Adrian Gubčo 15.02.2023 15:30

Petržalská tradícia: Čo projekt, to petícia proti

Petržalka je nielen najväčším sídliskom Bratislavy, ale aj najväčším nedobudovaným projektom v meste. Pôvodne sa s ňou uvažovalo ako s plnohodnotným mestským sektorom s vlastným jadrom a vybavenosťou. Dnes však akékoľvek úvahy, týkajúce sa výstavby aj na tých najvhodnejších miestach, narážajú na odpor a petície.

Zdroj: RMC Properties Slovakia, IURIS

Opäť petícia

Pred necelým rokom bol na mieste bývalého Ústavu lekárskej kozmetiky pri Veľkom Draždiaku predstavený zámer polyfunkčného projektu Tri Vŕby, tvoreného trojicou päťpodlažných budov (najvyššie dve podlažia budú ustúpené) s kanceláriami, retailom a bývaním. Súčasťou vízie od RMC Properties Slovakia je revitalizácia verejného priestoru, vznik pláže, verejne prístupné prevádzky a parkovacie kapacity pre návštevníkov budov, ale teoreticky aj Veľkého Draždiaka. Návrh developer zveril renomovanej kancelárii Siebert + Talaš.

V princípe tak ide o ideálny koncept pre túto časť Petržalky. Veľký Draždiak je obľúbenou rekreačnou lokalitou, hoci jeho bezprostredné okolie je zanedbané. Zároveň tu chýbajú služby na úrovni, očakávanej od atraktívneho a moderného areálu. Viacero objektov v jeho susedstve je v zlom stave a väčšina budov je uzatvorená do seba. V tomto prípade však investor pripravuje opačne koncipovaný projekt, ktorý má citlivo nadviazať na danosti lokality bez toho, aby ju narušil.

Projekt je ešte len v počiatočných štádiách vývoja. V blízkej dobe by mohol získať záväzné stanovisko od mesta a následne pokračovať v územnom a stavebnom konaní. Jeho podobu do istej miery ovplyvnili aj priamo petržalskí zastupitelia, ktorí sa usilovali o jeho lepšie začlenenie do prostredia. Jedným z dôsledkov ich zásahov je výrazné využitie zelene priamo v architektúre domov.

Ani to však nestačilo k tomu, aby sa zámer vyhol tradičnej petícii, sprevádzajúcej väčšinu zámerov v mestskej časti. Takmer rok po odprezentovaní zámeru sa prebudila časť občanov a bez bližšieho odôvodnenia (okrem „nechcem“ a „nepáči sa mi to“) žiada „obecné zastupiteľstvo“, aby projekt zastavili. Fakt, že zastupitelia nemajú na to žiadnu právomoc, ignoruje, rovnako ako legislatívu ako takú.  

Tri Vŕby sa tak pridali k ďalším lokálnym projektom, ktoré sa realitou stávajú až po prekonaní odporu. Len niekoľko stoviek metrov od nich sa aktuálne spúšťa realizácia Polyfunkčného súboru Topoľčianska od VI Group. Hoci má tento development od dokonalosti ďaleko, ide o zástavbu v tzv. Centrálnom rozvojovom koridore - širokom centrálnom nezastavanom páse, kde mala vzniknúť hlavná os Petržalky.

Tvorená mala byť rýchlodráhou (metrom), na ktoré by bola viazaná vybavenosť a významná zástavba. Dnes tu namiesto metra vzniká električková trať, kým Topoľčianska je prvý z developerských projektov. V časti občanov vznikla nesprávna predstava, že doterajšie provizórium je trvalým a žiadúcim stavom, preto bojovali aj proti tomuto projektu. Ten je však plne legálny a v súlade s Územným plánom, preto získal príslušné povolenia.

Najväčšmi sa občiansky odpor dotkol najmohutnejšieho zámeru v rozvojovom koridore, projektu SOHO od IURISu, ktoré má byť úplným jadrom Petržalky. Nachádzať sa bude medzi Rusovskou cestou a Romanovou ulicou, na mieste, kde vzniká široký priestor pri ohybe Chorvátskeho ramena. Už od počiatku tvorby sídliska sa tu uvažovalo s centrom mestského charakteru, na čo sa nadviazalo aj po revolúcii. Urbanistickú koncepciu spracúval ešte jeden z kľúčových tvorcov vízie Petržalky, známy urbanista Tibor Alexy so synom Andrejom Alexym.

