Adrian Gubčo 30.07.2021 17:50

Bratislava má pamiatku v UNESCO, jej prezentácia je zatiaľ slabá

Bratislava sa po dnešku stáva mestom, v ktorom sa nachádza pamiatka zo Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Medzi tieto najvzácnejšie pamiatky planéty sa zaradili objekty v rámci súboru Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes. V Bratislave sa to týka zvyškov vojenského kastelu Gerulata, nachádzajúcich sa v mestskej časti Rusovce.

Gerulata. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

O zápise sa rozhodlo na aktuálne prebiehajúcom 44. zasadnutí Výboru svetového dedičstva, ktorý sa konal online z mesta Fuzhou v Číne. Nomináciu na zápis rímskych lokalít predložilo Slovensko spoločne s Nemeckom a Rakúskom. Nominačný projekt aj zápis je podľa Pamiatkového úradu SR výsledkom 14-ročnej spolupráce medzi príslušnými inštitúciami, pričom na Slovensku tieto snahy aktívne podporovali aj Múzeum mesta Bratislava, Hlavné mesto Bratislava alebo mestská časť Rusovce. Druhou zapísanou lokalitou je tábor v Iži pri Komárne.

Bratislavský zápis, teda vojenský kastel v Gerulate, bol súčasťou série vojenských stavieb na panónskej hranici Rímskej ríše. Hlavnú hraničnú líniu tvoril Dunaj, pozdĺž rieky sa však tiahla séria legionárskych pevností, menších pevností, táborov, veží, ciest a civilné zázemie. Gerulata bola menšou pevnosťou pomocných jednotiek, pričom légia sídlila v hlavnom meste provincie v neďalekom Carnunte. Vďaka svojej polohe chránila pravé krídlo légie a zabezpečovala prechod cez Dunaj v blízkosti bratislavského brodu.

Gerulata bola objavená až v roku 1961, hoci sa už predtým predpokladalo, že sa niekde v blízkosti Bratislavy nachádza. Po odstránení návršia Bergl v blízkosti rusovského kostola sv. Márie Magdalény bolo objavené kamenné murivo, identifikované ako súčasť rímskej vojenskej pevnosti. Následný výskum odhalil štyri vývojové etapy, od prvotného drevozemného tábora až po neskoroantickú pevnosť v podobe mohutnej štvorcovej veže. Práve tá je dnes dominantou Múzea antická Gerulata, ktoré patrí pod Múzeum mesta Bratislavy.  

Ku Gerulate patrila okrem toho aj civilná osada, ktorej populácia sa odhaduje až na tritisíc obyvateľov. Tí sa živili najmä remeselníctvom pre potreby vojenskej posádky. Nálezy odhalili množstvo objektov dennej potreby, hroby aj stavebné objekty. Zánik života v Gerulate prišiel s pádom Rímskej ríše a stiahnutím sa Rimanov od Dunaja v priebehu piateho storočia nášho letopočtu. Hoci archeológovia doložili aj neskoršie využívanie lokality, Gerulata postupne upadla do zabudnutia.

Po dnešnom zápise je širší celok Hranice Rímskej ríše najrozsiahlejšou kultúrnou lokalitou UNESCO v Európe. Ešte v minulosti boli do zoznamu zaradené Hadriánov a Antoninov val vo Veľkej Británii a Hornogermánsko-rétsky Limes v Nemecku. Okrem západnej časti Dunajského Limesu sa na zápis pripravuje aj východná, tiahnuca sa pozdĺž rieky od Maďarska až do Rumunska.

Pre Bratislavu znamená táto novinka zvýšenie prestíže mesta aj potvrdenie jej významnej histórie. Po dnešku sa môže aj slovenská metropola radiť medzi miesta s najvýznamnejšími pamiatkami, čo je zas podnetom pre rozvoj cestovného ruchu. Najviac z toho môžu ťažiť Rusovce, malá mestská časť s viacerými dôležitými pamätihodnosťami. Gerulata je najvzácnejšou, no práve tu nastáva problém: prezentácia tomu vôbec nezodpovedá.

Gerulata - 2. cena, návrh 18 - 02. Zdroj: Trend Reality

Rímske pamiatky v Rusovciach sú v mnohých ohľadoch na Slovensku unikátne. Hoci je tu nálezov z antického obdobia a objektov vybudovaných Rimanmi viac, nikde inde v krajine sa nenachádzajú tak zachované zvyšky celej rímskej vojenskej pevnosti a priľahlej civilnej osady. Žiadna iná časť Slovenska totiž ani nebola priamou súčasťou ríše, preto je Gerulata skutočne výnimočným pohľadom do histórie, spojenej s najslávnejším obdobím staroveku.

Súčasný stav areálu Gerulaty je však pomerne trúchlivý. Odhalená je časť bývalej veže, zmieňovanej vyššie, popri ktorej je umiestnený jednoduchý objekt s prezentáciou nálezov. Budova je však zastaraná, otvorená len sezónne a kapacitne nedostatočná. Nálezy a súvisiacu históriu prezentuje prežitým spôsobom, nie je príťažlivá pre návštevníkov a nie je v kontexte mestskej časti ani žiadnou známou dominantnou. Možno aj preto je toto múzeum v rámci Bratislavy, s výnimkou občasných podujatí, prehliadané.

