Adrian Gubčo 31.12.2018 12:07

2018: Rok zmien

Už tradične na konci každého roka bilancujem uplynulých 12 mesiacov v rozvoji mesta. Posledné roky som mohol konštatovať, že Bratislava sa zrýchľuje vo svojej transformácii smerom k plnohodnotnej európskej metropole. Tento rok bol však niečím iný, čo je dané nielen masívnym developmentom, ktorý už teraz zasahuje do života prakticky každého obyvateľa mesta, ale aj zmenami vo vedení samosprávy, ktoré sú predpokladom k novému prístupu k budúcnosti Bratislavy.

Trh v roku 2018

Situácia na rezidenčnom trhu a v oblasti komerčných nehnuteľností – kancelárií či retailu – bola aj v tomto roku relatívne dobrá. Rozvoj bol tlačený silným dopytom podmieneným optimizmom vyplývajúcim z rýchleho a pokračujúceho ekonomického rastu. Developeri sa pokúšali dostať na trh čo najviac bytov, rok 2018 bol rekordný aj z hľadiska výmery dokončených kancelárskych plôch.

V prípade bytov možno povedať, že situácia bola až taká dobrá, že sa Národná banka Slovenska (NBS) rozhodla naďalej sprísniť pravidlá pre udeľovanie hypoték v obave pred masívnym zadlžovaním obyvateľstva. To sa na dopyte prirodzene podpísalo, keď tento poklesol, stále by však mal byť silnejší ako je samotná ponuka. To má za následok zhoršovanie dostupnosti bývania, čo bude čoraz vážnejší problém.

Treba totiž popri nadšení z výstavby mnohých rezidenčných developmentov pripomenúť, že postupne sa ohlasuje menej nových. Tempo ohlasovania nových projektov ustalo a nemožno z toho obviniť ani voľby, kedy developeri z obavy pred obštrukciami pozdržali predkladanie projektov na posudzovanie a povoľovanie. Zhoršovanie dostupnosti bývania môže mať pre mesto veľmi negatívne následky.

V prípade kancelárii je na tom Bratislava o niečo lepšie. K veľkým administratívnym centrám, ktoré sa dočkali dokončenia tento rok, patrí Twin City Tower od HB Reavis, Landererova 12 od J&T Real Estate, Stein2 Office od AMW Development alebo Blumental Office, druhá fáza, od Corwinu. Veľké množstvo kancelárií príde na trh aj v ďalších dvoch rokoch.

Napriek tomu si Bratislava dlhodobo drží neobsadenosť priestorov pod 10%, trh je teda pomerne zdravý. Pozitívom je, že takmer všetky kancelárske komplexy najvyššieho štandardu spĺňajú vysoké nároky na energetickú certifikáciu, prvé lastovičky sa objavili aj v najvyššej kategórii LEED Platinum (Einpark Offices od Corwinu). Do navrhovania jednotlivých budov sa postupne zapájajú zahraničné architektonické kancelárie.

V oblasti retailu sa otvárali predovšetkým priestory v parteri projektov s inou dominujúcou funkciou a v Bratislave v priebehu tohto roka nepribudli nové nákupné centrá, hoci počas najbližších troch rokov by sa malo jedno otvoriť každý rok (2019 NFŠ, 2020 Stanica Nivy a pravdepodobne v r. 2021 Eurovea II). Zaujímavým trendom však bolo otváranie tržníc, dve boli otvorené v mestskej časti Petržalka, ďalšia sa buduje v rámci Stanice Nivy. Špecifickým projektom je nákupná pasáž v podchode na Trnavskom mýte, ktorá bola otvorená koncom leta.

Výstavba v meste v roku 2018 vrcholila

Rast nového centra mesta pokračuje

Tak ako v minulom roku, aj v tomto bola najvýraznejším prejavom transformácie Bratislavy aktivita v oblasti medzi Páričkovou ulicou na severe a Pribinovou na juhu – teda výstavba v oblasti tzv. „bratislavského downtownu“, alebo nového komerčného centra mesta, kde vznikne masívna koncentrácia rezidenčných, administratívnych a retailových kapacít.

Niektoré z najväčších projektov – Stanica Nivy či Sky Park – sa spustili už v roku 2017, v roku 2018 sa viacmenej rozbehli len prípravné práce na dvoch zámeroch, Klingerka a Eurovea II, spoločne s rekonštrukciou Pradiarne 1900 ako prvej časti Zwirnu a ďalšími časťami Sky Parku. Napriek tomu, rozsah prác na rozostavaných developmentoch sa podpísal nielen na panoráme mesta, ale zasiahol aj do každodenného života obyvateľov a návštevníkov Bratislavy.

