Adrian Gubčo 19.10.2020 09:30

Rozhľadňa na Devínskej Kobyle sa stala novou atrakciou Bratislavy

Za približne štvrťroka existencie sa z novej rozhľadne na Devínskej Kobyle stala jedna z nových turistických atrakcií Hlavného mesta. Atraktívne výhľady spojené s príťažlivým dizajnom veže lákajú na najvyšší bod Bratislavy množstvo ľudí. Aká je však genéza tohto pomerne nevzyčajného počinu a ako hodnotia výsledok aj fungovanie veže autori z kancelárie Architekti Šebo Lichý?

Autor: Tomáš Manina

Kancelária Architekti Šebo Lichý patrí k oceňovaným slovenským ateliérom s veľkým a rastúcim počtom realizácii. V minulosti získali CEZAARa za bytový dom Nový Háj, nominácia sa im ušla za obchodný dom v Brezne a nominovaní boli aj na prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča za Dom medzi stromami. Výnimoční sú úspešným spojením architektov a developerov vo firme ITB Development, pomerne rozsiahle aktivity majú v mestskej časti Dúbravka, odkiaľ je rozhľadňa aj najlepšie prístupná a viditeľná.

Objekt s výškou 21 metrov sa týči nad mestskou časťou – aj keď patrí do katastrálneho územia Devína – a jeho realizácia trvala len niekoľko týždňov. Relatívne krátkej výstavbe však predchádzalo dlhé obdobie prípravy. „Projekt riešime už možno dva-tri roky,“ potvrdzuje Aleš Hradecký, achitekt v Architekti Šebo Lichý. Vývoj nebol vždy jednoduchý, ako dodáva Igor Lichý, partner v AŠL. „Inicioval to bývalý starosta Devínskej Novej Vsi, pán Jambor, a pôvodne to mal byť projekt, do ktorého malo byť zapojených viac mestských častí, vrátane Dúbravky a Lamača. Neskôr sa to vyvinulo tak, že ťahúňom toho celého a lídrom bola Devínska Nová Ves.“

Hoci išlo o verejný projekt, architekti boli vybraní priamo. Nešlo však o náhodu. „Vždy sa snažíme o nadviazanie dobrých vzťahov s mestskými časťami a robíme pre nich aj rôzne zlepšenia - napríklad investície do verejného priestoru,“ vysvetľuje Igor Lichý. „Preto nás oslovujú starostovia, pre ktorých sme schopní sponzorsky spraviť niečo pre lokalitu – niečo navrhnúť alebo naprojektovať. Mnohokrát sa obyvatelia sťažujú na výstavbu a vo všeobecnosti je to pre starousadlíkov problém. My sa to ako developer snažíme kompenzovať – jednak máme poplatok pre rozvoj, ale máme aj iné aktivity nad rámec tohto poplatku...Dopočul sa o tom aj starosta Devínskej Novej Vsi, ktorý nás oslovil s tým, že videl naše práce a mal víziu pre lokalitu Devínskej Kobyly.“

Touto víziou bol vznik niečoho, čo by prispelo k rozvoju vrcholu Devínskej Kobyly, kde sa nachádzali len opustené ruiny bývalej raketovej základne – a síce vybudovania vyhliadkovej veže. S myšlienkou sa stotožnil aj súčasný starosta Dárius Krajčír. Architekti si po prehliadke územia uvedomili, že teoreticky je odtiaľto možný výhľad do troch krajín, ako aj zaujímavé pohľady na Bratislavu, Malé Karpaty či Alpy. Tento fakt zásadne ovplyvnil vývoj konceptu budúcej veže.  

