Adrian Gubčo 04.06.2020 09:18

Na Devínskej Kobyle rastie vyhliadková veža, čoskoro bude dokončená

ČLÁNOK BOL EDITOVANÝ Vrchol Devínskej Kobyly je najvyšším bodom Bratislavy a cieľom príťažlivých vychádzok v prírodnom prostredí. Už o niekoľko týždňov budú návšteva kopca korunovaná novou atrakciou – vyhliadkovou vežou s výraznou architektúrou, za ktorou stojí kancelária Architekti Šebo Lichý. Realizácia rýchlo postupuje, hoci k vzniku rozhľadne bola dlhá cesta.

Devínska Kobyla s nadmorskou výškou 514 metrov nad morom patrí do Devínskych Karpát, sub-pohoria Malých Karpát. Je zároveň ich najjužnejšou časťou a vyznačuje sa viacerými prírodnými zaujímavosťami – okrem prirodzeného lesa sa tu nachádzajú aj areály s teplomilnou a suchomilnou vegetáciou, na naše pomery unikátnou. Aj preto je celý masív západná časť masívu chránená ako Národná prírodná rezervácia, teda vo vyššom režime, ako národné parky (piaty stupeň vs. tretí v NP), zvyšok ako CHKO (druhý stupeň ochrany). 

Napriek tomu nie je vrch celkom bez ľudskej aktivity. Na vrchole Devínskej Kobyly sa nachádza opustená vojenská základňa, ktorá bola za socializmu súčasťou protivzdušnej obrany štátu. Táto je prístupná asfaltovou cestou z mestskej časti Dúbravka, okrem toho sú v rámci Devínskej Kobyly vyznačené aj turistické trasy. Vďaka blízkosti metropoly je kopec obľúbeným cieľom vychádzok a miestom, kam chodia návštevníci za športom i oddychom.

Aj preto sa mestské časti Dúbravka, Devín a Devínska Nová Ves (ktorá je v konečnom dôsledku investorom) rozhodli pre podzvihnutie lokality v podobe vybudovania rozhľadne na vrchole kopca, čím by zužitkovali mimoriadny potenciál výhľadov, ktorý tento vrch poskytuje vďaka svojej polohe v rámci Devínskej brány.  "Samospráva mala výrazne limitovaný rozpočet a časový stres, preto sme boli s ohľadom na naše referencie oslovení, či by sme nemali záujem pripraviť návrh veže," hovorí Tomáš Šebo, partner v kancelárii Architekti Šebo Lichý. "Do projektu sme vstúpili na sponzorskej báze a veľmi radi, keďže ide o dobrú vec, ktorá podporí lokalitu.“

Architekti pracovali pri navrhovaní s viacerými konceptami – postupne vypracovali až 20 rozličných vízii, kým sa kreatívnym procesom prišlo k finálnemu dizajnu. „Podnetom od investora bolo zamerať sa na faunu a flóru, ktorá tu žije,“ vysvetľuje Aleš Hradecký, art director v kancelárii. „Inšpirovali sme sa modlivkou a vyabstrahovaním jej tvaru sme vytvorili dizajn veže, ktorá je spojením modlivky, ale aj bodliaku, ktorý sa tu hojne vyskytuje. Veža vyjadruje kvet, ktorý sa rozvíja v troch výškových úrovniach, ako aj strnulý bojový postoj modlivky.“

Veža bude mať po plnom dokončení výšku približne 21 metrov a z jednotlivých výškových stupňov bude viditeľné Rakúsko, Maďarsko aj Česko, nehovoriac o samotnej Bratislave. Veža má bielu farbu, čo vytvára dobrý kontrast oproti okolitým stromom a modrej oblohe, podľa architektov bude zároveň neviditeľná z diaľkových pohľadov na Devínsku Kobylu. Ide o posun oproti pôvodne uvažovanej červenej i zelenej farbe.

Realizácia veže sa spustila len pred niekoľkými týždňami a v súčasnosti vrcholí. Zhotoviteľ projektu, spoločnosť Ingsteel, finišuje s inštaláciou jednotlivých komponentov, a čoskoro dotvorí aj detaily a okolie projektu. Plnú výšku by mala veža dosiahnuť už v najbližších dňoch, hoci definitívne otvorenie a sprístupnenie návštevníkom sa očakáva až neskôr.

Výhľad na Bratislavu

Devínska Kobyla tak získa skutočne vynikajúcu atrakciu, čo môžem ako človek, ktorý už na rozhľadňu vystúpil, jedine potvrdiť. Sošná architektúra veže je veľmi príťažlivá a jej kontrast voči modrej oblohe vytvára pozitívny zážitok. Čo sa týka výhľadov, tie boli veľmi dobré aj napriek tomu, že som nebol na najvyššom bode veže (ktorý ešte nebol dokončený). Hoci viditeľnosť nebola ideálna, aj tak bolo vidno Viedenský les, časť Podunajskej nížiny, južnú časť Malých Karpát a dokonca vrchy nad Mikulovom v Česku.

Pôjde o skvelé zakončenie výstupu na vrchol, čo pravdepodobne prispeje k jeho vyššej návštevnosti. Ide tak o podnet pre širšiu revitalizáciu územia, najmä nástupných bodov a azda aj konzervovania a zabezpečenia ruín raketovej základne, ktorá je netradičnou pripomienkou nedávnej histórie krajiny.

Aj napriek pozitívam sa však vyskytujú pochybnosti o vhodnosti atrakcie. Dôsledkom vybudovania veže vraj bude taký nárast počtu návštevníkov, ktorý povedie k teoretickej devastácii územia - budovaniu bufetov, nárastu automobilizmu a znehodnocovaniu prírodného prostredia. Ide údajne o nekoncepčný krok a výkrik do tmy. Aspoň tak sa o projekte vyjadril mestský a novomestský poslanec Jakub Mrva, ktorý sa venuje zeleni a lesom v meste.

Treba však opätovne pripomenúť, že Devínska Kobyla je Národnou prírodnou rezerváciou, kde sú podmienky realizovania akýchkoľvek zásahov podobného typu mimoriadne prísne, resp. CHKO. Nie je dôvod predpokladať, že sa vrchol kopca premení na druhú Železnú studienku alebo Kamzík, kedže stupeň ochrany územia je v týchto lokalitách oveľa nižší. Okrem toho, budúcnosť závisí aj od toho, kto bude vydávať povolenia a kontrolovať pravidlá, čo je práve úlohou samosprávy.

Druhou stranou mince je, že ak má vznik veže prispieť k úprave nástupných bodov do rezervácie – v Dúbravke, Devínskej Novej Vsi či Devíne – je to len pozitívom. Je už čas, aby zanedbanosť nielen mestských verejných priestorov, ale aj bodov v rámci prírodných lokalít nebola jednou zo základných charakteristík Bratislavy. Skutočne nie je problém v tom, ak vznikne na okraji lesa v daných mestských častiach upravené miesto so službami a teoreticky aj s parkovaním.

Veža na Devínskej Kobyle sa môže ukázať ako veľmi pozitívny faktor rozvoja domáceho cestovného ruchu a zvyšovania atraktivity pobytu v prírode. Bratislava získava ďalšiu atrakciu, ktorá z nej robí lepšie miesto pre život.  

Fotografie výhľadov prinesiem v samostatnom príspevku. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.