Adrian Gubčo 18.01.2021 16:40

Pokračovanie projektu Čerešne Living napreduje, rastie aj výšková budova

Druhá etapa obytného súboru Čerešne Living v Dúbravke od developera ITB Development začína postupne získavať svoju finálnu podobu. Prvé dva z rozostavanej šestice domov už majú dokončené fasády, jeden ju práve získava, na dvoch ďalších sú dokončené hrubé stavby. Podlažia postupne pribúdajú aj na výškovej dominante developmentu, založeného na aktivácii dvorov medzi budovami.

Výstavba projektu sa spustila ku koncu roka 2019, čím priamo nadviazala na dokončenie prvej etapy Čerešní Living. Ideou developera je vytvorenie akejsi samostatnej rezidenčnej mikroštvrte v dosiaľ nevyužívanom území v lokalite v Polianky, kde sa doteraz nachádzali len záhrady, výrobné a administratívne areály a nekultivovaná zeleň pred vstupom do lesa na vrchu Sitina. Hoci od centier zástavby sú Čerešne Living oddelené, vďaka koncepcii aktívnych vnútroblokov tu má vzniknúť dostatok priestoru pre trávenie času a socializáciu.

Obytný súbor tak má formu riadkovej zástavby, ktorá sa zvažuje s ohľadom na terén smerom k Športovému areálu polície. Koncept sa osvedčil už v prípade prvej etapy, kedy projektu vyniesol ocenenie Najlepší rezidenčný development roka v rámci ocenenia CIJ Awards 2019. Druhá etapa ho má rozvinúť ešte v silnejšej miere, pričom developer tu zároveň testuje nové typológie bytov a prvýkrát buduje aj výškovú budovu, ktorá bude tvoriť západný okraj zástavby v kontakte so športovým areálom.

Ako prvé išli do výstavby (a predaja) tri sedem- až deväťpodlažné domy najbližšie k prvej etape. Medzi nimi má vzniknúť tzv. sánkovací kopec. Za nimi nasleduje druhý riadok v podobe jedného šesťpodlažného a jedného osempodlažného domu. Dvor medzi nimi vyplní detské ihrisko a ihrisko na pétanque. Napokon, posledným je sedemnásťpodlažný dom, v ktorého predpolí vznikne vodná lagúna. Nižšie z domov budú mať pobytové strešné terasy.

V druhej etape Čerešní Living má vzniknúť 217 bytov, aktuálne je dostupných 46. Developer však predáva byty po balíkoch, nie všetky byty sa tak dostali do ponuky. Predaných by malo byť podľa oficiálnej webstránky 120 bytov, ďalších 14 je rezervovaných, resp. predrezervovaných. Byty majú mierne nadpriemerný štandard, netypické je najmä zloženie jednotiek – nachádza sa tú väčší podiel rozsiahlejších bytov, v súlade so zámerom osloviť predovšetkým rodiny. Novinkou sú prízemné mezonety so záhradkou.

Občianska vybavenosť v druhej etape nebude rozsiahla – naplánovaná je pätica obchodných priestorov, ktoré sa budú nachádzať na severnej strane projektu, smerom k plánovanej pešej komunikácii, ktorá vznikne po obvode projektu. Táto je mienená ako akási „promenáda“, resp. dráha pre kočíkovanie, naplánovaný je tu aj vznik outdoorového fitness. Prístup automobilom je riešený z južnej strany developmentu.

Architektúra druhej etapy nadväzuje na prvú, možno ju tak definovať ako „hravú“, pričom každý dom sa od seba mierne odlišuje. ITB Development je priamo prepojený s kanceláriou Architekti Šebo Lichý, ktorá je známa testovaním rozličných konceptov a noviniek pri svojich projektoch. V prípade druhej etapy Čerešní Living to platí napríklad o prepájacích schodiskách medzi domami v prvom riadku, výrazným prvkom sú aj zalamované balkóny na dome M. Neprehliadnuteľná bude aj veža, nielen kvôli výške, ale aj odhaleným častiam konštrukcií, ale aj špecifickej farebnosti.