V širšom tíme – súčasťou boli aj architekti Tomáš Šebo, Imrich Vaško, Emanuel Zatlukaj, Branislav Groch, Denisa Šťastná a Aleš Hradecký – vznikla konkrétna vízia rozhľadne. „Boli sme inšpirovaní tým, že sa pozeráme do troch krajín, takže logicky nám vyšlo, že by plošiny mohli byť smerované tými smermi. Z toho nám vyšiel trojuholníkový pôdorys a vlastne parametricky sa plošiny zväčšujú s tým, ako narastá výška,“ objasňuje Igor Lichý ideu veže, pripomínajúc, že podoba veže sama navádza na smery výhľadu. „Svojím tvarom tri podesty smerujú na tri výhľady, na smer navádza vlastne aj celý dizajn alebo zábradlia, ktoré majú takú „calatravovskú“ dynamiku,“ hodnotí.

Výsledná podoba však prešla vývojom, prihliadajúcim nielen na architektúru, ale aj potreby a možnosti mestskej časti. „Výsledný realizovaný variant nebol prvým, predchádzalo to rôznymi vývojovými štádiami, predchádzali mu rôzne rozpracované variantné riešenia a robili sme si aj pracovný model,“ popisuje Aleš Hradecký. „Mali sme štyri papierové modely, aby sme si to vedeli priamo fyzicky overiť. Veľa práce sa potom urobilo vo virtuálnych modeloch, kde bol kladený veľký dôraz na optimalizáciu konštrukcie s prihliadnutím na rozpočet. Bolo súčasťou zadania, aby realizácia nebola extrémne nákladná.“

Napriek tomu je dizajn rozhľadne zapamätateľný a obstojí aj v porovnaní s inými vydarenými vyhliadkovými vežami, ktoré sa na Slovensku v poslednej dobe vybudovali. Paradoxom je, že konštrukčne nejde o veľmi zložitú stavbu. „Ono to má taký dynamický tvar, sekundárne to pripomína modlivku. Inak je ale ten konštrukčný systém veľmi jednoduchý,“ potvrdzuje Igor Lichý.

Autor: Tomáš Manina

Zvyšujúca sa návštevnosť Devínskej Kobyly potvrdzuje, že išlo o správnu myšlienku, rovnako ako fotografie úžasných výhľadov, ktoré sa začínajú po webe objavovať. Rozhľadňa si našla svojich fanúšikov, existujú však aj výhrady – čo ale platí pravdepodobne o každom architektonickom diele. „Vežu sme navrhovali ako architektonické dielo a tak, ako je architektúra umenie, tak sú na ňu aj rozličné názory. Sú ľudia, ktorí sú nadšení a sú takí, ktorí k nej majú rozporuplný postoj a nevedia sa k tomu postaviť,“ konštatuje Aleš Hradecký.

Časť týchto postojov súvisí so zvolenou bielou oceľovou konštrukciou, ktorá v zalesnenom prostredí pôsobí kontrastne. Namiesto toho by bola údajne vhodnejšia drevená konštrukcia. „Drevo síce vyzerá ako ekologickejšie riešenie, má však oveľa nižšiu životnosť. Oceľová konštrukcia vydrží storočia, drevenú konštrukciu treba pravidelne natierať, inak však takú dlhú životnosť nemá,“ vysvetľuje Igor Lichý a s úsmevom dodáva, že kto má doma drevenú terasu, vie, o čom hovorí.

Pre niektorých je napriek tomu veža príliš výraznou dominantou, Igor Lichý však správne naznačuje, že to priamo nesúvisí s dizajnom. „Pri vyhliadke na vrchole kopca sa dá ťažko vyhnúť dominante,“ argumentuje, no priznáva, že architekti sa pokúšali o citlivý vstup do krajiny. „Snažili sme sa to ale utlmiť subtílnou konštrukciou a myslím, že tomu pomohla aj tá biela farba. Pôvodne sme uvažovali nad červenou, potom sme však presne z týcho dôvodov od toho ustúpili, vďaka čomu je hneď veža menej výrazná.“

Podľa architektov vznik veže prinesie zvýšenie záujmu o lokalitu Devínskej Kobyly. Budovať nové parkovacie kapacity však cieľom nie je, pôjde výlučne o cieľ pešej turistiky. Vrch má dostatok turistických trás, takže by to nemal byť problém. Najideálnejším prípadom by podľa Architektov Šebo Lichý bolo, keby zvýšená atraktivita vrcholu kopca vyvolala silnejšiu aktivitu aj v prípade opustenej raketovej základne.

