Adrian Gubčo 19.08.2021 13:35

Verejný priestor na Kazanskej prejde úpravami, vzniknúť má nový park

Priestranstvo medzi Kazanskou ulicou a zdravotným strediskom Bebravská vo Vrakuni je dnes zanedbanou plochou s vysokým výskytom sociopatogénnych javov a osôb s asociálnym správaním. Pre chodcov ide o nepríťažlivú, tranzitnú plochu. Zmeniť to chce Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) spoločne s Hlavným mestom a mestskou časťou Vrakuňa, ktoré tu chcú zriadiť nový park.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Plocha je súčasťou siete verejných priestorov, ktoré vznikli v rokoch 1973 – 1981 v súvislosti so vznikom sídliska Dolné Hony. Kazanská ulica bola vtedy koncipovaná ako hlavná trieda, na ktorú mala byť naviazaná občianska vybavenosť. V tomto zmysle bolo vybudované zmieňované zdravotné stredisko a zastavaný mal byť aj dnes prázdny priestor na nároží Kazanskej a Čiernovodskej. Medzi nezrealizovanou budovou a zdravotným strediskom mala byť akási pešia trieda s trhmi.

V posledných desaťročiach však plocha upadala, pričom rokmi sa situácia zhoršovala. Zlepšenie neprišlo ani so zánikom pôvodného objektu vybavenosti Hron („Červeného“) a jeho nahradením rovnomenným nákupným centrom a druhej strane Kazanskej. Práve naopak, problémy začali byť ešte viditeľnejšie. Vrakunská samospráva neskôr odstránila v okolí stánky a lavičky, aby nepriťahovali ľudí bez domova.

Obyvatelia tak nemali dôvod v území dlhšie ostávať – s výnimkou čakania na verejnú dopravu. Konštatuje to aj MIB, keď hovorí, že pre obyvateľov nie sú vytvorené vhodné podmienky pre voľnočasové aktivity. „Ľudia dnes chodia cez vyšliapané chodníky, asfaltové povrchy sú na viacerých miestach porušené a odvod dažďovej vody je prakticky nefunkčný. V areáli chýba vhodný mobiliár a chodník od Kazanskej ulice k zdravotnému stredisku je nedostatočne osvetlený,“ priblížil súčasný stav Marcel Dzurilla, riaditeľ Sekcie tvorby mestských priestorov z MIBu.

Preto inštitút zadal architektom k kancelárií Plural, zerozero a Diervilla úlohu premeniť priestor a vytvoriť z neho príťažlivejšie miesto. Najvýraznejšou zmenou má byť rozsiahla výsadba na mieste súčasnej trávnatej lúky, čím sa premení na park. „Územie, ktoré má dnes skôr tranzitný charakter, sa tak zmení na príjemné pobytové miesto,“ tvrdí architekt Michal Janák z ateliéru Plural. „Aj preto sme sa rozhodli doplniť ho o mestský mobiliár či kiosky, v ktorých sa bude predávať napríklad káva.“

K novinkám má patriť doplnenie osvetlenia, osadenie lavičiek, košov či cyklostojanov, občasná organizácia trhov popri pešom ťahu k zdravotnému stredisku, pričom doplnená bude infraštruktúra (elektrické prípojky). Tri nové kiosky budú umiestnené popri pešom ťahu aj neďaleko zastávky a budú mať unifikovaný dizajn. Povrchy budú upravené, vo veľkom má byť využitý mlat. MIB opäť zverejnil len tlačovú správu a nie aj celkovú architektonickú štúdiu, preto nie sú presne známe hranice riešeného územia.

