podporovaný aj bike-sharing.

Oveľa zaujímavejšia je však pozornosť smerom k projekcii nových trás, čo bolo v posledných rokoch výrazne zanedbané. V tomto roku by sa za celkovo pol milióna eur malo naprojektovať vyše 70 kilometrov cyklotrás naprieč celým mestom. Ide o veľkú úlohu, no mimoriadne potrebnú pre ďalší rozvoj cyklodopravy v meste. Veľmi potešiteľný je fakt, že mesto chce aj spätne upraviť niektoré vyššie zmienené projekty cestnej infaštruktúry tak, aby v sebe automaticky integrovali cyklistickú infraštruktúru.

Kapitálové investície majú v tomto roku smerovať aj do parkovania – okrem výstavby viacerých parkovísk, vrátane záchytných (Cintorín Vrakuňa, Pri Kríži, Slovanská či Röntgenova) je to aj financovanie realizácie parkovacej politiky. Mesto sa teda sebavedomo pripravuje na spustenie jednej z kľúčových vecí, ktorá môže Bratislavu zmeniť radikálne k lepšiemu.

Každopádne, najväčšie prostriedky – až takmer 63 miliónov eur – smerujú do Nosného systému MHD, v prvom rade do modernizácie Karlovesko – Dúbravskej radiály, ktorá by sa mala spustiť už v priebehu leta. Okrem toho mesto zafinancuje aj projektovú prípravu pre modernizáciu Vajnorskej a Ružinovskej radiály. Najkľúčovejší dopravný projekt súčasnosti – dokončenie Petržalskej električkovej radiály – bude pokračovať v príprave, realizácia sa aj naďalej predpokladá medzi rokmi 2021-2023.

Najvýznamnejším dopravným projektom v tomto roku bude modernziácia Karloveskej radiály, kde vznikne aj prestupný uzol Molecova. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

V tomto programe má mesto naplánovaných omnoho viac aktivít. Okrem zmieňovaných projektov je v pláne aj vypracovanie viacerých štúdií nových električkových a trolejbusových tratí (súvis so zámermi v oblasti cestnej infraštruktúry). Medzi nimi sa nachádza štúdia modernizácie Račianskej radiály, ako aj rekonštrukcie uzla Račianske mýto s katastrofálnou križovatkou z pohľadu chodca, predĺženia električkových tratí k TIOP Lamčaská Brána (teoreticky až po Bory, pričom sa zároveň robí aj na štúdii predĺženia Saratovskej ulice), TIOP Ružinov a enormne dôležitej trate do Podunajských Biskupíc. Okrem toho sa má spraviť aj štúdia trolejbusovej trate z Patrónky na Riviéru a naďalej sa majú implementovať kroky k zvýšeniu preferencie verejnej dopravy.

Ako sa zdá, Hlavné mesto skutočne povyšuje dopravu na jednu so svojich priorít. Ak by sa podarilo naplniť a napĺňať stanovené ciele, v blízkej dobe bude možné očakávať naozaj masívne skvalitnenie infraštruktúry, čo môže byť predpokladom pre zvýšenie využiteľnosti verejnej dopravy či cyklodopravy a tým pádom redukcie individuálnej automobilovej dopravy.

Ako to však býva, veľkolepé zámery v Bratislave často zlyhali na neschopnosti ich dotiahnuť do konca. Kľúčové tak bude získať dostatok kapacít na projektovú prípravu, čo je najmä v oblasti dopravného plánovania, kde je pracovný trh pomerne úzky, náročná úloha.

Územné plánovanie, rozvoj mesta a verejný priestor

Okrem dopravy bolo zásadnou prioritou nového vedenia mesta v kampani dostať „rozvoj mesta do vlastných rúk“ a radikálne zvýšiť kvalitu a úroveň verejných priestranstiev v meste. V tejto oblasti sú už viditeľné pokroky a príprava viacerých iniciatív napreduje. Rozpočet Hlavného mesta pre rok 2019 pre ne vytvára aj aké-také finančné podmienky.

Najzásadnejším krokom v tomto smere je vznik Metropolitného inštitútu Bratislavy, expertného pracoviska v oblasti urbanizmu, architektúry, výskumu a analýzy mestských politík. Táto mestská príspevková oganizácia nastaví kritériá kvality verejného priestoru aj investičných projektov Hlavného mesta, no bude sa venovať aj participácii či posudzovaniu novej výstavby. Ide o radikálnu zmenu v náhľade na prístup k rozvoju mesta, a treba povedať, že aj o veľmi potrebnú.

Metropolitný inštitút bude v prvý rok svojej existencie hospodáriť s prostriedkami vo výške viac ako 1,5 milióna eur. Sú to pomerne skromné financie, vzorová inštitúcia, pražský Institut plánování a rozvoje (IPR) má na tento rok vyčlenených približne 14,5 milióna eur. Napriek tomu sa naštartujú prvé procesy, ktoré budú mať pre Bratislavu veľmi pozitívne účinky.