Prvé časti druhej etapy Čerešní Living by mali byť dokončené už v priebehu tohto roka. Ako posledná bude dokončená výšková budova, kde predpokladám ukončenie prác a odovzdávanie bytov klientom približne v polovici roka 2022.

Dokončením druhej etapy Čerešne Living sa vývoj projektu nekončí. V príprave sú ďalšie etapy developmentu, ktoré ho rozšíria smerom k Sitine a prinesú vznik ďalších stoviek bytov. Architekti už potvrdili, že aj v tomto prípade nadviažu na koncept aktívnych dvorov s variabilnou náplňou. Rozvoj projektu by mal byť okrem toho spojený aj s úpravami Harmincovej ulice, kde developer participoval na výkupe pozemkov kvôli budúcemu rozšíreniu. Predstavenie ďalšej fázy sa predpokladá už v blízkej dobe.

Úspech konceptu aktívnych a zelených vnútroblokov, ktoré sú javiskom komunitného života a socializácie obyvateľov, by mohol inšpirovať viacerých developerov pri kreovaní návrhov nových obytných súborov. Ide o ideálny protiklad voči rušným a prašným uliciam, kedy aj v mestskom prostredí môže vzniknúť oáza zelene s kvalitnejšou mikroklímou a vysokou mierou sociálnej kontroly. Napriek tomu, aj takmer tri desaťročia po odznení komplexnej bytovej výstavby sa k nim nachádzame cestu len pomaly.

Uniformitu a anonymné prostredie modernistických sídlisk kritizujú aj architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý z kancelárie Architekti Šebo Lichý. „Kompetentní niektoré konkrétne aspekty jednoducho nedomysleli. Bol tam vyšší stupeň anonymity než v klasických vnútroblokoch, teda v tradičnej mestskej štruktúre, ktorá má určité vrstvenie, dole obchody a hore bývanie. Sústavným opakovaním navyše vznikali nepriaznivé psychologické efekty,“ hovorí Tomáš Šebo. Tým došlo aj k vzdialeniu sa pôvodným myšlienkam tvorby lepších miest pre život. „Prvotné princípy, čiže krásne prostredie a jasný urbanistický názor, išli do úzadia.“

Architektom sekunduje popularizátor histórie a sprievodca Ivor Švihran, ktorý konštatuje, že nutnosť budovať vnútrobloky nie je napriek ich rastúcej popularite predpísaná. Preto ich vznik súvisí s prístupom jednotlivých investorov. „Tým, že u nás dlho chýbali mantinely v územnom plánovaní, je to veľakrát čisto na osvietenosti developera,“ vysvetľuje. Treba dodať, že absencia vnútroblokov v mnohých projektoch je spôsobená aj existujúcimi normami, ktoré snahy o rozvoj blokovej štruktúry mimoriadne sťažujú.

Pre Bratislavu je to problém, lebo sa tak bráni nielen tvorbe funkčnejšieho a kompaktnejšieho mesta – ktoré je aj najekologickejšou formou zástavby – ale aj príjemného a estetického prostredia, ktoré je podnetnejšie a vedie k vyššej kvalite života. Ani veľký rozsah zelene nedokáže prekryť fakt, že väčšina veľkých sídlisk je nehostinná a snahy o zmenu vedú ku konfliktom, na rozdiel od vnútorných miest, kde sa jednotlivé historické vrstvy vyvíjajú skôr evolučne a zeleň je stabilným prvkom. Modernistické urbanistické dogmy preto treba urýchlene opustiť.

V takom prípade by bezpečné a aktívne komunitné vnútrobloky nemuseli byť benefitom, v kontexte rezidenčných projektov skôr výnimočným, ale bežným štandardom. Úrovni bývania v meste by to mimoriadne pomohlo.

Fotografie z 10.1.2021. Pozrite si výstavbu Čerešní Living vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.