Práce by sa mali každopádne spustiť v druhej polovici budúceho roka. Aktuálne sa spracúvajú ďalšie stupne projektovej dokumentácie, založené na architektonickej štúdii. MIB pripomína, že projekt je výsledkom spolupráce s tzv. zmluvnými ateliérmi, vybranými v súťaži minulý rok, ako aj iniciatívy Živé miesta. Jej cieľom je zrevitalizovať väčší počet prehliadaných a zanedbaných menších verejných priestranstiev naprieč celým mestom.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Revitalizáciu plochy popri Kazanskej pomohla mestu vytypovať mestská časť Vrakuňa, ktorá sa už dlhšie snaží o odstránenie problému so zvýšenou koncentráciou sociopatogénnych javov – alkoholizmu, verejného užívania drog, drobného vandalizmu či obťažovania. Všetky tieto javy sú s daným priestorom do určitej miery spojené. Doterajšie riešenia v podobe odstránenia lavičiek alebo násilného vytláčania asociálnych ľudí boli do určitej miery kontroverzné (hoci oveľa ďalej zašli Podunajské Biskupice, ktoré najali SBS na kontrolu verejných priestranstiev, čo hraničí s primitívnosťou).

Novou metódou je revitalizácia a aktivácia verejného priestoru, od čoho si aktéri očividne sľubujú, že v zmysle teórie „očí na ulici“ pomôže riešiť problémy. V zmysle tohto názoru totiž zvýšený pohyb „bežných“ ľudí funguje ako forma sociálnej kontroly. To bude zabraňovať asociálom, aby územie postupne „ovládli“. Či sa to podarí, je otázne, keďže Vrakuňa aj s priľahlou časťou Podunajských Biskupíc nepatrí k lokalitám, kde by bola silná tradícia voľnočasového pobytu vo verejnom priestore.

Takisto je na debatu, či je park najlepšou formou využitia priestoru. Veľká, trávnatá plocha vo verejnom vlastníctve, v dosahu vybavenosti a dobrým napojením na verejnú dopravu je ako stvorená pre vznik nájomného bývania. Proti nie je dokonca ani Územný plán, ktorý tu výstavbu pripúšťa. Vedenie Bratislavy sa však opäť tvári, akoby vážnejším problémom mesta bol nedostatok parkov namiesto absencie dostupných bytov. Medzičasom, Vrakuni by možno oveľa viac prospela revitalizácia sídliskových vnútroblokov namiesto vzniku tohto parku.

Zverejneným vizualizáciám a ich porovnaniam so súčasným stavom nemožno uprieť lákavosť. Prvé reakcie verejnosti sú takmer výlučne pozitívne, keďže panuje všeobecná predstava o vzniku kultivovaného zeleného priestranstva, kde nebudú mať miesto ľudia bez domova či ľudia pod vplyvom omamných látok. Koncepčnejšie by však azda bolo, aby takýto ľudia nemuseli byť nikde – lebo by mali vlastné bývanie a oveľa lepšiu východiskovú pozíciu, aby neprepadli problémom.

Na to však treba začať v oveľa masívnejšom tempe budovať dostupné byty všade tam, kde to je možné a vhodné – presne ako na tejto ploche, kde sa výstavba dokonca v minulosti plánovala. Zároveň treba ignorovať (možný) občiansky odpor. Rozvoj mesta nemôže byť založený len na verejných náladách pod falošnou zámienkou demokracie. V takom prípade sa totiž budú realizovať len oportunistické projekty, na prvý pohľad dobre vyzerajúce, ale v konečnom dôsledku úplne zle nastavené.

Vo Vrakuni pravdepodobne vznikne prestížnymi architektmi navrhnutý parčík. Budúcnosť ukáže, či bude naozaj intenzívne využívaný, nové prevádzky budú obsadené kvalitnými nájomcami, bude mať svoj pravidelný program a či nedôjde ku koncentrácii problémov s ľuďmi na okraji spoločnosti. Faktom však ostáva, že nový park pravdepodobne na veľmi dlhú dobu zamedzí akýmkoľvek iným úvahám o forme využitia priestoru. Bratislava sa tak ochudobní o ďalšiu z obmedzeného zoznamu možností, kde stavať nové dostupné bývanie.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.