Adrian Gubčo 25.11.2020 11:46

Bratislavský lesopark prejde ďalšími zmenami

Bratislavský lesopark je čoraz obľúbenejšou rekreačnou oblasťou, na čo Hlavné mesto v poslednom období reaguje zvýšeným záujmom o jeho postupnú revitalizáciu. Popularitu lokality chcú využiť aj súkromní podnikatelia. Výsledkom sú ďalšie projekty, ktoré sa pohli dopredu a už čoskoro obohatia ponuku atrakcií v malokarpatských lesoch.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Najaktuálnejšou novinkou je zámer príspevkovej organizácie Mestské lesy Bratislava spoločne s Magistrátom Hlavného mesta SR Bratislavy a Metropolitným inštitútom Bratislavy zrevitalizovať areál Malý Slavín. Ide o bod na vychádzkovej trase medzi Račou a Záhorskou Bystricou, kde sa okrem oddychových altánkov s ohniskami nachádza aj lúka s priestorom pre športové aktivity. V jeho blízkosti sa nachádzajú aj populárne cyklistické dráhy.

Mestské lesy plánujú všetky tieto časti areálu obnoviť. Súčasné altánky sú už v zlom stave a ich nosné časti nie sú plne kryté pred dažďom, čo spôsobuje ich ďalšie chátranie. Podľa Mestských lesov zároveň nevytvárajú atraktívne miesto pre pobyt. Preto je hlavnou súčasťou plánu vznik nového veľkého altánku, ktorý zásadne zvýši kvalitu pobytu v areáli.

Podľa plánov mesta a Mestských lesov tak vznikne veľký kompaktný altánok, ktorý zachová existujúcu kapacitu na sedenie a stolovanie a zároveň umožní lepšiu ochranu pred živlami, keďže zastrešená plocha bude väčšia. Sedenie dostane nové usporiadanie, aby ponúklo flexibilnejšie užívanie priestoru rôznymi skupinami zároveň. Altánok bude umiestnený na pôvodnom mieste. Za dizajnom stojí kancelária Bakyta Architects, ktorá navrhla subtílnejšie stĺpy, vďaka ktorým bude priestor presvetlenejší, bezpečnejší a bude umožňovať lepšie priehľady na les a lúku. Voda bude odvádzaná do lesa.

„Podstatná funkcia altánku je, aby sa človek vedel skryť pred počasím, a tento altánok je presne o tom – je to tenká, vznášajúca sa strecha, ktorú pri pohľade takmer nevidno,“ povedal riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Matej Dobšovič. „Altánok teda nedominuje v lese, ale sa v lese stráca. A my môžeme vnímať to podstatné, za čím sme tam prišli – okolitú prírodu.“ Projektová dokumentácia vyšla na 2.280 eur, rozpočet pre samotnú realizáciu je na úrovni 80-tisíc eur.

Štart realizácie sa predpokladá na jar 2021. V tomto čase by sa mali spustiť realizácie aj iných projektov skvalitnení verejných priestranstiev, vrátane úprav v Mestských lesoch – napríklad rozličné zlepšenia v priestore Partizánskej lúky, povyše Železnej studničky by sa mali realizovať výsledky architektonickej súťaže na promenádu, na Kamzíku nová rozhľadňa a nad Račou vznikne nová horáreň. Ide o súčasť veľkej vízie mesta zlepšiť verejné priestory v dôsledku zvýšenia daní z nehnuteľností a daru Vlády SR v priebehu minulého roka.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Druhým projektom a v podstate ešte dôležitejším je definitívne schválenie výstavby dvojice objektov – Záhradnej reštaurácie a Labutieho pavilónu na Železnej studničke – Rotunde. Ide o čiastočnú rekonštrukciu objektov bývalých Ferdinandovych minerálnych kúpeľov, ktoré tu vznikli v roku 1828 a boli populárnym výletným miestom až do roku 1970, kedy bola budova aj s pavilónom zrovnaná so zemou.

Dnes sa tu nachádza neveľmi príťažlivé detské ihrisko, niekoľko bufetov, lavičiek a minizoo. Priestor oživila kaviareň v kontajneri, za ktorým stoja podnikatelia Hlinovci, ktorí v centre mesta vlastnia turisticky známe reštaurácie. A práve títo podnikatelia chcú prostredníctvom svojej firmy ORAVA-STAV čiastočne obnoviť pôvodný areál. Víziu predstavili už v roku 2014.

V priebehu roka 2015 architektonickú štúdiu posudzovali pamiatkari, v roku 2016 spoločnosť projekt predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie a až na konci roka 2017 dostala kvôli veľkému množstvu pripomienok záverečné stanovisko od Okresného úradu. Následne mestská časť Nové Mesto vydala v lete 2018 územné rozhodnutie, právoplatnosť nadobudlo až o rok. Stavebné konanie prebiehalo v priebehu tohto roka. Teraz ešte musí aj stavebné povolenie nadobudnúť právoplatnosť, takže v roku 2021 sa snáď konečne spustí výstavba.