Rozsiahle dopravné obmedzenia na prebudovávanej ulici Mlynské nivy majú dosah na mobilitu v rámci celej centrálnej Bratislavy a sťažujú už tak náročnú dopravnú situáciu v metropole. Ukazuje sa, že pripravenosť mesta na podobné zásahy – akých možno v budúcnosti očakávať viac – je nízka, pričom najviac obmedzení sú cestujúci verejnou dopravou, cyklisti, či chodci. Výzvou pre vedenie mesta či mestských častí tak je do budúcna aktívnejšie a citlivejšie plánovať náhradné opatrenia a v spolupráci s developermi zvýšiť „stavebnú kultúru“, teda prístup k okoliu počas výstavby projektov.

Rok 2018 videl dokončenie viacerých komplexov – dokončený je kancelársky projekt Twin City Tower od HB Reavis, s ktorým sa dobudoval jeden z blokov nového downtownu a mesto získalo nové príjemné exteriérové priestranstvo, dokončená bola aj kancelárska budova Landererova 12 (Panorama Business III) od JTRE. YIT ukončilo rekonštrukciu niekdajšieho internátu na bytový dom Pari.

Uplynulý rok tak znamenal predovšetkým postupné skompaktňovanie novej zóny a viditeľné zmeny do skylinu mesta – okrem Twin City Tower sa už súčasťou panorámy stali veže Sky Parku či každým dňom rastúca Nivy Tower. Tento rast neušiel záujmu verejnosti, kedy sa výškové budovy stali témou nielen pre médiá, ale aj zastupiteľov, ako odhaľuje aktuálna debata o mrakodrape Eurovea Tower.

V najbližšom období bude výstavba pokračovať, resp. akcelerovať, pričom kľúčové bude rozostavanie zmieňovanej Eurovey a dokončovanie Stanice Nivy. V roku 2019 získa Bratislava a Slovensko svoju najvyššiu budovu, Nivy Tower so 125 metrami, hoci len približne na dva roky. Downtown sa bude postupne zahusťovať, lebo do výstavby pôjde postupne aj projekt Zwirn, teoreticky Rezidencia Bottova alebo Green Park na pravom brehu Dunaja.

Eurovea II, súčasť širšej vízie Eurovea City, spoločne s ďalšími projektami dovŕši vznik nového centra mesta, ktorého súčasťou bude prvý slovenský mrakodrap. Zdroj: J&T Real Estate

Víťazstvo roka: Bratislava obracia vzťah k verejnému priestoru a industriálnej architektúre

Veľmi pozitívnym, a snáď nie časovo obmedzeným trendom roka 2018 boli zvýšené investície do úrovne verejných priestranstiev. Bratislava má tradične katastrofálnu úroveň mestského exteriéru, pričom k najväčším problémom patrí devastácia ulíc parkujúcimi autami, nízka miera bezpečnosti a bezbariérovosti, zlá či chýbajúca údržba zelene či katastrofálna estetická úroveň ulíc a námestí. V tomto roku však došlo k určitým zmenám, ktoré vytvárajú nádej do budúcna.

Samosprávy Hlavného mesta, Starého Mesta či Nového Mesta zrealizovali viacero aktivít, ktoré premenili dlhodobo zanedbané priestranstvá na pozitívnejšie body v rámci Bratislavy. Najvydarenejšou z nich je rekonštrukcia parčíku na Šafárikovom námestí, tzv. Landererovho parku, v réžii mestskej časti Staré Mesto. Hlavné mesto dokončilo rekonštrukciu dlhodobo zanedbaného podchodu na Trnavskom mýte a spustilo obnovu Námestia Slobody, Nové Mesto pokračovalo v postupných rekonštrukciách svojich parkov.

Ani jeden z týchto projektov sa nevyhol chybám – pri Landererovom parku to je realizácia podľa projektu druhého v poradí v rámci architektonickej súťaže, okolie podchodu na Trnavskom mýte si vyslúžilo zaslúženú kritiku vzhľadom na nízku estetickú úroveň priestoru, ktorý zároveň vôbec neprihliada na nutné zásahy v dôsledku klimatických zmien, Námestie Slobody sa mení len pomaly, lebo mesto nie je ochotné vyčleniť adekvátne prostriedky. Napriek tomu ide o dôležité počiny najmä kvôli mentálnej zmene, keďže zmieňované priestranstvá boli doteraz známe skôr ako strašiaky.