Od tejto koncepcie sa však projekt čiastočne vzdialil, a to práve kvôli odporu miestnych a ich zastupiteľov. Ten sa odrazil aj na postoji Magistrátu a jeho vedenia, ktoré prispelo k tmu, aby projekt stratil mestotvorný charakter. Výsledkom je hybrid medzi mestom a sídliskom – práve tam, kde malo jednoznačne vzniknúť prostredie s hustou a kompaktnou zástavbou, jasne vymedzenými verejnými priestormi, aktívnymi ulicami a priamymi ťahmi. Nové „centrum“ tak nedosiahne potenciál, aký mohlo mať.

Hoci v Bratislave je konzervatívny prístup k rozvoju okolia bežný, v Petržalke dosahuje extrémnych rozmerov (časť verejnosti bola dokonca proti vzniku električkovej trate) – a to aj napriek tomu, že sa táto mestská časť hrdila najväčším podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Obavy zo zahusťovania sú tu obrovské, sídlisko pritom ostáva jednou z najredšie zastavaných častí Bratislavy. Takisto sa objavujú sťažnosti na úbytok zelene, pričom zelene je objektíve čoraz viac. Ani existujúca výstavba nedokáže zabrániť prírastku v dôsledku postupného rastu stromov a ďalších drevín.

Prečo teda dochádza v Petržalke k danému efektu? Čím je táto mestská časť špeciálna, že niektorí obyvatelia žiadajú koniec akejkoľvek výstavby?

SOHO je veľkou schémou, ktorá sa už dlho pripravuje ako centrum Petržalky. Po odpore miestnych sa pôvodný mestotvorný koncept pribížil sídliskovému. Zdroj: IURIS

Veľký problém Petržalky

Mestská časť bola kedysi štandardnou vidieckou obcou v zázemí Bratislavy. Na prelome 19. a 20. storočia sa začala výraznejšie rozvíjať, čo bolo podmienené rastom mesta, otvorením pevného mosta a zmenami v životnom štýle. Hoci v Petržalke vznikli aj priemyselné podniky, išlo predovšetkým o poľnohospodársku obec. Zároveň sa tu rozvíjala rozsiahla športová vybavenosť, slúžiaca rastúcej bratislavskej strednej triede.

Petržalka sa výrazne nafúkla v medzivojnovom období, kedy sa z nej stala najväčšia vidiecka obec v Československu. Noví prisťahovalci pracovali v Bratislave, nemohli si však dovoliť bývanie v meste, kde vládla bytová kríza (nejde teda o nepodobnú situáciu oproti dnešku). Po krátkej a tragickej epizóde, kedy bola pripojená k Nemecku, si status najväčšej obce udržala aj po vojne. Platilo to až do 60-tych rokov 20. storočia, kedy sa pristúpilo k vyhláseniu súťaže na mestský sektor Petržalka.

Súťaž ešte vychádzala z ducha uvoľnených a optimistických 60-tych rokov, išlo tak o jednu z najväčších urbanistických súťaží tých čias. Lukratívne zadanie pritiahlo 84 tímov z celého sveta. Porota neudelila prvé ani druhé miesto, zato však udelila päticu tretích miest. Následne ustanovila kolektív, ktorý mal tieto vízie spojiť a vytvoriť finálnu koncepciu Petržalky, spojenú s vymazaním starej obce. Výstavba sídliska začala v roku 1973 a prebiehala do konca 80-tych rokov.

V tomto čase ešte nebola ukončená. V normalizačnom období začalo Československo ekonomicky upadať, čo sa prejavilo na obmedzení investícií do vybavenosti, ktorá sa v prvom momente nezdala ako nevyhnutná. Petržalka tak získala materské školy a školy, polikliniky, nemocnicu, základné obchody a menšie kultúrne objekty. Prvky celomestskej vybavenosti však už nie. Ani jedna z mála výnimiek, Incheba, sa nepostavila v plnom rozsahu. Rýchlodráha sa ešte len začínala stavať.

