Adrian Gubčo 27.10.2024 14:00

Menej hanby vo vládnej štvrti. Prehliadaná pamiatka dostáva novú tvár, verejný priestor čaká

Okolie Námestia slobody možno vďaka vysokej koncentrácii vládnych úradov označiť za vládnu štvrť. V zahraničí ide štandardne o najreprezentatívnejšie lokality, ktoré sú vynikajúco udržiavané. V Bratislave sa však úroveň tejto časti zvyšuje len pomaly. Zvyšuje sa najmä kvalita budov, verejný priestor nasleduje v slabšom tempe.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

O úvahe zriadiť severovýchodne od centra Bratislavy univerzitnú štvrť možno hovoriť od začiatku 20. storočia. V meste bola vtedy konečne založená univerzita (Alžbetínska univerzita), pričom lokalita v okolí dnešného Námestia slobody a vtedajšieho Firšnálu bola vytypovaná ako ideálna. Prvotné plány narušila prvá svetová vojna a vznik Československa, počas ktorého sa zas začalo uvažovať o vládnej štvrti.

Podobu začala táto myšlienka získavať za Slovenského štátu, keď fašistický režim zorganizoval veľkú súťaž, do ktorej prizvala architektov zo spriatelených krajín. Porota rozhodla diplomaticky – niektoré budovy mali byť od talianskych, iné od nemeckých a ďalšie od českého architekta. Zánik vojnovej Slovenskej republiky na prvý pohľad viedol aj k ukončeniu úvah o ďalšom rozpracovaní súťažných výsledkov.  

V praxi však budovy, ktoré sa okolo námestia postavili, priveľmi pripomínajú taliansky koncept vládnej štvrte – hoci väčšinu objektov využíva Slovenská technická univerzita. Každopádne, v okolí námestia si našli sídlo aj viaceré vládne úrady vrátane Úradu vlády, Ministerstva dopravy SR či Ministerstva financií SR, doplnené o Národnú banku Slovenska, Úrad pre ochranu oznamovateľov, sídlo rozhlasu a v neveľkej vzdialenosti je aj Prezidentský palác.

Napriek veľkému spoločenskému významu pre celú krajinu bola lokalita donedávna v zúboženom stave. Týkalo sa to stavu budov aj verejného priestoru. Námestie slobody bolo synonymom zdevastovaného územia, chodníky boli poškodené parkovaním a viaceré historické budovy boli viditeľne schátrané. V posledných rokoch ale dochádza k zmene.

Tá sa dotýka budov i verejného priestoru. Príkladom zlepšovania stavu objektov v lokalite je historická zástavba na Leškovej ulici, resp. v jej susedstve. Jednotlivé domy vznikli najmä na prelome 19. a 20. storočia. Príkladom je aj dom, v ktorom sídli Kolégium Blahoslavenej Zdenky Schelingovej na Macedónskej 3 (hoci väčšia časť fasády je obrátená do Leškovej). Trojpodlažná budova s eklektickým architektonickým výrazom sa priamo dotýka areálu Úradu vlády.

Objekt bol viditeľne zanedbaný a poškodený grafitmi. Pôvodná farebná schéma bola vyblednutá a na viacerých miestach sa odlupovala omietka a hrozilo narušenie štukovej výzdoby. Hrozilo tak poškodenie príťažlivej historickej architektúry. Dom síce nie je chránený ako národná kultúrna pamiatka, nemožno ale vylúčiť, že ňou v budúcnosti bude.

Aktuálne prebiehajúca rekonštrukcia fasády budove prinavracia jej zašlú podobu. Keďže vcelku nedávno bol opravený aj naproti stojaci dom na Leškovej 21, vyústenie ulice získa kultivovaný ráz.

Zdevastovaný priestor parčíka pri Úrade vlády so sochou Marka Čulena. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Nanešťastie, v zlom stave zostáva susedný park, v ktorého strede sa dosiaľ nachádza socha Marka Čulena, československého komunistického politika. Iné Čulenove pomníky boli po roku 1989 odstránené, tento však prežil a dotvára prostredie v priamom susedstve jednej z najvýznamnejších vládnych budov. Okolité prostredie sa od minulého režimu prakticky nezmenilo, nanajvýš sa len zhoršil jeho stav.

V nedávnej minulosti sa uvažovalo s umiestnením Hrobu neznámeho vojaka práve na tomto mieste. Staromestské zastupiteľstvo to však odmietlo s iracionálnou argumentáciou, že bude na dôstojnosť miesta rušivo vplývať okolitá verejná doprava. Namiesto toho bolo protokolárne miesto umiestnené na nábrežie v susedstve Námestia Ľ. Štúra, teda do jednej z najrušnejších lokalít v Bratislave, kde si pomník mnohí mýlia s detským ihriskom.

Park tak ostáva zanedbaný, rovnako ako priľahlé ulice – Leškova, Macedónska, Štefanovičova, Imricha Karvaša aj časť Námestia slobody. Nie je známe, že by sa pripravovala revitalizácia týchto priestranstiev. Upravovať sa mala zastávka električiek Žilinská, po odpore aktivistov bol ale zámer odložený. Medzi plánmi na budúci rok nefiguruje.

Bratislavská vládna štvrť sa tak len pomaly mení na reprezentatívnu časť hlavného mesta. Chtiac-nechtiac tak reprezentuje stav celej krajiny. Táto časť metropoly, rovnako ako Slovensko, má potenciál byť omnoho krajším miestom. Zlyháva však na nedostatku záujmu aj absencii investícií. Napráva sa to len postupne, pričom pokroky nastávajú skôr napriek systému, ako vďaka nemu.  

Fotografie z 10.10.2024. Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.