Na tomto mieste treba pripomenúť aj sériu rekonštrukcií ulíc v mestskej časti Staré Mesto, ktoré rozsahom nemajú obdobu. V rámci komplexných zmien sa obnovila vozovka, vydláždili sa chodníky, zachovali sa kamenné obrubníky (na Blumentálskej sa dokonca dali nanovo), no najmä a predovšetkým, došlo k jasnému oddeleniu chodníkov určených pre peších a parkovania. Daný krok je základným predpokladom pre zlepšenie úrovne verejného priestoru v Bratislave.

K zaujímavým aspektom obnov verejných priestranstiev patrí aj to, že veľká časť z nich (Landererov park, Námestie Slobody, dunajská promenáda, podchod na Trnavskom mýte) sa obnovila vďaka podpore developerov – a to aj napriek existencii inštitútu Poplatku za rozvoj. Či ide o koncepčnú formu podpory rozvoja verejných priestranstiev, je na debatu. K veľmi zaujímavým vstupom do koncepčného uvažovania však patrí vypracovanie Manuálu pre Panenskú ulicu a okolie, obstaraného Starým Mestom, čo je prvý bratislavský uličný dizajnmanuál, extrémne dôležitý nástroj, ktorý sa musí stať čo najskôr prioritou mestskej samosprávy.

Územie Landererovho parku bolo dlhodobo spustnuté, teraz je príjemným parkom v centre mesta

Okrem verejného priestoru priniesol tento rok aj viacero mimoriadne pozitívnych správ, týkajúcich sa záchrany industriálneho dedičstva. Bratislava, ktorá mala ešte celkom nedávno zachované celé priemyselné komplexy a areály z prelomu 19. a 20. storočia, ale aj mladších, o tieto pripomienky minulosti v priebehu niekoľkých rokov prišla. Pretrvalo len niekoľko najhodnotnejších, ktoré však chytajú druhý dych.

V priebehu roka 2018 sa spustila rekonštrukcia dvoch kľúčových – Pradiarne 1900, posledného zvyšku bývalej Cvernovky, v réžii YIT Slovakia, a Jurkovičovej teplárne, centrálnej časti projektu Sky Park od Penta Real Estate.

To však nie je všetko: konečne sa spúšťa obnova dvojice sýpok v Jarovciach v rámci projektu Dve sýpky, pri Smaltovni v areáli niekdajšieho Matadoru v Petržalke bol ohlásený projekt, ktorý ju aspoň čiastočne zachováva, napriek tomu, že nejde o NKP. Dokončuje sa rekonštrukcia Spilky v komplexe Stein2, očakávaná je obnova tlačiarne Svornosť na Kominárskej ulici. Nový život by sa mohol vrátiť aj do Cvernovky – „Ružového hradu“, hoci ešte nie je známa jej finálna podoba, ktorá zatiaľ vyvoláva určité obavy vzhľadom na track record developera (FINEP).

Každopádne, zdá sa, že Bratislava by nemusela prísť o kompletnú historickú vrstvu v podobe industriálu. Nie vždy bola asanácia priemyselných hál na škodu, treba si však otvorene pripustiť, že zbytočne zaniklo viacero hodnotných stavieb. A hoci ešte pár budov ohrozených je – aktuálne napríklad Tepláreň III v areáli Dynamitky – celkovo sa prístup k danému typu architektúry zlepšil.

Pradiareň 1900 predstavuje jeden zo zachránených zvyškov bratislavskej industriálnej minulosti. Zdroj: YIT Slovakia

Prehry roka: „Developeri“

Hoci rokmi možno badať postupne sa zvyšujúcu úroveň jednotlivých investičných projektov, ako aj firiem, ktoré ich developujú, stále sú na trhu aktívne spoločnosti, ktoré kazia meno celému sektoru vďaka svojim zámerom či realizáciám, ktoré negatívne vstupujú do života Bratislavy.

V priebehu roka 2018 sme sledovali príklady niektorých developmentov, ktoré boli tak zle riešené alebo jednoducho ani nemali vzniknúť, že boli oprávnene terčom kritiky. K takým patrí šokujúca čierna stavba pod Mostom SNP alebo na ulici Palisády, postupne vznikajúci projekt Première na Šancovej ulici, ohavná fasáda hotela Park Inn by Danube priamo na nábreží Dunaja alebo synonymum projektu, ktorý je po všetkých stránkach zlý: Národný futbalový štadión.