„Možno tá vyhliadka spustí nejakú diskusiu, ako by sa tie „hory betónu“ dali využiť,“ zamýšľa sa Igor Lichý a prináša aj niekoľko inšpirácií, čo by mohli podľa neho byť vhodné funkcie. „Samozrejme ideálne by bolo nejaké kultúrne využitie. Bol by som veľmi rád, keby to bolo niečo zaujímavé. Nejaká galéria či koncerty, hoci si uvedomujem, že to je prírodná lokalita. Určite by sa to však malo vyčistiť, malo by to získať pána a nejaký jeden bufet by nemusel byť rušivý. Možno by vhodnou funkciou bolo aj Múzeum totality.“

Hlavné mesto už skutočne rokuje s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky o možnom využití týchto objektov. „Mesto aktuálne vyhodnocuje, či dokáže pre tieto objekty nájsť zmysluplné využitie a finančné prostriedky na ich kúpu, údržbu a spravovanie do budúcna,” vyjadrila sa pre TASR hovorkyňa Hlavného mesta Katarína Rajčanová. Ministerstvo objekty predáva ako prebytočný majetok.

Ak by Bratislava areál skutočne získala, mohla by sa nadviazať na úspešné aktivity v Bratislavskom lesoparku a vybudovať rekreačný areál aj na Devínskej Kobyle – možno aj s využitím základne v podobe, ako to načrtol Igor Lichý. Teraz už je zrejmé, že rekreačná funkcia by tu mala úspech, ako to dokazuje vysoká návštevnosť rozhľadne.

Autor: Tomáš Manina

Bratislava tak získala novú atrakciu, ktorá prispeje k väčšiemu zatraktívneniu ďalšej mestskej lokality a vysoko pravdepodobne prehĺbi vzťah obyvateľov a návštevníkov mesta k mestu a jeho okoliu. Unikátna kombinácia rozličných krajinných typov v kombinácii s pomerne priaznivou klímou robí zo slovenskej metropoly mimoriadne príjemné miesto pre život, čo sa však len postupne učíme využívať. Nová rozhľadňa na Devínskej Kobyle je príkladom kroku, ktorý kontakt ľudí a okolitého prírodného prostredia posilní.

Projekt je zároveň dokladom dobrej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, ktorý môže pri existencii jasnej vízie priniesť pozitívne výsledky. Architekti využili svoje kreatívne možnosti, kým mestská časť poskytla priestor – a prostriedky – pre ich realizáciu. Pre renomovanú kanceláriu nešlo z finančného hľadiska o atraktívnu zákazku, keďže rozpočet bol obmedzený. Igor Lichý však pripomína, že v tomto prípade zavážil pozitívny spoločenský dosah, preto do projektu architekti vstúpili radi.

Podobných projektov, kedy architektonické kancelárie realizujú v prírodných oblastiach príťažlivé súčasné vstupy, by mohlo v Bratislave pribudnúť viac. Daný prístup sa v súčasnosti aplikuje napríklad v Bratislavskom lesoparku, kde by už v dohľadnej dobe mohlo pribudnúť hneď niekoľko zlepšení pre skvalitnenie jeho rekreačného potenciálu.

Popritom sa ukazuje, že pri obdobných investíciách a zámeroch je ideálne osloviť skúsené a renomované pracoviská, ku ktorým bez debát patria aj Architekti Šebo Lichý. Výsledkom je vznik kvalitných diel, ktoré sa okamžite stanú lákavou atrakciou a jednou z pamätihodností štvrtí či mestských častí, v ktorých sa nachádzajú. Rozhľadňa na Devínskej Kobyle môže byť vzorovým príkladom.  

Článok vznikol v spolupráci s Architekti Šebo Lichý. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.