Hlavné mesto, ktoré je zriaďovateľom múzea a správcom lokality, si toho bolo vedomé už v minulosti. V roku 2013 sa preto konala urbanisticko-architektonická súťaž, ktorá mala priniesť novú úroveň prezentácie, udržateľný rozvoj lokality a byť adekvátna umiestneniu Gerulaty v zozname UNESCO. Inšpiráciou mal byť vynikajúci a v tom čase čerstvo dobudovaný nový objekt Archeologického múzea v Carnunte. Návrhy odovzdalo až 31 tímov, pričom sa predpokladalo, že s prihláškou bude do zoznamu predložená aj projektová dokumentácia od víťaza.

Prvá cena však udelená nebola. Namiesto toho organizátor súťaže, Hlavné mesto a Kancelária hlavnej architektky, udelili dve druhé ceny. Autorské kolektívy mali návrhy dopracovať, keďže údajne nedostatočne zohľadnili plány na zápis lokality do UNESCO.

Prvý z kolektívov (návrh 18-02), zložený z architektov Máriusa Žitňanského, Vladimíra Šimkoviča, Petra Gondu, Richarda Šranka, Mateja Kollára a Ľubice Dubeňovej, oslovil porotu „myšlienkou levitujúceho objektu, ktorý síce ohraničuje areál voči novej dominante sídla – veži kostola, ale nezaťažuje ho celou hmotou pôdorysu“. Druhý tím (návrh 30-01) v zložení Miroslav Pavle, Štefan Rafanides, Martina Tibenská a Juraj Veselý zas umiestnil hlavný objekt na severozápadnej strane areálu, na hranici pôvodného tábora. Najlepšie tak zviditeľňuje pamiatku návštevníkom a otvára rozvoj areálu smerom ku kostolu.

Napriek veľkolepým plánom sa v praxi neudialo vôbec nič. Areál je stále v pôvodnom stave a väčšina obyvateľov Bratislavy pravdepodobne nemá motiváciu, aby ho išla navštíviť. Dnes sa možno len pousmiať nad konštatovaním Hlavnej architektky Ingrid Konrad spred ôsmich rokov: „Najradšej by sme vytvorili jeden veľký areál, veľkolepú vec, ale dúfam, že sa nám to podarí aj na tomto malom území,“ povedala podľa magazínu Trend Reality I. Konrad na verejnej prehliadke Múzea Gerulata po vyhlásení súťaže. Rovnako nereálne vyzerajú spätne aj úvahy o výkupoch pozemkov v okolí, aby sa dal areál rozšíriť a dalo sa preskúmať rozsiahlejšie územie.

Súťaž medzičasom upadla do zabudnutia. Nefiguruje ani medzi aktuálnymi plánmi Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý má po novom na starosti architektonické súťaže. Do budúcna ich síce sľubuje desiatky, nové riešenie Múzea antická Gerulata však nebolo spomenuté ani raz. Nezáujem mesta je paradoxný, keďže na treťom mieste v pôvodnej súťaži skončila kancelária Vallo Sadovsky Architects s Marko&Placemakers. Z tohto ateliéru pochádza primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Gerulata - 2. cena - návrh 30 - 01. Zdroj: Trend Reality

Hádam by vyhlásenie Gerulaty za pamiatku na zozname UNESCO mohlo opätovne naštartovať diskusiu o rozvoji areálu Múzea antická Gerulata, ako aj o ďalšom výskume v oblasti (a priniesť viac prostriedkov). Posledné roky ukázali, že Bratislava je s Rímskou ríšou výrazne spojená, aj keď nie je tradične vnímaná ako rímske mesto, na rozdiel od Viedne či Budapešti. To však neznamená, že by sme si toto obdobie nemali adekvátnym spôsobom pripomínať. Prvým krokom je modernizácia areálu a výstavba nového objektu pre prezentáciu antických nálezov.

Citlivé pripomínanie si dejín v adekvátnej kvalite je dokladom kultúrnej vyspelosti štátu aj mesta. Dobrá úroveň obnoveného múzea by zároveň mohla pritiahnuť širšiu verejnosť, vrátane turistov, obohatiť život v mestskej časti a prispieť k budovaniu dobrého mena a značky Bratislavy. Nie je to totiž len o Gerulate - múzeum by mohlo byť iba nejakým "strediskom", na ktoré by bola naviazaná aj prezentácia lokalít na Bratislavskom hrade, v Dúbravke, na Devíne či v Stupave. 

Slovenské hlavné mesto je v mnohých ohľadoch príkladom, ako nevyužiť mimoriadny potenciál. Nateraz to platí aj v prípade Gerulaty, ktorá je síce zakonzervovaná dobre, prakticky nikto ale nemá potrebu ju opakovane navštíviť. Čoskoro sa zápisom medzi najvýznamnejšie pamiatky sveta stane známejšou. Ak sa však neuskutočnia kroky, ktoré by prispeli k lepšiemu predstaveniu nálezov, ich dôležitosti a zážitkovosti miesta, pôjde o titul, ktorý poteší len odborníkov a nadšencov histórie. Tak by to ostať nemalo.

Zaujímavý blog s mnohými informáciami o Rimanoch v oblasti Bratislavy nájdete tu. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.