Nanešťastie, súbor špecifických legislatívnych podmienok, vzťahov a postojov určitých ľudí k spôsobu podnikania má za následok vznik projektov, ktoré sú zdvihnutým prostredníkom voči základným pravidlám slušného správania v prostredí mesta a jeho rozvoja. To síce nie je unikátne pre Bratislavu, takéto tendencie sa vyskytujú prakticky všade, líši sa však miera reakcie zodpovedných orgánov.

Väčšina zo zmieňovaných zásahov sa síce stala témou horúcich debát medzi laickou aj odbornou verejnosťou, médiámi aj politikmi, ale vo výsledku to nič nezmenilo na ich finálnej podobe. Samospráva sa ukazuje stále ako bezzubá alebo bez záujmu o reakciu. Zmena v tomto smere ostáva výzvou pre najbližšie obdobie, pričom prispieť by mohli aj samotní developeri, ktorí by mohli v rámci akejsi stavovskej hrdosti poskytnúť podporu pri zamedzovaní podobným „kúskom“.

Projekt Première je symbolom developmentu, ktorý kazí imidž celého sektoru

Doprava stále nočnou morou mesta

Vyššie som zmienil problémy, súvisiace s dopravnými obmedzeniami na ulici Mlynské nivy, ktoré negatívne ovplyvňujú život v celej Bratislave. Otvorene si však treba pripustiť, že ide len o dôsledok dlhodobo neriešenej otázky rozumnejšieho dopravného plánovania v Bratislave a jej metropolitnom regióne.

Napriek určitým investíciám do verejnej dopravy, najmä v podobe výstavby električkovej trate do Petržalky v rokoch 2013-2016, k väčšej zmene v zmysle podpory iných foriem dopravy ako idnividuálnej automobilovej, nedošlo. Výsledkom tak môže byť jedine zhoršovanie situácie v meste, kedy nepomôže ani určitými skupinami predkladané „zázračné“ riešenie v podobe „Nultého obchvatu“, teda diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7.

Každým rokom je čoraz viac zrejmé, že uľahčenie bratislavským uliciam nemôžu priniesť opatrenia v prospech automobilovej dopravy, ale jedine masívne investície do verejnej dopravy na všetkých úrovniach verejnej správy. Najkľúčovejší je v tomto ohľade rozvoj električkovej siete a aktívne zapojenie železnice do mestskej dopravy s vytvorením podmienok pre zvýšenie jej atraktivity pre obyvateľov bratislavských predmestí.

Mesto počas tohto roka aspoň verbálne vyjadrovalo podporu tejto myšlienke, hoci činmi len minimálne – zásadný projekt predĺženia Petržalskej radiály mešká, modernizácie ostatných radiál tiež. Do hry vstúpili súkromné spoločnosti, pričom JTRE pravdepodobne čoskoro predstaví veľmi konkrétny projekt trate po Pribinovej a Košickej ulici, Penta pripravuje projekt predĺženia Dúbravskej radiály do Borov a z kuloárov zaznievajú šumy o trati HB Reavisu na Mlynských nivách.

Ak sa však bavíme o lepšej doprave v Bratislave, tým zásadným krokom nie sú stavebné projekty, ale viacmenej len drobná legislatívna zmena – a síce prijatie Parkovacej politiky. Tá sa stala obeťou politických kalkulácií pred voľbami, napriek tomu, že ide jeden z najdôležitejších nástrojov pre zlepšenie života v meste. Bez spoplatnenia parkovania – bez ohľadu, či pre dochádzajúcich vodičov alebo domácich – je zlepšenie dopravy v Bratislave len ilúziou.

Projekt trate na Pribinovej a Košickej ulici ukazuje, že dopravné plánovanie na úrovni mesta zlyhalo natoľko, že túto aktivitu musia nahrádzať developeri. Zdroj: JTRE

Vzostup aktívnej verejnosti

Napriek snahám na poslednú chvíľu od mnohých zastupiteľov a samospráv, ktoré v posledných rokoch len pramálo prispeli k zvýšeniu kvality života v meste, priniesol rok 2018 zemetrasenie vo vedení Bratislavy, ktoré je výsledkom dlhodobých snáh viacerých aktívnych ľudí, ktorí sa okrem vôle prispieť k zlepšeniu okolia vyznačujú aj odbornosťou a skúsenosťami z popredných svetových metropol aj organizácie verejnoprospešných aktivít.