K nim patrí napríklad príprava viacerých architektonických súťaží, v prvom rade na Námestie SNP s priľahlým Kamenným námestím, Komenského námestie a kúpele Grössling. Okrem toho sa začnú pripravovať aj súťaže na nové mestské nájomné bytové domy. MIB začne aj tvorbu mestského Manuálu tvorby verejných priestranstiev a bude nápomocný pri menších projektoch, ako je promenáda na Železnej studničke, štúdia peších trás popri električkovej trati v Petržalke alebo hľadanie prepojenia Lamača so Záhorskou Bystricou pre peších a cyklistov.

Prvou úlohou MIBu bude architektonická súťaž na Námestie SNP. Zdroj: Živé námestie

Nepriamo súvisiacich s aktivitami MIBu je niekoľko ďalších investičných projektov. Mesto podporí zopár tzv. „quick wins“ pri realizácii projektu Živé námestie, ktorý prinesie zlepšenie podmienok na Námestí SNP predtým, ako toto prejde komplexnou premenou. Ďalšie investície sú alokované pre rekonštrukciu Komenského námestia, hoci tieto pravdepodobne nebudú využité, keďže najprv treba spraviť architektonickú súťaž, pre realizáciu parčíka na Karloveskej, ktorý však podľa mojich informácií prejde výraznými úpravami, realizáciu parku Pri Kríži, ktorý si však asi tiež vyžiada súťaž, keďže v susedstve vznikne mestský nájomný dom, a pre realizáciu parku na križovatke Ružinovská/Tomášikova.

Hlavné mesto v roku 2019 pristúpi aj k niekoľkým rekonštrukciám pamiatok, novú podobu dostane predovšetkým Michalská brána, Základná umelecká škola na Panenskej ulici, Mestská knižnica na Klariskej, CVČ na Štefánikovej, mestský bytový dom na ulici Pri Habánskom mlyne a opravovať sa budú aj objekty Magistrátu na Primaciálnom námestí (Nová radnica) a na Laurinskej. Čo sa týka úplne nových budov, Hlavné mesto sa bude zameriavať na výstavbu novej budovy správy hradu Devín so zázemím, pričom realizácia by sa mohla spustiť už tento rok. 1,6 milióna eur je rozpočtovaných na budovanie nájomných bytov v Dúbravke, v tomto ohľade však treba pripomenúť, že aj tu by mala prebehnúť architektonická súťaž.

Z chýbajúcich položiek v rozpočte však možno spomenúť nepokračovanie v obnove Námestia slobody, ktoré si vyžaduje ešte masívne investície vo výške niekoľkých miliónov eur. Nanešťastie, v tomto smere sa ukazujú obrovské limity bratislavského mestského rozpočtu. Prioritou je v tejto chvíli obnova fontány Lipový kvet, ktorá sama vychádza na takmer milión eur.

Na novú podobu Námestia Slobody si ešte nejakú dobu počkáme. Zdroj: 2021 + LABAK

Zeleň a životné prostredie

Tretím veľkým okruhom, ktorý si zasluhuje pozornosť z hľadiska investičných projektov, sú investície do zelených území a rozvoja parkovej a prírodnej zelene. V kontexte klimatických zmien ide o významné investície, keď už nie v ekologickom, tak aspoň v rekreačnom a symbolickom zmysle, keďže pomôžu prehĺbiť vzťah verejnosti k životnému prostrediu.

Bratislava v tomto roku naplánovala najväčšie investície najmä do Bratislavského lesoparku a konečne aj do Zoologickej záhrady, ktorá dlhodobo zápasí s nedostatkom prostriedkov, čo si najhoršie odnášajú zvieratá. Investície sú očakávané aj na mestských cintorínoch, pokiaľ to možno považovať ze zelené územia.

Kapitálové výdaje Mestských lesov v roku 2019 predstavujú takmer polmilióna eur, pričom významná časť peňazí pôjde do rozličných lokálnych zásahov v rekreačnom území Železná studnička a Partizánska lúka – malo by napríklad vzniknúť nové mólo pri II. rybníku, brodisko pre deti v potoku Vydrica, realizovať by sa mala nová mokraď v II. kameňolome a hlavne rekonštruovať amfiteáter na Partizánskej lúke. Na Drieňovských lúkach vznikne kontaktná minizoo pre deti. Investície sú smerované predovšetkým do najrušnejších rekreačných území, v súlade s novoschválenou zonáciou Mestského lesoparku.

Čo sa týka Zoologickej záhrady, investovať sa bude predovšetkým do projektovej dokumentácie pre nový medvedí výbeh a do zlepšenia osvetlenia, ozvučenia a kamerového systému v záhrade. Marianum, správca mestských cintorínov, pripravuje obnovu vstupných priestorov Martinského cintorína, prvú etapu rekonštrukcie Domu smútku na Cintoríne Vrakuňa či obnovy chodníkov na cintorínoch Rača či Karlova Ves.