V 90-tych rokoch boli viaceré výzvy na „humanizáciu“ sídliska, spojené s očakávanou dostavbou vybavenosti a nových typológií zástavby. V praxi sa však nezrealizovalo skoro nič. Aj vtedy sa totiž čakalo na riešenie dopravnej infraštruktúry. Vývoj išiel medzičasom vlastnou cestou a investori vyplnili do istej miery okrajové priestory. Prvé nákupné centrá, kancelárske budovy a bytové domy tak vznikli popri Einsteinovej, Panónskej ceste alebo Bosákovej ulici. Vnútri sídliska sa neudialo prakticky nič zásadné. Projekty ako Sky Box alebo Petržalka City nepriniesli zásadnú zmenu charakteru zástavby.

Za desaťročia bez veľkých stavebných zmien sa stala zásadná vec – ľudia si zvykli, že Petržalka ostáva taká, aká je. Najväčšou zmenou oproti obdobiu, kedy boli domy dobudované, bol rast stromov, zateplenie a úpravy verejných priestorov (a invázia parkujúcich automobilov). Navyše charakter zástavby nepripúšťal radikálne zásahy. Predstava, že príde dostatočne bohatý developer, ktorý vykúpi byty v existujúcej bytovke, aby ju následne nahradil novým projektom, je takmer úplne nereálna.

Petržalke tak chýba jedna zo základných vlastností miest: neustála zmena, transformácia a dynamika. Tradičné mesto vzniklo stáročiami vrstvenia rozličných typov, štýlov a prístupov k tvorbe prostredia. Výsledkom je mestský celok tvorený bohatstvom architektúry a neustálou inováciou v podobe nadstavby, dostavby, rekonštrukcie či asanácie a novej výstavby. V takomto meste je prirodzené, že dochádza k stavebnej aktivite a spoločnosť je k tomu viac tolerantná.

V urbanisticky a architektonicky homogénnejšej Petržalke sa táto tolerancia vytratila. Situácii nepomáha ani fakt, že mnoho obyvateľov nepozná nič iné. Starých Petržalčanov je málo a tí si nesú traumu v podobe zničenia takmer celej pôvodnej štruktúry. „Noví“ rezidenti zas majú podvedomý pocit, že výstavba je už dokončená a stačí zlepšovať existujúce veci.

Reakcia ľudí je tak do istej miery pochopiteľná. Na druhej strane to ale občas zachádza do iracionálnych situácií. Petícia proti Trom Vŕbam je žiarivým príkladom (hoci pomyselný víťaz je hlasovanie o parkovacom dome na Jungmannovej). Tým istým je v tomto momente aj snaha o zastavenie Nového Domina, známeho a kontroverzného projektu v južnej časti Petržalky.

Nové Domino malo objektívne problémy. Po ich vyriešení však musí samospráva projekt povoliť - a to treba rešpektovať. Zdroj: Subcentro / VI Group

Ako vnímať rozvoj sídliska

Nové Domino je naplánovaný polyfunkčný súbor v južnej časti sídliska, v štvrti Lúky. Firma Subcentro, dnes blízka VI Group, začala stavať projekt v extrémnej blízkosti k existujúcemu „terasáku“, mohutnému bytovému domu, orientovanému do Centrálneho koridoru. Odpor obyvateľov prišiel celkom prirodzene a v tomto prípade sa podarilo dokázať, že zámer mal vážne nedostatky. Realizácia bola na dlhšiu dobu pozastavená.

Medzičasom sa však developerovi podarilo nedostatky vyriešiť a projekt upraviť. Mestu tak nezostávalo nič iné ako dať Novému Dominu kladné záväzné stanovisko. Povolenia bude musieť udeliť aj stavebný úrad v Petržalke. Developer tak otvorene hovorí, že plánuje s výstavbou opätovne začať v treťom až štvrtom kvartáli roka 2023. Žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením bola podaná začiatkom minulého roka. „Aktuálne čakáme na vydanie dodatočného povolenia zmeny stavby pred dokončením," skonštatoval investor s tým, že realizačný projekt je pripravený.

Obnovenie prác na projekte asi nepoteší mnohých ľudí, v tomto prípade je však akákoľvek snaha o jeho zastavenie nezmyslom. To, čo sa bude stavať, totiž nie je len vecou verejného konsenzu, ale aj legislatívy. Tá je reprezentovaná splnením územnoplánovacej regulácie a stavebno-technických noriem. Na ich základe úrady vydávajú príslušné rozhodnutia, ktoré sa dajú v istom ohľade preložiť aj tak, že projekt je v súlade s verejným záujmom. Platí to najmä pri územnom pláne, ktorý je definovaná ako dohoda o využití územia medzi jednotlivými aktérmi – investormi, ktorí reprezentujú súkromný záujem, a úradmi, ktoré bránia verejný. O pláne napokon hlasuje zastupiteľstvo.