Bratislava sa dlhodobo potýka s absenciou vízie, ignoráciou nepopulárnych opatrení, parciálnosťou prijímaných riešení či jednoducho nízkou odbornosťou tých, ktorí za mesto či mestské časti zodpovedajú. V dôsledku toho komunita angažovaných expertov, ktorá nahrádza úlohy samosprávy a aktívne navrhuje opatrenia v prospech obyvateľov jednotlivých štvrtí či mesta ako celku, nielen prišla s mnohými ideami, ale artikulovala svoje požiadavky aj vo forme politickej podpory.

K veľmi podnetným verejnoprospešným projektom, ktoré v priebehu roka 2018 vznikli alebo boli predstavené verejnosti, patrí napríklad zámer utlmenia Mickiewiczovej ulice, na ktorom participuje developer ITB Development, občianske združenie Punkt a aktívna miestna komunita, viaceré opatrenia v štvrti Blumentál, čo má svoj odraz v rekonštrukcii Kmeťovho námestia, Blumentálskej ulice či vizionárskom projekte obnovy Floriánskeho námestia, alebo zásah skupiny mladých aktivistov, ktorí premenili roky zanedbanú zeleň na Škarniclovej ulici na vreckový parčík. Ďalšou významnou iniciatívou je pilotný projekt „Housing First“ v priestoroch kultúrneho centra Nová Cvernovka, príkladom odbornej spolupráce, iniciovanej neziskovým sektorom je vízia „Živé námestie“, teda obnova Námestia SNP.

Akýmsi vyvrcholením všetkých týchto aktivít však bolo vydanie publikácie Plán Bratislava – Návod pre lepšie mesto, na ktorom spolupracovala pomerne veľká skupina odborníkov a aktívnych ľudí, vrátane mnohých, ktorí sa podieľali na vyššie zmienených aktivitách (a pre korektnosť – spoluautorom som aj ja), s cieľom vytvorenia určitej vízie lepšieho rozvoja metropoly v budúcnosti. Publikácia sa okrem toho stala aj podkladom pre program jedného z kandidátov na primátora a viacerých poslancov, pričom táto vízia doviedla daného kandidáta na primátorský post.

Nový primátor prišiel s prísľubom kvalitatívneho skoku vo výkone správy mesta, čo naňho vyvoláva mimoriadne vysoké nároky a očakávania, opiera sa však o výraznú podporu ľudí, ktorí v uplynulých rokoch pozitívne vstúpili do zlepšovania Bratislavy. Jeho víťazstvo je symbolickým dovŕšením týchto aktivít, no teraz sa musí pretaviť do konkrétnych krokov, ku ktorým patrí aj nastavenie princípov lepšieho urbanistického rozvoja mesta.

Experti z neziskového sektoru navrhli súbor opatrení, ktoré majú viesť k zlepšeniu stavu Námestia SNP a k architektonickej súťaži. Zdroj: Živé námestie

2019: Rok opatrných nádejí

Viaceré pozitívne trendy z tohto roka ma vedú k presvedčeniu, že mierny optimizmus pred rokom nadchádzajúcim je na mieste. Hoci niektoré globálnejšie tendencie sa nepodarí pozmeniť, na mikroúrovni predpokladám, že dôjde ku kvalitatívnym zmenám, ktoré vytvoria predpoklady pre lepšie nastavený rozvoj mesta v budúcnosti.

Čo sa týka developmentu, s ohľadom na klesajúcu dostupnosť hypoték, ale aj bývania ako takého, budeme sledovať vzostup dvoch typov projektov – jednak nadštandardných s vysokou kvalitou architektúry a prevedenia, ktoré budú pre Bratislavu ikonické a určené pre bonitnú klientelu, a potom rozsiahlejšie projekty, poskytujúce dostupnejšie bývanie.

Za príklad tých prvých považujem predovšetkým Vydricu, ktorá je tesne pred odhalením, development na mieste Istropolisu, na ktorý už podľa kuloárnych informácii prebieha veľmi kvalitne zastúpená medzinárodná architektonická súťaž, prípadne zástavba pozemkov pod NBS, za ktorou majú stáť bližšie nešpecifikovaní poprední slovenskí architekti. Mimoriadne kvalitný development sa údajne chystá aj na ďalšom postindustriálnom pozemku v blízkosti Račianskej ulice. Treba otvorene povedať, že viacerí najvýznamnejší developeri pochopili význam architektonických súťaži a rokmi možno pozorovať ich narastajúci počet, aj keď sú interné a pred verejnosťou nie veľmi známe.