Aj cintoríny patria k veciam, ktoré sú v Bratislave hlboko podfinancované. Okrem veľmi zanedbaných historických cintorínov Pri Kozej bráne alebo Ondrejského sa to prejavuje aj v rastúcom nedostatku hrobových miest, pričom Bratislava sa dostáva na hranu kapacít. Čoskoro bude potrebné nájsť miesto pre úplne nový cintorín. Tento špecifický priestor by mal samozrejme byť tiež navrhnutý podľa architektonickej súťaže.

K zeleni treba pridať aj novú výsadbu, mesto samotné si naplánovalo vysadiť 200 nových stromov za 100-tisíc eur. Za danú sumu sa dajú nakúpiť už relatívne vzrastlé stromy. Keď sa k tomu pridá náhradná výsadba či výsadba realizovaná mestskými časťami, mesto dostane nemalé (no aj neveľké) množstvo nových stromov. Ako to už býva, kľúčová je kvalita údržby, takže zamerať sa treba do veľkej miery najmä na tú.

Mesto plánuje naďalej investovať do zelene, kľúčová však je okrem množstva aj jej kvalita

Zhrnutie

Bratislava v poslednom období zaznamenala nárast v príjmoch, čo je dané najmä zlepšením výberu daní. Okrem toho má mesto k dispozícii slušné objemy prostriedkov z fondov Európskej únie na financovanie niektorých dopravných projektov. Vďaka tomu je možné pripravovať a realizovať určité množstvo investičných zámerov.

Z relatívne veľkého počtu projektov, vymenovaných v tomto článku, si však netreba robiť prehnané závery o fantastickom rozvoji mesta aj po stránke verejných investícii. Stále treba pamätať na slovo „relatívne“, lebo počet týchto projektov je veľký len v slovenskom meradle. Okolité veľkomestá, na ktoré sa chceme dotiahnuť, však investujú oveľa viac, keďže majú aj výrazne vyššie rozpočty.

Už len Praha, ktorá je asi trojnásobne väčšia oproti Bratislave, má príjmy vo výške približne 2,3 miliardy eur a výdaje až vo výške viac ako tri miliardy. Pre Bratislavu by to znamenalo príjmy vo výške takmer 800 miliónov eur, resp. výdaje vo výške jednej miliardy. Hlavné mesto Slovenska by nebolo odkázané na eurofondy pri akejkoľvek väčšej investičnej akcii a mohlo by byť oveľa významnejším aktérom pri vlastnom rozvoji. Asi nemá ani zmysel pripomínať susednú Viedeň, ktorá má výdaje na úrovni 14,7 miliardy eur, z toho 2,36 na investičné projekty. 

Bratislava je však dlhodobo v pozícii chudáka, ktorý je schopný akurát hasiť najakútnejšie stavy. V mnohých prípadoch je mesto odkázané na nekoncepčnú pomoc z iných strán, napríklad v čase predsedníctva Slovenska v Európskej komisii, kedy vláda poskytla finančný príspevok na opravu vozoviek na niekoľkých uliciach a zopár zásahov v centre mesta, v podobe kontroverzných investícii do projektov spriaznených podnikateľov, alebo pri propagačných akciách developerov, ako to je aj pri zmieňovanej rekonštrukcii Námestia Slobody. Výsledkom je hanebný stav, v akom sa mesto nachádza.

Vláda v poslednom období nekoncepčne investovala skôr do kontroverzných projektov ako by systematicky podporovala Hlavné mesto

V aktuálnom rozpočte je vidno viacero pozitívnych signálov; Bratislava sa konečne začína zaujímať o verejný priestor, ktorý chce poňať ďaleko kvalitnejšie ako predtým, mesto sa pripravuje na veľkú výstavbu električkových tratí v budúcnosti a vážnejšie sú brané aj investície do cyklodopravy. Postupne sa snáď spustí realizácia nájomných bytov, v čom je mesto s približne 900 bytmi v obrovskej kríze (vo Viedni ich je asi 400-tisíc). Stále je to však málo.

Ak chce Bratislava konkurovať mestám s najvyššou kvalitou života, bude sa musieť radikálne zvýšiť jej rozpočet. Je hanebným vysvedčením každej jednej vlády, že nebola schopná Hlavnému mestu Slovenska zaručiť adekvátne financovanie. Stav, v akom sa nachádza dopravná situácia, verejný priestor, zeleň alebo dostupnosť bývania, však jasne poukazujú na zlyhania, ktoré síce súvisia aj s predošlými vedeniami mesta, v prvom rade však nasvedčujú o hlbších problémoch, ktorých príčinu treba hľadať na vyšších úrovniach.

Rok 2019 tak pre Bratislavu vyzerá v princípe pozitívne, no nemali by sme zaspávať na vavrínoch – mohlo (a malo) by to byť aj oveľa oveľa lepšie. Dnešný stav je taký, že namiesto toho, aby sme lídrov v kvalite života dobiehali, stagnujeme. Skutoční premianti v tomto smere totiž ďalej inovujú a priepasť medzi nami sa skôr zvyšuje. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.