Na základe faktov, ktoré vstupujú do územnoplánovacích a stavebných procesov, tak možno konštatovať, že projekty s povoleniami sú v princípe v súlade so želaným rozvojom územia. Rovnako sú na tom aj Tri Vŕby.

Developer tvrdí, že jeho projekt jednoznačne pomôže zlepšeniu stavu lokality. „My už dlhší čas evidujeme občiansku aktivitu, ktorá je nespokojná so súčasným stavom okolo jazera Draždiak a žiada zmenu,“ hovorí Jakub Slanina, CEO spoločnosti RMC Properties Slovakia. „Zachovanie súčasného stavu, keď je tam nebezpečné pohybovať sa vo večerných hodinách a mimo letnej sezóny, je určite najhoršie riešenie. Odhliadnuc od bezpečnosti, je súčasný stav takmer 10.000 m² oplotenia, ktoré sú neprístupné ľuďom, nevytvárajú žiadnu pridanú hodnotu verejnosti a ani žiadnu zeleň.“

S týmito tvrdeniami by sa podľa investora mali stotožniť aj odborné útvary Magistrátu či mestská časť. „Stav verejného priestoru sme komunikovali s mestskou časťou Petržalka (jej oddeleniami, poslancami atď.), Magistrátom hl. mesta Bratislava, hlavným architektom Bratislavy, Metropolitným inštitútom Bratislavy, Cyklokoalícou atď.,“ upozorňuje Slanina. „Pri komunikácii s uvedenými organizáciami sme zapracovali všetky požiadavky, ktoré na nás boli vznesené.“ Už čoskoro je očakávané vydanie záväzného stanoviska.

Sú tak nové projekty pozitívom? Prinesie stavebný rozvoj Petržalky zlepšenie kvality života? Isteže, mnohí ľudia subjektívne vnímajú, že výstavba im nič dobré neprináša. Osobné pocity však nemajú nič spoločné s objektívnymi faktami, zvlášť v prípade, že si mnohí kritici nedajú ani tú námahu, aby si lepšie zanalyzovali, voči čomu vlastne protestujú. Svedčí o tom napokon aj petícia, kde sa viacerí občania vyjadrujú o zániku prírody, zelene či neúmernom zahusťovaní, pričom projekt Troch Vŕb nahrádza existujúce stavby a otvára omnoho viac priestoru.

Keď sa na rozvojové aktivity v mestskej časti pozrieme objektívnymi očami, zistíme, že nový development nezriedka prichádza s víziou vzniku kompaktnejších susedstiev, doplnenia vybavenosti, zlepšením stavu zelene a verejných priestorov a doplnením nových typológií bývania. Petržalka už nebude len o opakovaní rozličných typov prefabrikovaných domov, ale aj o súčasných štvrtiach, nadštandardnejšom bývaní, bytoch v komornejších objektoch a podobne. Postupne začnú vznikať štvrte s vlastnou identitou a charakterom – tak ako v normálnom meste.

Verejnosť sa obáva dosiaľ nepoznaného, má strach zo zhoršenia komfortu (hoci ide skôr o úpravu zvyklostí) a bojuje za zachovanie statusu quo. V tomto prípade preferuje súčasný zdevastovaný stav Veľkého Draždiaku pred vznikom komorných projektov, ktoré môžu spustiť jeho revitalizáciu. Odmieta nové byty, lebo argumentuje zánikom zelene, ktorú síce nevyužíva, ale roky tvorí súčasť mentálnej mapy sídliska. Zároveň bojuje proti novej štvrti, lebo naznačuje, že to zhorší dopravu či kvalitu životného prostredia, aj keď na to dáta nemá. 

Nič z toho ale nemusí byť pravda. Petržalka má záujem – komunikovaný aj ústami svojich zastupiteľov – o zvýšenie svojej komplexity. Aj najväčšie slovenské sídlisko chce byť „15-minútovým mestom“. To nevyhnutne znamená jeho dobudovanie, spojené so zahusťovaním a nahrádzaním neperspektívnych plôch či objektov. Pol storočia od začiatku výstavby prvých domov prichádza doba, aby sa mesto sa na pravom brehu Dunaja stalo realitou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.