Nový projekt obsahuje dvojicu objektov, hoci jeden z nich bude pozmenený oproti historickému vzoru. Na mieste Ferdinandových kúpeľov sa vybuduje reštaurácia, ktorá bude na svojho predchodcu odkazovať pôdorysom aj architektúrou. Budova bude mať tvar písmena T, vystupujúcu strednú časť – rizalit – so štítom a zakončená bude valbovou strechou. Narozdiel od kúpeľov však bude mať len jedno nadzemné podlažie, nie dve. Okrem reštaurácie by tu mala byť v podkroví prednášková miestnosť, v okolí budovy tanečný parket, sedenie či detské ihrisko.

Labutí pavilón by už mal byť hmotovo zhodný s pôvodným objektom, vznikne tu prevádzka kaviarne a výstavný priestor s kultúrno-spoločenskou funkciou. V areáli sa doplnia drevené prístrešky s ohniskom a možnosťou sedenia, drevený prístrešok s bufetom a obnoviť sa má aj objekt Rotundy. Okrem toho sa opravia schody, mostíky, kamenná studnička, zrevitalizuje sa zeleň a pribudnú stojany na bicykle i verejné toalety. Predpokladané sú aj šatne pre bežcov či cyklistov alebo úschovňa a požičovňa bicyklov.

Nové objekty tak budú v historizujúcom štýle, asociujúcom pôvodný vzhľad. Pôjde však len o pripomienku, keďže Ferdinandove kúpele budú bohužiaľ nižšie a pavilón má odkazovať na tvorbu Dušana Jurkoviča. Napriek tomu, ide o pozitívny zásah, ktorý zvýši kvalitu možností rekreácie na Železnej studničke a spraví Bratislavský lesopark atraktívnejším a príťažlivejším.

Areál Ferdinandových kúpeľov na Železnej studničke po obnove. Zdroj: ORAVA-STAV

Všetko nasvedčuje tomu, že súčasné (volebné) obdobie prinesie najviac zmien práve v Bratislavskom lesoparku. Práve tu je rozbehnutých najviac projektov a prebieha tu pravdepodobne aj najviac zásahov. Pri danom tempe by mohli byť viaceré lokality v lesoparku – v oblasti Malých Karpát nad mestskými časťami Rača, Nové Mesto, Lamač či Záhorská Bystrica – onedlho v špičkovom stave. Na rast popularity reagujú aj súkromné firmy (napríklad ESET), ktoré pripravujú zlepšenia pri vstupoch do lesoparku.

Bratislava však má lesných plôch oveľa viac. Zatiaľ takmer bez úžitku ostáva Sitina, úpravy by si žiadali nástupné priestory na Devínsku Kobylu (zvlášť po vzniku rozhľadne na vrchole kopca) a len minimálne využité sú lužné lesy v okolí Dunaja, ktoré sú skutočným prírodným unikátom. Všetky tieto plochy by mohli slúžiť ako alternatíva voči niektorým lokalitám v Bratislavskom lesoparku, ktorý býva miestami už preťažený.

Dôvodov, prečo sa aj v týchto lokalitách vo väčšej miere nerozvíjajú projekty, smerujúce k zlepšeniu možností pre rekreáciu, je viac. V prvom rade, veľká časť lesov zatiaľ nie je vo vlastníctve či správe Mestských lesov, ale patrí štátu. To znemožňuje zásadnejšie zásahy a bráni aj regulácii ťažby či nevhodných hospodárskych aktivít. V iných prípadoch je problémom absencia ucelenejšej vízie. V prípade lužných lesov na pravom brehu Dunaja takáto stratégia v podobe plánu Bratislavského dunajského parku vznikla viacmenej zdola len nedávno.

Do budúcna sa však musí Bratislava začať intenzívnejšie sústrediť aj na tieto oblasti. Mnohé z nich majú výhodu lepšej dostupnosti, čím dokážu priblížiť zeleň aj prírodu väčšiemu počtu obyvateľov. Slovenská metropola je napriek všeobecným tvrdeniam veľmi zeleným mestom, túto výhodu však nedokáže využívať – práve preto, že veľké lesné plochy v jej blízkosti sú tradične prehliadané. Nová infraštruktúra v spojení s citlivými zásahmi by to dokázala zmeniť.

Pre zvýšenie kvality života obyvateľov a obyvateliek Bratislavy ide o zásadnú úlohu. Práve úzky vzťah medzi mestom a krajinou je niečo, čím je slovenská metropola výnimočná. Na tejto unikátnosti treba stavať a spraviť z nej jednu z kľúčových konkurenčných výhod pri lákaní a udržaní obyvateľov. V tomto smere má Bratislava potenciál, akým disponuje v rámci celej Európy len minimum hlavných či veľkých miest.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.