K masívnejším, no dostupnejším projektom bude patriť pokračujúca výstavba v Slnečniciach, predpokladaná výstavba v zóne Kopčianska – Juh alebo v blízkosti letiska. Kvalita a úroveň týchto projektov sa líši, dôležitá však je relatívna dostupnosť aj pre nižšiu strednú triedu klientov, ktorá je kľúčová z hľadiska zachovania dobrého fungovania mesta ako takého. Únik tejto časti spoločnosti na predmestia má devastačné účinky na všetky aspekty života v Bratislave, kde je doprava len tým najviditeľnejším.

Na druhej strane však platí, že oproti celkovému trendu znižovania dostupnosti bývania nové projekty veľmi nepomôžu. Na to je legislatívne prostredie a mesto, ktoré je pod vplyvom tradičného populizmu, nepripravené. Dlho očakávaný Stavebný zákon sa stane realitou pravdepodobne až v roku 2020, nový Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy vstúpi do platnosti odhadom až v polovici 20-tych rokov tohto storočia, ak sa vôbec naštartuje jeho príprava.

Okrem toho, bez finančnej podpory zo strany štátu, zaostávať bude aj riešenie dopravy. V roku 2019 sa okrem zrýchleného tempa výstavby D4 a R7 a modernizácie Karlovesko-dúbravskej radiály neočakáva rozostavanie žiadneho významnejšieho dopravného projektu. Zásadné bude, či sa aspoň zintenzívnia prípravné práce pre výstavbu druhej etapy Petržalskej radiály a prípadne sa schváli koncept riešenia dopravy v downtowne.

Plán Bratislava - Návod pre lepšie mesto predstavuje akúsi cestovnú mapu pre nové vedenie Bratislavy a prináša nádej v kvalitatívny skok vo výkone správy mesta v roku 2019. Zdroj: Platforma pre Bratislavu

Najväčšiu nádej však vkladám do mentálneho prenastavenia spôsobu riadenia mesta a prístupu k jeho rozvoju. Nový primátor venoval v rámci svojej kampane a predvolebných materiálov tejto téme dosť priestoru, pričom kľúčovým sľubom bolo zriadenie autority v oblasti mestského plánovania: Metropolitný inštitút Bratislava (MIB), vybudovaný po vzore pražského Institutu plánování a rozvoje Hlavního města Prahy (IPR) má byť novým garantom kvality a odbornosti v tomto smere. Podľa predstáv autorov vízie bude iniciovať zásahy vedúce k zvyšovaniu kvality verejného priestoru, stimulovať rozvoj strategického myslenia a plánovania či pripravovať analytické a dátové podklady pre lepšie rozhodovanie.

Ďalším zásadným krokom je silno deklarovaná snaha prijať čo najskôr Parkovaciu politiku a začať ju zavádzať do praxe, čo má poslúžiť pre financovanie opatrení v oblasti dopravy. Tak ako v prípade MIBu, aj Parkovacia politika by sa mala stať realitou ešte v priebehu roka 2019.

Tieto dva kroky a ich kvalitné prevedenie by znamenali úplne zásadnú zmenu vo vývoji Bratislavy, pričom som presvedčený, že aj mimoriadne pozitívnu. Zatiaľ nedokážem predpovedať, nakoľko úspešné bude vedenie mesta pri ich presadzovaní, jasná pozícia primátora je však niečo nové, čo vyvoláva vo mne opatrný optimizmus.

Existuje mnoho ďalších tém, kde sa môžu samosprávy aj developeri (spoločne) angažovať a čo môže prispieť k lepšej kvalite života obyvateľov a návštevníkov mesta: zvyšovanie úrovne verejných priestranstiev (v tomto ohľade už bolo oznámené, že sa zorganizuje architektonická súťaž na riešenie Námestia SNP), zlepšenie adaptácie mesta na klimatické zmeny, riešenie bezdomovectva, rozvoj cyklodopravy a i. Aj v týchto otázkach predpokladám počas roka 2019 určitý posun.

Verím teda, že transformácia Bratislavy na príjemné a skvelé mesto pokračuje a bude pokračovať aj v priebehu roka 2019. Metropola bude kompaktnejšia, modernejšia a pre väčšinu obyvateľov bude poskytovať lepšie možnosti pre život, prácu, rekreáciu či zábavu. Základy k tomu však boli položené v tomto roku, ktorý tak vo výsledku hodnotím ako veľmi úspešný a ktorý priniesol zmeny smerom k ešte väčším úspechom v budúcnosti.